Přízraky domu Carrowů

Ducharský príbeh s výborne vykreslenou atmosférou. Skupinka 8 osôb sa rozhodne preskúmať paranormálne javy v najstrašidelnejšom dome široko-ďaleko. Máme duchov, seansy, samovoľné otváranie dverí, zhasínanie svetiel a prirodzene všetko hrá proti hlavným hrdinom. Veľmi ma bavil popis priestorov domu, jeho histórie a príbehy jednotlivých prízrakov. Nie len v knihách, ale aj vo filmoch uprednostňujem horory založené skôr na atmosfére a príbehu, než na akcii a jumpscaroch. Kniha mi tak bola ideálnym spoločníkom počas upršaného dňa.

Tešila som sa na záverečné rozuzlenie, no bola som mierne sklamaná. Aj keď jednotlivé kúsky príbehu do seba na konci zapadli, niečo mi tam chýbalo. Pociťovala som, že rozuzlenie nemalo takú prepracovanosť, akú som očakávala. Bolo to podobné tomu, ako keď príliš skoro pustíte spojku. Záver pôsobil unáhlene, akoby autorka najprv napísala príbeh, a až neskôr sa pokúšala domyslieť koniec, ktorý by dal príbehu hlbší zmysel.

Celkovo je kniha príjemným hororovým čítaním. Nočné mory z nej pravdepodobne mať nebudete, ale je krásne temná a tajomná. Autorkino písanie je pútavé a predstavuje dokonalú rovnováhu medzi vhodne podanými opismi, dialógmi a akciou.

Nie som fanúšik tejto autorky z viacerých dôvodov. Jej knihy som dostala do daru, všetko čo mám doma prečítam, a hlavne keď sa jedná o žáner horor. No s Darcy som už skončila. Táto kniha bol koniec nášho vzťahu autor-čitateľ.
A to práve preto, lebo zo všetkých jej kníh sa mi zadala najlepšia, ALE....! Atmosféra od začiatku bombová, cítila som sa ako jeden z partie, ktorá je v strašidelnom dome. Vymyslená história domu nie je vzdialená realite a ani lovci duchov dnes nie sú ojedinelí, takže príbeh sa mi zdal dobrý, nápaditý a realistický. Do polky knihy aj viac ma seriózne príbeh bavil, keď umrela moja najobľúbenejšia postava, bola som celá hotová, nevedela kde je sever. Keď diskutovali o hypotéze že v dome je aj iný človek, tiež som ostala ako obarená a pomyslela som si, že aj napriek trom zlým skúsenostiam s autorkou som ju podcenila, lebo nakoniec napísala niečo dobré, čo ma baví, drží až do prečítania do poslednej strany.
Potom prišiel záver, ktorý dal celému príbehu facku až sa hlava zatočí. Záver je ako z nejakej detskej rozprávky, kde princ porazí zlú kráľovnú a ožení sa s krásnou princeznou...presladené až ma z toho chytá cukrovka. Prečo nevie pani Coates ukončovať knihy? Prečo jej snahu o gradovanie deja a napätia skončí záverom ako z detskej rozprávky? Všetko dobré čo sa jej zo začiatku podarilo napísať, na konci knihy úplne zničila a bojkotovala. Veľmi veľká škoda, chcela som hodnotiť knihu všetkými piatimi, ale ten záver je najväčšie sklamanie za pol roka a rozhodla som sa dať priestor overeným a skúseným spisovateľom hororového žánru.