Nápad mojej sestry Caroline vrátiť sa do rodného Manchestru mi prišiel vhod. Potrebovala som okolo seba blízkych ľudí, keďže môj život bol v troskách. Mužom som sa pre istotu vyhýbala, ale do tých dvoch, ktorých som stretla v parku som sa okamžite zamilovala. Problém bol v tom, že jeden mal päť a druhý osem rokom. Neschádzali mi z mysle ani potom, čo sme sa rozlúčili. Naše ďalšie náhodné stretnutie len potvrdilo moje obavy.
Kto sú ich rodičia? A vedia vôbec, čo robia ich deti celý deň?

Moje otázky nezostali dlho nezodpovedané a Caroline ma varovala. Otec detí ma môže zažalovať, ak ho nepožiadam o povolenie stretávať sa s nimi.
Dobre, súhlasila som. Zvládnem to ľavou zadnou.
To stretnutie ale nedopadlo podľa mojich predstáv. Sebavedomý a bohovsky príťažlivý Max Kendall mi okamžite dal najavo, že pohybovať sa v jeho blízkosti nebude prechádzka ružovou záhradou.
Nevadí, pomyslela som si. Aj z úhlavných nepriateľov sa občas stanú priatelia. Alebo, ako to v romantických filmoch býva, stanú sa z nich...
Tú myšlienku som okamžite zavrhla!