Poézia, čo tne do živého. Andrew McMillan vie, čo robí.
A robí to kurva dobre.
Konzistentná zbierka poézie, naozaj precízne a autenticky spravená.
Témy, ktoré otvára sú akútne a univerzálne. Telo, jeho zdieľanie; cítenie, prežívanie. Dospievanie, starnutie, kontinuálna a konštantná zmena tela. Mikroskopické prvky - týkajúce sa indivídua - v mozaike širších spoločenských javov.
Ostro grafická práca so zmyslovosťou mi veľmi sadla, bola až invazívna, nedovoľovala uniknúť a odtrhnúť sa.
Krásna práca s nuansou.
Také citlivé vykreslenie mužskosti, až z toho vrieskala ľudskosť. A skúsenosť. Toto musí byť odžité, verím tomu, že je, a bolo to krásne to čítať. Autor to jednoducho robí veľmi dobre a bodka.
Básne boli také vplyvné, že som mu závidela, že som tie najbrilantnejšie pasáže nenapísala ja. A boli také mocné, že vo mne vyvolávali fyzickú reakciu - čo viac si priať.
Budem sa opakovať, ale Telo aj Čas hier sú perfektné zbierky poézie.
Bravo slovenskému prebásneniu Michala Talla. Pátos ho obišiel a neobzrel sa, cit formy aj emócie obsahu sa podarilo zachovať a preniesť až k prijímateľovi.
Užila som si a bola som smutná po dočítaní, že už som prelúskala všetko.
Číst víc