Tiež by som chcela, aby táto kniha bola povinná. Nedávno som hovorila, že vášniví ľudia sú najkrajší na svete. Rada by som svoje tvrdenie opravila. Myslím, že okrem nich medzi najkrajších patria aj ľudia empatickí. Je neuveriteľné, že niektorí dokážu ostať empatickí i v bolesti. A v nebezpečenstve. Veľmi to obdivujem, takí ľudia sú pre mňa vzorom rovnako ako Elena Lacková. Rómka, ktorá v utrpení dokázala meniť svet. Poriadne poznať svoj domov, v ňom krásno, šťastie, ďalej to rozmnožiť, prinášať tam, kde nie je vítané. Často odmietnutá, ale vždy láskavá. Otvárala dvere, ktoré sa iným otvárali samé, no pred ňou boli zamknuté. Táto kniha je o jej živote, ale taktiež o životoch všetkých tých, ktorých sme poslali na okraj našej spoločnosti. Je to autentický text o láske, veľkosti, maličkostiach, kráse, obrovskej ženskej sile, slabosti, predsudkoch. O rómskej kultúre, domove takisto krásnom a dôležitom ako je domov môj. Som vďačná, že Elenina kniha vyšla v slovenčine a je preložená vo viacerých jazykoch. Teším sa jej popularite. Ešte si prajem, aby okrem povinnej literatúry bola tiež v rómčine, nech v nej rómsky jazyk žije a pripomína nám tak, že aj to je niečí domov.
Číst víc
