Žena v okně

Audiokniha

Žiť skoro rok zatvorený v dome a báť sa vyjsť a dokonca aj okno otvoriť musí byť riadne ťažké. A ťažké to mala aj hlavná postava Anna,ktorá po vážnej dopravnej nehode zostala zatvorená v dome, kvôli strachu z vonkajšieho prostredia zvaného Agorafobia.
Tak každý deň sleduje susedov,hraje online šach, berie množstvo liekov (aj keď ich berie ako sa jej zachce a nie podľa predpisov) a veľa pije. No miešať lieky s alkoholom nie je dobré a na to príde aj Anna,ktorá uvidí vraždu v susednom dome. No uvidí ju naozaj alebo má halucinácie z tých liekov a alkoholu? Čo je naozaj a čo len predstava?
To na vlastnej koži zistí,keď sa jej všetci otočia chrbtom a nikto jej neuverí.
Príbeh sa čítal ľahko aj keď občas som mala pocit,že čítam len o tom koľko toho vypila a aké lieky Najmä tie repliky z filmov mi občas vadili, nakoľko som nevedela či to hovorí on alebo je to z telky. No koniec je tak zamotaný a prekvapivý,že človeku padne sánka.A to sa stalo aj mne. Takýto záver som nečakala a môžem knihu odporúčať každému.

Vo svojom živote som prečítala stovky, skutočne stovky kníh. Rôzne žánre - historické, mládežnícké, detské, romány, ľúbostné, krimi, trhrillery, horory, poviedky.. Ale toto je druhá, ktorú som sa neprinútila ju dočítať. Skutočne som dúfala, že ten "dej" začne nejako gradovať, že už začne nejaká zápletka. Kniha mi ležala celé dni nedotknutá na stolíku, lebo veď nuda.. Na strane 136 som to vzdala. Čas môjho života je príliš krátky, aby som ho strácala nútením sa do nepríjemných činností.
Táto kniha (po onú spomínanú stranu) nemala zápletku, nemala dej. Boli to len útržky príhod - niekto niekoho stretne, prehodí s ním nejakú konverzáciu, z ktorej sa nič nevykľuje. Nová kapitola každú 3.-5. stranu a zas niečo od veci. Jediné, čo ma zaujímalo bolo, kedy sa už konečne dozviem, prečo sa rozišla s manželom, keď majú také dobré vzťahy. Ale nezaujíma ma to až natoľko, aby som sa nútila do ďalších strán.
Neodporúčam. V knihe sa skutočne nič nedeje. A okrem toho teda ešte na mňa pôsobil rušivo spôsob, akým autor "uvažoval" prostredníctvom postavy - viedla s niekým konverzáciu a mimo priamej reči boli pretkané nejaké jej myšlienky. Bohužiaľ tak často od veci a chaotické, nesúvisiace s ničím, že som sa miestami fakt strácala, že wtf? Bohužiaľ.