Pražský cintorín
Najnovší román Umberta Eca je opäť podmaňujúcou freskou s množstvom postáv a príbehov. Kniha je zároveň aj veľkou učebnicou, v ktorej Rozprávač rafinovane spriada krvavý obraz európskych dejín od zjednotenia Talianska, ... Číst víc
Najnovší román Umberta Eca je opäť podmaňujúcou freskou s množstvom postáv a príbehov. Kniha je zároveň aj veľkou učebnicou, v ktorej Rozprávač rafinovane spriada krvavý obraz európskych dejín od zjednotenia Talianska, ... Číst víc
Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!
Niet pochýb o tom, že dokument, v ktorom sa Rozprávač prehrabuje, je plný prekvapení a možno by stálo zato napísať podľa neho román.
Táto veta z románu Umberta Eca Pražský cintorín (vyd. Slovart 2012) je súčasťou hry Rozprávača-spisovateľa s Čitateľom, ktorému sa autor prihovára už v úvode, no samotná veta sa v knihe objaví až na strane 300, keď je čitateľ už dávno zatúlaný v spleti ulíc, uličiek, tajných chodieb, ba i parížskych podzemných kanálov, vytvárajúcich labyrint príbehu hlavného hrdinu Simoniniho. Veľké Č je vyjadrením toho, že autor kladie čitateľa na svoju úroveň a prizýva ho do spoluvytvárania tkaniva tejto veľkej historickej fresky. O aký dokument teda ide?
Sú to denníky možno najväčšieho falzifikátora na svete, veľkého táraja a tlčhubu, takisto mystifikátora, gurmána, ale predovšetkým veľkého zloducha, ktorý bohatne na výrobe falošných listín – a zároveň tým režíruje chod mnohých udalostí, známych z dejepisu Talianska, Francúzska, Nemecka a Ruska na konci 19. storočia. Košatosť knihy akoby nemala hraníc. Zjavujú sa nové a nové súvislosti, nové a nové spojenia, nové a nové odhalenia. Všetko, o čom sa v knihe píše, sa naozaj stalo, všetky postavy sú známe a ich príbehy zodpovedajú záznamom historikov. Okrem tej hlavnej: Simoniniho. Veľký fabulátor Umberto Eco ho vytvoril, aby sa pozastavil a pouvažoval nad krutým a zvráteným chodom sveta, kde sa akosi vždy lepšie darí zlobe a ničote, kde nepravda vždy akosi príliš dlho víťazí nad pravdou. A vytvoril ho a píše o ňom aj preto, že manipulácia ľudí a dejín, či ľudí v dejinách, nikde a nikdy neskončila, neustále pokračuje, je okolo nás – všetci ti ju prepáčia, len ťa pri nej nesmú verejne pristihnúť. Umberto Eco aj preto svoju literárnu manipuláciu s veľkou dávkou fantázie priamo zverejňuje – a je z toho strhujúci, aj keď chvíľami predsa len trochu zdĺhavý, veľkolepý, bravúrny román. A figliarsky sa k tomu priznáva vetou: Ktosi mi raz povedal, že veľkí románopisci vo svojich postavách vždy opisujú sami seba. No súd autora nad vlastnou postavou je jednoznačný. Nezaslúži si žiť. Aj preto s rovnakou precíznosťou, s akou opisoval receptúry bohatých jedál, skvelé pochúťky a delikatesy, zverejňuje a popisuje prípravu bomby, ktorú má hlavný hrdina nastražiť v stokách pod Parížom. Nevyznám sa vo výbušninách, no som presvedčený – v rámci hry Rozprávača a Čitateľa – že návod na zostrojenie nálože a príprava na jej odpálenie v sebe určite obsahuje presne tú potrebnú a zámernú chybu, ktorá Simoniniho znesie zo sveta: bude to posledné menu v jeho živote.
V slovenskom preklade knihy Pražský cintorín do autorsko-čitateľskej hry vstupuje aj ďalší hráč s veľkým písmenom na začiatku slova: Prekladateľ. Už dávno som v preloženom texte nečítal takú lahodnú, voňavú, bohatú, no zároveň presnú a obraznú slovenčinu, akú do celého textu svojim prekladom priniesol a vdýchol Stanislav Vallo. Vystihol v ňom každý detail a nezabudol ani všetky ostatné bujné kypriny (citát z jeho vety) tohto výnimočného románu.
Dušan Dušek
Napísané pre Knižnú revue
Pražský cintorín (Martin Szabo), citajto.com
Umberto Eco, autor známého románu Jméno růže, se narodil 5. ledna 1932. Kdoví, zda před více než dvaceti lety při psaní příběhu s detektivní zápletkou zasazeného do prostředí středověkého opatství tušil, že se z knihy stane bestseller, který si pořídí přibližně sedmnáct milionů čtenářů po celém světě. Od prvního vydání v roce 1980 se román dočkal překladů do různých jazyků. "Když jsem v New Yorku potkal Helen Wolfovou z vydavatelství Helen and Kurt Wolf Books, která výborně ovládala italštinu, řekla mi: Ta kniha se mi líbí, ale v této zemi, kde nikdo nezná gotické katedrály, si můžeme dovolit vydat ji v nákladu tři tisíce kusů. Souhlasil jsem a nakonec z toho byl milion a půl či dva miliony, " vyjádřil se Umberto Eco v jednom z rozhovorů. Stejnojmenným filmovým zpracováním - od kterého se však Eco distancoval - si příběh Jméno růže našel cestu i k těm, kteří si s literaturou právě netykají. Umberto Eco žil v Miláně, mluvil plynule pěti jazyky, byl profesorem semiotiky a chodil přednášet na prestižní světové univerzity (odkud si odnesl mnoho čestných doktorátů). Díky teorii o významu znaků a symbolů získal mnoho ocenění, mezi jinými i cenu Václava Havla a jeho manželky Dagmar. Začínal jako kulturní redaktor v italské rozhlasové a televizní síti RAI, prózu začal psát až po dvaceti letech vědecké práce. Kromě Jména růže napsal další bestseller Foucaultovo kyvadlo, (také čeká na zfilmování), Ostrov včerejšího dne a 500-stránkový román Baudolino. Jeho poslední knihou je román Nulté číslo. Patřil mezi spisovatele, kteří ovládají časy minulé, ale perfektně se orientoval i v současnosti. Důkazem toho byly jeho pravidelné sloupky v italském magazínu l’Éspresso, do kterého přispíval tři desetiletí a odkrýval v nich své ironické postřehy o společnosti i politice. Tento sběratel starých textů však holdoval i moderní technice, vlastnil osm počítačů. Byl přesvědčen, že knihy na internetu se nikdy nevyrovnají zážitku ze čtení klasických knih, kterými si lze listovat vleže na pohovce.
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."
„Všichni děláme chyby, někdy dokonce dřív, než ráno vstaneme. Nemůžeme si pomoct a chybujeme. Důležité je nepřestat se snažit. A když je to potřeba, omluvit se.“