Po funuse

So slovenskou beletriou mám vlažný vzťah, málokedy mi sadne štýlom textu alebo témou. V prípade tohto knižného debutu neľutujem, že som po ňom siahla. V relatívne útlej knihe sa skrýva bohatá mozaika osudov spojených jednou osobou, rodinným zosnulým. Čím hlbšie do textu sa ponárate, postupne odkrývate, že rodinní príslušníci sú spojení len formálne krvou alebo sobášom a popritom myšlienkovo i názorovo sú si tak vzdialení. Najedno sú si len vo svojich sebeckých túžbach, skutočne trúchlia za svojim zosnulým? Je jasné, že kar naoko blízkej rodiny tak nebude mať pokojný priebeh. Spoločne s mŕtvym odhaľujeme túto frašku, skladáme s ním jeho uplynulý životný príbeh. Ten je pretkaný ľudskou prirodzenosťou vo všetkých jej odtieňoch, dobrých aj zlých. Všetko je to zachytené tými správnymi jazykovými prostriedkami ktoré miestami otvárajú dvierka našej fantázie, inokedy len šplechnú do tváre krutú realitu. Bez pochýb si táto novela zaslúži miesto medzi finalistami tohtoročnej ceny Anasoft litera.