Stephen King sa v knihe „Rozprávka“ rozhodol preskúmať hranice fantázie a skutočnosti, čím prináša čitateľom nezvyčajnú a fascinujúcu cestu do sveta, kde sa stretávajú bežné realistické prostredie a fantastické prvky.

Príbeh sa sústreďuje na sedemnásťročného chlapca Charlieho Readea, ktorého život nebol vždy jednoduchý. Po strate matky a úteku otca do alkoholu sa musí sám postarať o seba. Jeho osud sa zásadne zmení, keď sa spriatelí s tajomným Howardom Bowditchom, ktorý ho zavádza do tajomného domu na kopci.

Po Bowditchovej smrti zanechá Charliemu dedičstvo, ktorého súčasťou je aj nahrávka s neuveriteľným príbehom a kôlna, v ktorej sa nachádza portál do iného sveta. Charlie tak odhaľuje ríšu ohrozenú nielen svojimi vlastnými panovníkmi, ale aj hrozbou zo strany temných bytostí.

V tomto paralelnom vesmíre, kde čas plynie inak a kde sa stretávajú magické artefakty, Charlie čelí nástrahám a nebezpečenstvám, ktoré vyžadujú odvahu a rozvahu. Jeho dobrodružstvo je naplnené súbojmi na život a na smrť, záhadnými väzeniami a záhadnými bytosťami.

Kingov talent pre detailné vykreslenie postáv a napínavých situácií sa v knihe „Rozprávka“ opäť prejavuje v plnej sile. Jeho schopnosť spojiť reálne prostredie s fantastickými prvkami a vytvoriť tak pútavý príbeh, ktorý zvedie čitateľa na okraj reality, je obdivuhodná.

„Rozprávka“ je dielom, ktoré sa odvážne pohráva s mytológiou a fantáziou, čím oslovuje nielen fanúšikov Kinga, ale aj tých, ktorí hľadajú nové a nezvyčajné literárne zážitky. Je to kniha, ktorá dokáže zaujať svojím nezvyčajným príbehom a sugestívnou atmosférou, a zanecháva čitateľa premýšľajúceho nad tým, čo je skutočné a čo je len produktom fantázie.

Vieš si predstaviť, čo by sa stalo, keby ľudia zistili, že na dosah je celkom iný svet?
(s. --)

Kniha ma veľmi lákala. Môj milovaný King ma už raz sklamal, takže som si priala, aby sa to nestalo znova. Začiatok bol nádherný. Priateľstvo hlavného hrdinu so starým psom a opisy láskavého vzťahu medzi otcom a synom boli krásne. Spisovateľ nás zoznamoval so všetkými protagonistami v našom svete, a to sa mu neskutočne darilo. Bolo to veľmi ľudské a citlivé. Rozplývala som sa, ale stále som myslela na to, že čítam Kinga, takže v tom musí byť nejaký háčik. A bol. Veľmi ma to bavilo. Potom sme sa však presunuli do krajiny rozprávok a vtedy nastal problém. Stephen už nevykrádal iba sám seba, ale rozprávky a young adult príbehy, a neviem, čo z toho je horšie. Bolo to nudné. Bez štipky nápadu. Chcel tam vopchať všetko, dokonca som tam v určitom bode pocítila Hry o život. Bol to jeden veľký zlepenec a zmätok, ktorý si mohol odpustiť. Iba vďaka vulgarizmom a typickému humoru som tušila, že je to on, inak tomu nič nenasvedčovalo. Bolo to podpriemerné fantasy. Prosím ho, aby už prestal experimentovať, lebo výsledok je príšerný. Najprv Billy Summers a teraz toto. Nie!

Vystúpili sme na poschodie, ja som išiel prvý a skurvený Klingáč za mnou.
---
Netušil som, ako toho krpatého chuja premôžem.
(s. --)

Aspoň som sa kochala krásnymi ilustráciami, keďže ma text veľmi nenadchol. Akoby to nebol King. V niektorých momentoch to bolo trápne, občas napísané priam detským a neprirodzeným štýlom, akoby to písal začiatočník, a ja som dumala, či je to vina autora, alebo za to môže preklad. Ak je za to zodpovedný King, je to smutné, no ak je to len slovenským prekladom, je to tragické. Možno sa Stephen usiloval vystihnúť správnu atmosféru príbehu, ale podľa mňa to nedopadlo dobre.

Muž bol na tom horšie – roztápal sa mu nos. Nebyť toho, bol by to fešák.
(s. --)