Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje odznaky
Moje aktivity
Prierez vnímania toho čo je normálne a čo je šialenstvo - a čo to šialenstvo spôsobuje, od starovekých posadnutí po viktoriánske madhouses, s veľmi zaujímavými exkurzami do výtvarného umenia a literatúry - zobrazovanie šialenstva; až po Freuda, lobotómie a tabletky.
Číst víc
Nie je nič lepšie ako keď sa pútavá nonfiction téma snúbi s briskným prozaickým talentom. To práve je prípad koreňov psychoterapie v 19. storočí a S. Zweiga.
Číst víc
Skvelá exkurzia či prierez ruským myslením 19. a začiatku 20. storočia. Berďajev nás prekvapivo dostupným štýlom (nato, že kniha je z 30. rokov) zoznamuje s anarchistami, nihilistami, narodnikmi, západnikmi a komunistami; s radikálnou inteligenciou, ktorá chcela meniť Rusko, ale nepoznala povahu jeho ľudu a s mnohým iným.
Ústrednou tézou autora je, že komunizmus v Rusku, v takej podobe ako sa formoval po roku 1917, mohol túto trajektóriu opísať len v špecifickej krajine so silnou pravoslávnou tradíciou a svojským hlbokým chápaním duchovna.
Berďajeva tak môžeme zaradiť k ďalším autorom, ktorí tematizovali "náhradné/politické náboženstvá", a interpretovali totalitné režimy 20. storočia ako štrukturálne religiózne.
Eco sa často uvádza na klasický príklad postmodernej literatúry. Asi aj preto som ho už nejaký čas mal v hľadáčiku. Keď som zistil, že napísal historický román, situovaný do druhej polovice 19. storočia na tému konšpirácii a najmä pozadia vzniku legendárnych Protokolov sionských mudrcov, neváhal som. Román je plný dobových reálií a skutočných postáv, čo je pre niekoho, kto má históriu konca 19. st. obzvlášť rád, príjemné. Slobodomurári, Garibaldiho zjednocovanie Talianska, Židia, jezuiti, priehrštie francúzskych názvov jedál a možno až príliš latinských výrazov. Ale môžem len odporučiť.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Vzpomínám, že mě máma porodila v taxíku. Dělalo to 4.80. Ten taxikář se jmenoval Israel Moscowitz. Hrozně užvaněný. Vyjadřoval se o své žene jako o bečce sádla. Pamatuji si, že rodiče čekali dvojčata. Zdrtilo je, když jsem byl jednom jeden. Nedokázali se s tím vyrovnat. Prvních pár len mě oblékali jako dvojčata. Dvě čepičky, čtyři boty. Dodneška sa v jednom kuse vyptávají, jak se má Chester."
Kto má rád Woodyho v polohe absurdného humoru, isto neoľutuje.
Nedávno aj 100-ročný Henry Kissinger uviedol, že ak chceme rozumieť Rusku, mali by sme čítať Dostojevského. A čo iné je vhodnejšie ako jeho dobové politické komentáre?
Denník je z rokov 1876-77, kedy horúcou témou bola tzv. Východná otázka/kríza. A práve tej sa práca najviac venuje. T. j. úlohe ruských dobrovoľníkov (často predtým i významných armádnych dôstojníkov) v boji na pomoc Srbsku v srbsko-tureckej vojne, a reflexii tejto pomoci na Západe.
FMD kritizuje Európu pre nechápavosť "ruskej nezištnosti", ruskej povahy a vyššieho poslania pri pomoci slovanským bratom - v Srbsku i Bulharsku, kde domáce obyvateľstvo trpelo pod osmanskou vládou.
Veľa hovorí o veľkom duchovnom poslaní Ruska - o jeho ochrane Pravoslávia, ako jediného správneho a univerzálneho náboženstva; o ochrane slovanských národov - nie ich okupácii ale materskej ochrane, ktorú sami deti žiadajú; o jednote, oddanosti a ochote Rusov preliať krv za správnu vec - za Pravoslávie, za Slovanstvo.
Túto periódu považuje za historicky významnú a zlomovú, za čas kedy sa Rus prebúdza po 200 ročnom spánku, po ubití neruskými prozápadnými ideami, nastolenými Petrom I. a ďalšími.
Neraz spomína i to, ako Európania Rusmi pohŕdajú, ako ich majú za barbarov. Ako nerozumejú ich hlbokému duchovnému prežívaniu - toto pripomína o 150 rokov novšie práce A. Dugina.
Podľa mňa pozoruhodná práca a vôbec nechápem negatívne komentáre; kniha sa venuje 3 vybratým (kľúčovým) oblastiam nemeckého koloniálneho pôsobenia od posledných dekád 19. st. po 1. sv. vojnu.
1. Nemecká juhozápadná Afrika - tam je kľúčové povstanie Hererov a pôsobenie generála von Trothu.
2. Nemeckú Nová Guinea - dosť neznáma kapitola nemeckých dejín, kedy sa rôzni podivíni, fanatici, dobrodruhovia, misionári a ziskuchtivci hrnuli kamsi do stredu Pacifiku, hľadať v tomto raji, to po čom túžia, hoci zväčša našli len tropické choroby a smrť.
3. Nemecká juhovýchodná Afrika - tak ako na západe, Nemci to hrotia so svojou krutosťou až tak, že vyvolajú násilné povstania, ktoré potlačia najnovším guľometom Maxim.
Postup je všade rovnaký, do krajiny prídu prví podnikatelia, ktorí domorodcov oklamú o pôdu a na dôvažok im z Nemecka cisár Vilhelm poskytne vojenskú ochranu.
Čo sa dá tomuto vydaniu vytknúť, je pomerne veľké množstvo chýb v texte/preklepov, cca 1/strana, čiže tak okolo 200.
Ak by som hodnotil len prvú tretinu/možno až polovicu knihy, dával by som asi menej *, lebo tá časť sa viac ako na kultúrnu antropológiu ponáša na prírodné vedy - fyziku, biológiu. Skrátka, tento autor berie pojem "práce" skutočne z evolučnej perspektívy, začína vznikom mikroorganizmov a pod.
Hoci sa pomerne dlho zdržuje v najstarších dejinách, akonáhle sa dostane k neolitickej revolúcií, kniha je väčšmi pútavá pre fanúšika histórie a spoločenských vied. Rýchlo prejde starovekom a stredovekom k revolúcii industriálnej a mnohým zaujímavým aspektom fenoménu práce v moderných dejinách a súčasnosti.
Za mňa priemer 3,5*, hoci posledná tretina kľudne 5.
V pamäti utkvie napr. fenomén smrti z prepracovania, čoraz rozšírenejší medzi čím ďalej mladšími ľuďmi, najmä v Ázii, ale nezriedka aj na Západe.
Pútavo napísaná história, cez optiku urbanizácie a všetkého čo s ňou súvisí od staroveku po súčasnosť; plná zaujímavých informácií.
Číst víc
Skvelé. Bezpochyby asi najlepšia kniha o tejto tému čo u nás vyšla, a zrejme aj svetovo (patrí k bestsellerom v oblasti koloniálnych štúdií), pútavo - životopise a beletristickým tónom - napísaná veľmi zaujímavá, temná a smutná história kolonizácie Strednej Afriky. Podnetný exkurz do ovzdušia konca 19. a začiatku 20. storočia. Príbeh je nám servírovaný najmä prostredníctvom pozoruhodných osudov Leopolda II., Henryho Mortona Stanleyho a Edmunda Morella.
Číst víc
