Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
24 rokov
priveľa kníh a primálo času
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ducharský príbeh s výborne vykreslenou atmosférou. Skupinka 8 osôb sa rozhodne preskúmať paranormálne javy v najstrašidelnejšom dome široko-ďaleko. Máme duchov, seansy, samovoľné otváranie dverí, zhasínanie svetiel a prirodzene všetko hrá proti hlavným hrdinom. Veľmi ma bavil popis priestorov domu, jeho histórie a príbehy jednotlivých prízrakov. Nie len v knihách, ale aj vo filmoch uprednostňujem horory založené skôr na atmosfére a príbehu, než na akcii a jumpscaroch. Kniha mi tak bola ideálnym spoločníkom počas upršaného dňa.
Tešila som sa na záverečné rozuzlenie, no bola som mierne sklamaná. Aj keď jednotlivé kúsky príbehu do seba na konci zapadli, niečo mi tam chýbalo. Pociťovala som, že rozuzlenie nemalo takú prepracovanosť, akú som očakávala. Bolo to podobné tomu, ako keď príliš skoro pustíte spojku. Záver pôsobil unáhlene, akoby autorka najprv napísala príbeh, a až neskôr sa pokúšala domyslieť koniec, ktorý by dal príbehu hlbší zmysel.
Celkovo je kniha príjemným hororovým čítaním. Nočné mory z nej pravdepodobne mať nebudete, ale je krásne temná a tajomná. Autorkino písanie je pútavé a predstavuje dokonalú rovnováhu medzi vhodne podanými opismi, dialógmi a akciou.
Výborný pohľad do hlavy 15 ročnej Vanessy, ktorá si namýšľa a krivo odôvodňuje svoju slabosť pre výrazne starších mužov. Príbeh je ukážkou toho, čo dokáže manipulácia urobiť s myslením a životom pubertálneho dievčaťa. Autorka podala zneužívanie z pohľadu maloletej osoby až desivo presvedčivo. Výborne vykreslila, čo sa deje v hlave dievčaťa, ktoré získa pozornosť staršieho muža. Až tak, že sa mi v mysli na milisekundu vynorila myšlienka, že možno naozaj má Vanessa na celej situácii svoj podiel viny. Občas si prešľapy svojho učiteľa uvedomila, ale napriek tomu si zvládla nahovárať, že sa jedná o silnú lásku, ktorej ostatní jednoducho nerozumejú. Snaží sa presvedčiť samú seba aj ostatných, že to, čo sa stalo, bolo dobrovoľné a že sa jedná o veľký príbeh lásky.
Kniha vás rýchlo pohltí a rýchlo sa číta, avšak vzhľadom na tématiku bolo ťažké prelúskať sa niektorými časťami. Osobne mi kniha spôsobila vrásky nie len na čele, ale aj na duši. Citlivé povahy, majte sa na pozore, ale nenechajte sa odlákať od skvelého čítania.
Upozornenie: spomínané domáce násilie.
It Ends With Us nie je ani náhodou až taká dobrá, ako ju ospevujú tínedžerky na TikToku a Instagrame. Každopádne som sa ňou prelúskala, a musím podotknúť že postavy opäť nemajú takmer žiadnu osobnosť, všetky sú nudné, sú si podobné (nie je to moja prvá kniha od Colleen, už som si to všimla pri iných jej knihách). Páčila sa mi myšlienka knihy, pocity osoby, ktorá prežíva domáce násilie boli vykreslené pomerne dobre. Jedná sa o citlivú tému a očakávala som, že si poplačem, ale akosi to neprišlo.... Myslela som, že niektoré scény budú vykreslené hrozivejšie, a celý čas som čakala nejakú naozaj šokujúcu scénu, ale nejaké veľké finále neprišlo...... Moje sklamanie je asi ovplyvnené vysokými očakávaniami, ktoré som mala, takže si myslím, že táto kniha je precenená.... 3/5
Najviac z celej knihy sa mi páčili pasáže, kedy Lowen čítala Veritine zápisky, tie stáli fakt za to....hoci boli miestami poriadne zvrátené a som citlivá, takže na mne zanechali trochu emotional damage. Ostatné postavy boli doslova nudné a nemali skoro žiadnu "osobnosť", zachránil to koniec, ktorý ma prekvapil, hoci v príbehu boli nejaké diery.... Preto dávam 4/5.
Naozaj nechápem, prečo sa práve toto dielo považuje za jedno z najvýznamnejších. Nič horšie som v živote nečítala. Rozoberme si to:
Prvých 30 stránok bolo pomerne zaujímavých, bizarných a vtipných.
Potom sa to zvrhlo a bola som doslova znechutená, a to nie som žiadna mníška. Ak sa vám nepáči rozprávanie o hriešnych myšlienkach v súvislosti s malými deťmi, prostitútkach a incestoch každých 15 stránok, tak túto knihu ani neotvárajte.
Nehovoriac o tom, ako strašne som sa nudila. Asi v polovičke knihy začalo rozprávanie, kde sa to hemžilo postavami, ktoré boli predstavené na jednej stránke, a asi o 3 stránky ďalej umreli. Nielenže bola táto pasáž naozaj, naozaj nudná, ale postavy tak rýchlo prichádzali a odchádzali, že bolo doslova nemožné vybudovať si k nejakej vzťah, či už pozitívny alebo negatívny. Nehovoriac o tom, že som sa úplne strácala v tom, o ktorom z 30 Aurelianov či z 20 José Arcadiov je reč.
Keď toto nekonečné rozprávanie skončilo, prelúskala som sa cez niekoľko ďalších stránok plných prostitútok a incestu, kde sa sem-tam mihol nejakých zaujímavý nadprirodzený prvok.
Za mňa to nebolo viac než 6 hodín utrpenia a znechutenia. Keby môžem dať 0/5, tak to urobím.
