Fairy Tale

Přečtená

Rozsiahle epické fantasy s prvkami retellingu prináša, na čo sme u Kinga zvyknutí: pútavý a miestami poriadne akčný dej, prešpikovaný krásnymi detailami, prepracované postavy a svet, ktorému som ihneď uverila.
Hlavný hrdina Charlie má svoje silné stránky aj nepríjemné tajomstvá a napriek tomu, že King použil otrepaný motív vyvoleného, postava bola tak dobre napísaná, že som knihu milovala. Leah bola fascinujúca, Radar v hlavnej úlohe excelovala. V príbehu sa objavujú rozprávkové postavy, no je to veľmi jemný retelling King si ich vytvoril podľa seba, a tým im vdýchol dušu a originalitu. A samozrejme, nie každý prežije do konca. King dbá na uveriteľnosť a neverí na huňaté, ružové, šťastné konce.
Text je plný pop-kultúrnych odkazov, ktoré tam krásne zapadali (napr. Iigo Montoya). Vyzdvihnem dlhú pasáž, v ktorej Charlie vstúpil do mesta s cieľom nájsť slnečné hodiny. Úžasne napísané, od napätia som ani nedýchala.
King je síce majstrom hororu, ale Fairy Tale je čisté epické fantasy. Autorova schopnosť opísať pútavo aj na pohľad menej atraktívne témy (starostlivosť o starého dôchodcu) ma neprestáva udivovať. Kniha nemala žiadne hluché miesto. Skvelý príbeh, fanúšikom fantasy silno odporúčam. Kto má rád skôr Kingove horory, si možno nepríde na svoje, ale treba dať knihe šancu. Je to technická a rozprávačská kvalita.

Vieš si predstaviť, čo by sa stalo, keby ľudia zistili, že na dosah je celkom iný svet?
(s. --)

Kniha ma veľmi lákala. Môj milovaný King ma už raz sklamal, takže som si priala, aby sa to nestalo znova. Začiatok bol nádherný. Priateľstvo hlavného hrdinu so starým psom a opisy láskavého vzťahu medzi otcom a synom boli krásne. Spisovateľ nás zoznamoval so všetkými protagonistami v našom svete, a to sa mu neskutočne darilo. Bolo to veľmi ľudské a citlivé. Rozplývala som sa, ale stále som myslela na to, že čítam Kinga, takže v tom musí byť nejaký háčik. A bol. Veľmi ma to bavilo. Potom sme sa však presunuli do krajiny rozprávok a vtedy nastal problém. Stephen už nevykrádal iba sám seba, ale rozprávky a young adult príbehy, a neviem, čo z toho je horšie. Bolo to nudné. Bez štipky nápadu. Chcel tam vopchať všetko, dokonca som tam v určitom bode pocítila Hry o život. Bol to jeden veľký zlepenec a zmätok, ktorý si mohol odpustiť. Iba vďaka vulgarizmom a typickému humoru som tušila, že je to on, inak tomu nič nenasvedčovalo. Bolo to podpriemerné fantasy. Prosím ho, aby už prestal experimentovať, lebo výsledok je príšerný. Najprv Billy Summers a teraz toto. Nie!

Vystúpili sme na poschodie, ja som išiel prvý a skurvený Klingáč za mnou.
---
Netušil som, ako toho krpatého chuja premôžem.
(s. --)

Aspoň som sa kochala krásnymi ilustráciami, keďže ma text veľmi nenadchol. Akoby to nebol King. V niektorých momentoch to bolo trápne, občas napísané priam detským a neprirodzeným štýlom, akoby to písal začiatočník, a ja som dumala, či je to vina autora, alebo za to môže preklad. Ak je za to zodpovedný King, je to smutné, no ak je to len slovenským prekladom, je to tragické. Možno sa Stephen usiloval vystihnúť správnu atmosféru príbehu, ale podľa mňa to nedopadlo dobre.

Muž bol na tom horšie – roztápal sa mu nos. Nebyť toho, bol by to fešák.
(s. --)