Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
24-ročná knihomoľka a recenzentka (romantických) príbehov pôsobiaca na instagrame (bookstagrame) pod menom @jankina.kniznicka ♡ sleduj ma pre knižné inšpirácie ♡ prečítané knihy: 2020: 58 | 2021: 80 | 2022: 47 | 2023: 22 | 2024: 24 | 2025: 27 | 2026: 14 ♡
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Algoritmus lásky je jedna z tých kníh, ktorá mi ležala v knižnici bez povšimnutia od jej roku vydania (2020), keď som knihu vyhrala od vydavateľstva Motýľ. Neviem, prečo som sa k nej dostala až teraz, ale nakoniec som aj rada, že som si ju vylosovala ako moje ďalšie čítanie.
Autorkina tvorba mi bola neznáma, ale jej štýl písania ma príjemne prekvapil. Mne osobne sadlo, že kniha nebola úplne young adult, aj keď sa tak klasifikuje. Na príbeh sú rozporuplné názory niektorí hovoria, že kniha kvôli svojej téme nie je vhodná pre tínedžerov, podľa mňa však autorka vie narábať s opismi a vie voliť aj vhodný slovník pre tento vek. Hoci nie som cieľovou skupinou čitateľov, podľa mňa to bol veľmi pekný príbeh, ktorý nesie omnoho viac než len negatíva, ako sú vražda, ubližovanie, smrť, strach a hnev. Podľa mňa autorka len chcela poukázať na silu hlavnej postavy. Tá sa aj napriek hrozivej minulosti, zlej výchove, smutným pocitom zo života a vyplavujúcim sa tieňom prítomnosti musí naučiť hľadať silu na preklenutie priepasti medzi starým a novým životom. K dokonalosti to ešte priviedla romantická linka medzi Ankou a Filipom, ktorá rozprávala svoj vlastný emotívny príbeh, ktorý si naozaj obľúbite.
Kniha bola veľmi dobre členená na časti a ponúkala pohľad na život oboch hlavných postáv. Nápad autorky vytvoriť bucket list, teda zoznam jedinečných zážitkov, ktoré podniknú Anka s Filipom, bol naozaj super. Vždy som sa tešila, kedy si zo zoznamu spolu odškrtnú ďalšiu splnenú aktivitu, a najmä som bola zvedavá na to, aký príbeh sa k tomu bude viazať. Hoci sa úvod knihy rozbiehal dlhšie, do hlavnej problematiky sme boli zasvätení hneď. No aj napriek tomu, že som sa nazdávala, že sa k hlbšej pointe deja už nedostaneme, nakoniec Lenku Kyselicovú označujem za tohtoročný autorský objav a veľmi rada natrafím na jej ďalšie knihy opäť niekedy nabudúce.
Algoritmus lásky by som odporučila tým, ktorým nejde ani tak o YA príbeh, ale hľadajú niečo silné, čo má myšlienku, ponaučenie a emotívny základ.
Túto vynikajúco vyzerajúcu letnú knihu si rozhodne musíte zaobstarať. Nielen obálka kričí letom, ale aj samotný príbeh pochádza zo srdca Talianska. Spoznajte ostrov Grado, mestečká Veronu a Benátky a k tomu jeden ľúbostný príbeh, ktorý vás zahreje na duši.
Wau, wau a ešte raz wau! Tento príbeh začína zaujímavo už od začiatku. Linda pracuje ako novinárka a stará sa o rubriku, ktorú by sme jej (určite všetky) radi prebrali. Pretože písať o vzťahoch je nikdy nekončiaci kolotoč a, povedzme si úprimne, mnohé z nás by si tam vyliali svoje srdce. No zrazu dostane úlohu ísť na cestu do Talianska a spracovať z nej článok, čo znamená veľa cestovania, hora dobrodružstiev, nekonečný šum mora a chuť podniknúť spontánnosti. Ach, naozaj na tom niečo bude, že najlepšie veci sú tie najviac najneočakávanejšie. Čo je lepšie, než vycestovať do krajiny olivovníkov a limoncella a k tomu ešte pracovne?
Sladké víno, malebné talianske uličky a lahodné cestoviny som cítila každou kapitolou viac a viac. A ešte aj sklamanie, ktoré sa vznášalo nad Lindou vo vzduchu, pretože služobná cesta niekedy prináša nečakané situácie. Jednou z nich bola aj prítomnosť jej kolegu Olivera na služobke namiesto jej kamarátky Alici. Bolo však komické sledovať túto dvojicu, ich nezhody a bojovné pole, ktoré medzi sebou mali. Našťastie to netrvalo večne, ale o tom si už prečítajte sami.
Pokiaľ ešte nepoznáte túto našu skvelú domácu autorku, ktorá pred rokom vydala svoju prvotinu Taliansko, láska (a)more, potom neviem, na čo ešte čakáte. Jej romantické knihy si vás proste získajú. Talianske tajomstvo lásky je za mňa ešte lepším príbehom, kde je aj romantická línia dotiahnutá do poslednej bodky. Postavy si rýchlo zamilujete, prostredie mora vás zmyselne opantá a nebudete sa chcieť vrátiť do reality. Aspoň ja som mala ten pocit, že život v Taliansku a v obklopení mora stojí za všetky pekné chvíle.
Johna Greena som čítavala ako tínedžerka, a tak ma zaujímalo, ako na mňa jeho tvorba zapôsobí teraz, ešte k tomu po niekoľkých rokoch. Musím povedať, že táto kniha je úplne bežnou greenovkou, na akú som bola zvyknutá, pretože som ju okamžite spoznala podľa štýlu autorovho písania.
Hlavnou postavou je šestnásťročná Aza, ktorá má OCD a hľadá svoj smer v živote. Rozpráva svoju úprimnú spoveď a opisuje, ako sa pasuje so životnými nástrahami. Viac-menej sme v príbehu len svedkami jej nutkavých a obsesívnych myšlienok, prehnaného rozmýšľania o každom jej konaní a dokonalými pozorovateľmi jej každodenného života. Na pozadí toho všetkého beží príbeh, ktorého je Aza súčasťou, ale podľa mňa ho zatienila samotná Aza a jej dotieravé myšlienky, ktoré sa vždy tlačili do popredia. Spolu s kamarátkou Daisy totiž riešia záhadné zmiznutie miliardára Russella Picketta za peňažnú odmenu. Znie to ako fajn motív na dobrodružné čítanie o dvoch detektívkach, ale nemajte od celej dejovej línie veľké očakávania.
Všade samé korytnačky je na prvé počutie trochu zvláštny názov knihy. Priznávam, že keď som si vybrala túto knihu na čítanie, hoci mi už dlhšiu dobu stála na poličke, nevedela som, čo od nej čakať. Možno by ma tento príbeh chytil za srdce skôr v mojom tínedžerskom veku, než teraz. John Green chce často v príbehu povedať všetko, ale bežne skĺzne do divných opisov, nudného rozprávania a zvykne odbočovať od témy. Tieto nedokonalosti v jeho štýle písania podľa mňa milujú všetci nadšenci YA, ale mne to tentoraz vadilo a zrejme už takéto bezduché rozprávanie v knihách nevyhľadávam. Autor síce vie podať ťažké témy aj humorne a zrozumiteľne, čo sama potvrdzujem aj z jeho starších diel, ale na tomto príbehu mi niečo nesedelo. Možno si niekto povie, že to bolo smutné a poučné čítanie, ale ja som tieto pocity u seba nepostrehla.
Inak, údajne je táto kniha aj sfilmovaná, tak možno by vás viac zaujalo práve filmové spracovanie. Mojimi favoritmi od autora však navždy zostanú príbehy Na vine sú hviezdy a Kam zmizla Aljaška.
Skvelé zakončenie série! Toto je povinná jazda čítania pre každú ženu (ale aj nádejnú romantičku), ktorej sa páčili aj predchádzajúce dve časti tejto série - Sladký taliansky život a Toskánske pokušenie. Tentokrát zamierime s príbehom rovno do Milána!
Postava Lei sa mi zdala nudná, až kým som sa nedostala k tejto časti série. Lea je vlastne ako každá z nás má za sebou pár sklamaní, ale dokáže sa postaviť na vlastné nohy a spoliehať sa iba na seba. Už vie, že každá bolesť a strata potrebujú svoj čas a že práve on vylieči všetky neduhy. Okrem toho na plnej čiare schvaľujem Lein mindset - odísť s kamarátkou do zahraničia, kde sa všetky problémy zázračne stratia, aj keď nepríjemný bývalý jej ostane na krku (Milo). Pochopíte však, že Lein príbeh nebude len o smútení nad tým, čo sa jej v živote nepodarilo, ale že aj každé konce sú vlastne začiatkami pre niečo nové. Či už je to sebarozvoj, disciplína alebo len nastavenie si hraníc s ľuďmi vôkol seba. A k tomu sa skvele hodí aj mužská spoločnosť.
Autorkin štýl písania a jej fantáziu vytvárať napäté a čítavé situácie som si obľúbila už v predchádzajúcich častiach. Musím povedať, že tretí diel bol rozhodne dotiahnutý do dokonalosti a kniha uspokojivo vykreslila príbeh ďalšej kamarátky z dievčenskej partie, ktorú si určite pamätáte z prvej časti. Pre mňa je autorka Ivana Holíková stávkou na istotu, keď si chcem nielen vychutnať romantickú linku, ale aj pocestovať po Taliansku. Jej knihy sú totiž aj malými cestopismi, kde mi naozaj nechýbalo nič a o zábavu bolo stále postarané. Malebné uličky s mačacími hlavami, lietajúce iskry vášne medzi postavami, romantické západy slnka a energia, ktorá prichádza s každým východom slnka - to je Florencia.
Nechajte sa zviesť okúzľujúcou romantikou priamo v srdci Talianska a vydajte sa spoznávať príbeh Lei! Aj posledná časť série si zaslúži vašu pozornosť a dokonale vás pripraví na každé letné dobrodružstvo, ktoré vás ešte len čaká!
Séria Romantických útekov od Julie Caplin si ma získala a tak ma potešilo, že konečne tu máme aj novinku v podobe standalone príbehu. Priznaj, že ma miluješ je presne tá dávka romantického a sladkého čítania, ktorá vám spríjemní letné časy, no poriadne vás aj podrží v nevedomosti, pretože nič sa na prvý pohľad nemusí zdať také, aké je. Inak, vedeli ste, že toto je vôbec prvá kniha od spisovateľky?
Olívia, Daniel a Emily. Tri postavy, o ktorých budete v príbehu počuť najčastejšie. Olívia je zamilovaná do Daniela, lenže Daniel je priateľom Emily. A Emily je k tomu ešte spolubývajúca s Olíviou. Zvláštny trojuholník plný otázok, ktorý sa nie vždy točí okolo humoru, ale prekvitá aj úprimnosťou, nečakanými zvratmi a šokujúcimi odhaleniami. Autorka sa snažila okrem lásky, ktorú mierne vsunula do úzadia príbehu, vykresliť najmä medziľudské vzťahy hlavných postáv. V priamom prenose som si pozrela správanie oboch dievčat a ostala som prekvapená, aké protiklady autorka vytvorila. Olívia je zlatíčko, síce bez sebavedomia a väčšej snahy o veci, ktoré túži dosiahnuť, ale pôsobí milo a ochotne, no Emily má nepríjemnú (manipulatívnu) osobnosť - keď ju spoznáte, pochopíte o čom je celé toto divadlo.
Autorkin štýl písania je veľmi čtivý a aj napriek tomu, že nie každá jej kniha ma vždy osloví, na tejto som našla veľa pozitív. Páčila sa mi zápletka a aj niečo nečakané, čo som v jej knihách doposiaľ neobjavila - súťaživosť dvoch kamarátok o jedného muža, kde môžeme sledovať napätie, rivalitu, ale aj humor, pomstychtivosť a vyplávanie pravdy na povrch. Ako hovorím, tento príbeh ma naozaj prekvapil. Jediným mínusom boli pre mňa siahodlhé kapitoly, ktoré by som určite vedela rozdeliť na menšie a na významovo viac komplexnejšie časti. Na to, že ide o vôbec prvý príbeh z pera Caplin, to bolo originálne vymyslené a malo to zápletku.
Aj vy si pri pohľade na túto pútavo vyzerajúcu obálku predstavujete sfarbené lístie do piatich odtieňov, v jednej ruke kávu a v druhej ruke škoricového slimáka? Mám pre vás dobrú správu: už o tri mesiace tu máme jeseň, a tak bude táto oddychovka na toto ročné obdobie ako stvorená. Predstavujem vám druhý diel obľúbenej série od autorky Laurie Gilmore.
Séria Prístav snov nečakane predčila moje očakávania! Čítala som prvú a aj tretiu časť, no musím povedať, že druhý diel s názvom Kníhkupectvo s vôňou škorice mi bol zatiaľ najbližší. Opäť sa odohráva v prostredí útulného mestečka Dream Harbor a prináša nové postavy, ktoré vám naozaj prirastú k srdcu. Hazel pracuje v kníhkupectve a jej život spojený s knihami som si naozaj zamilovala. Pokoj, rozvaha a všetko do bodky naplánované ju síce sprevádzajú v práci, no chuť vykročiť zo svojho stereotypu ju privedie na nové miesta, k novým myšlienkam a aj ľuďom. Naopak, Noah je povolaním rybár, čo znie dooosť nudne, ale nebojte sa, poriadne vás prekvapí. Je to odviazaný typ muža, ktorému dokonca učarovali aj knihy, a za to si odo mňa rozhodne zaslúži plusové body. Okrem toho je príbeh tak akurát vtipný, zábavný, pútavý a pohodový, pričom sa skvelo vyvíja. Možno je mierne predvídateľný, ale mne to vôbec neprekážalo. Naozaj sa nebudete nudiť, práve naopak, dej budete prežívať spolu s Hazel a Noahom. Romanca ako stvorená na cozy večery a ako bonus príbeh napreduje pokojne a v logickom slede, kde sa postupne vyvíjajú všetky udalosti. Autorkin štýl písania som si obľúbila a som rada, že ani preklad nebol krkolomný, ako to občas býva zvykom.
Ak by ste predsa len chceli po tejto sérii siahnuť, najbližšie vychádza už piata časť The Gingerbread Bakery, no rozhodne si nenechajte ujsť ani štvrtú časť Jahodová palacinkáreň! Ja sa určite ponorím aj do ďalších dielov, pretože pohľad na útulné miesto, čarovný obchodík a milé postavy mi zakaždým zlepší náladu pri čítaní. Toto komfortné čítanie je jednoducho moja stávka na istotu. :)
Ach, ako mi je ľúto, že práve takéto knihy s najkrajšími obálkami ma niekedy neoslovia. Neviem čím to bude, ale stotožňujem sa s recenziami, ktoré hovoria, že Záhada mestečka Cinnamon Rolls je skôr nudnejšia oddychovka, ktorá sa nevie vhodne žánrovo zaradiť. Bola to vlastne detektívka alebo romantická beletria? Hm, zrejme nie som jediná, ktorá v tom nemá jasno…
Potenciál knihy byť detektívkou by bol fajn. Ale stále som to tej autorke neverila, pretože vraždu opísala dosť obyčajne, akoby sa nič nebolo stalo. Vlastne, autorka dala do popredia romantiku a vzťahy, než to, že ide o vraždu, poďme ju reálne aj riešiť, zbierajme dôkazy a potrestajme vinníka. Ak už malo ísť o detektívku, mohlo to byť spracované lepším, kreatívnejším spôsobom a hlavne štýlom, ktorý je pre tento žáner typický. Mrzí ma, že to dopadlo takto, ako mix romantiky, citov a lásky, pričom niekde v pozadí prebieha “vyšetrovanie vraždy” (len aby niečo bolo). Zápletku som popravde veľmi nepochopila a nebola dotiahnutá do konca. Oceňujem aspoň, že bolo pekne vykreslené mestečko Cinnamon Falls a cítila som sa tam ako doma. Jeseň v tomto prostredí musela byť naozaj čarovná a verím, že aj tá Rosie´s Dinner. Opisy prostredia boli fajn, aj postavy boli vhodne predstavené, ale ich správanie nemalo niekedy logiku.
Okrem toho mi úplne nesadol preklad, ktorý bol opätovne doslovný a veľmi strohý. Hlavná hrdinka Nia ma často nudila, iritovala a celkovo mám pocit, že táto oddychovka je až príliš nudná a stále sa točí len okolo jednej a tej istej veci. Obálka je naozaj nádherná, klobúk dole pred ňou, ale samotná autorka ma až tak neoslovila a jej písanie nebolo pre mňa až takým zážitkom.
Priznám sa, že táto evitovka mi v knižnici ležala celkom dlho, ale konečne prišiel jej čas. Nemohla som ju už viac prehliadať, pretože pre mňa je autorka Katka Kuniková tohtoročným objavom, čo sa pozitívne odrazilo aj pri knihe Ženské tajomstvá. Dievča z obrazu bol opäť príbeh, ktorý ma nadchol a ostane vo mne ešte dlho.
Počuli ste už slovné spojenie “liečiteľka/doktorka/uzdravovateľka” knižiek? Ani ja nie, ale o to viac mi to znie milo. Hlavná postava Scarlet sa živí prácou, ktorú by sme určite chceli vykonávať viaceré. Knižné reštaurovanie, opravovanie, liečenie alebo navracanie kníh do života je pekná, ale aj náročná práca. O to viac som si cenila všetky poznatky, ktoré si autorka knihy musela naštudovať, aby nám o tom vytvorila pútavý príbeh. Páčil sa mi pohľad do detstva, kedy sa Scarlet prvýkrát stretla s tým, že knihy sa dajú liečiť a v dospelosti to pretavila do reality, čo znamená, že svojich snov by sme sa nikdy nemali vzdávať. Okrem toho je aj sprievodkyňou mesta a galérie, pričom toto povolanie tiež obdivujem a páčili sa mi historky, ktoré sa k miestam viazali. Po čase jej úplnou náhodou jej do cesty prichádza sused Alan, ktorý je tiež umelec, a ich vzťah sa vyvíja ako na horskej dráhe.
Tento príbeh mi opäť uštedril veľa prekvapení. Stále nechápem, ako to tie evitovky robia, že v malom formáte vydania je tak veľa pekných myšlienok. A tieto úvahy týkajúce sa kníh (napr. knihy majú dušu) vo mne zarezonovali o to viac, že sa s tým maximálne stotožňujem. Pekný príbeh, kde vdýchla autorka všetkým postavám život a vykreslila tajuplný a romantický svet, hoci aj s pár prekvapivými udalosťami. Scarletina mama Stella nám v príbehu tiež rozpovie svoj život a práve tu sa skrývajú mnohé nevypovedané tajomstvá a bolesti z tráum. Ako píše autorka, vedela by som si predstaviť, že tento román by sa odohral aj v inom storočí, a rozhodne by bol stále zaujímavý. Bol by dostatočne romantický, prekvapivý, napínavý, miestami vtipný, ale aj ťažký, pretože obsahuje pohľad na vážne témy.
Mňa si tento román okamžite získal a svojimi opismi ma preniesol na miesto deja. Bonusom na záver je skvelé vykreslenie a opis hlavnej hrdinky Scarlet, ktorú som si od prvotnej chvíle obľúbila a mohla som sa tak stať aspoň na chvíľu ňou.
Spojenie chuti s domovom znie ako nápad pre trávenie ideálnych chvíľ na mieste, kde to všetci milujeme. Určite si všetci pod týmto predstavíme domov, kde sa môžeme schúliť a je naším každodenným útočiskom. Domov, kde aj obyčajná káva chutí inak a lepšie, alebo aj miesto, kde sa čas na chvíľu zastaví.
Pri tejto knihe by som mala dostať ocenenie za najdlhšie rozčítanú knihu, pretože som ju čítala viac než 3 mesiace :D. Ale nevzdala som to a, aj keď som na ňu nemala vždy čas, úspešne som ju dobojovala. Áno, na konci som dosť bojovala s príbehom… Ale poďme pekne od začiatku, kedy som tušila, že toto sa mi bude páčiť. Fliss je hlavná hrdinka, ktorá sa po smrti svojej mamy vydáva na anglický vidiek. Tu jej srdce patrí a zamiluje si to, len o tom ešte nevie. A tak isto, ako si ona hľadala cestu k svojím rodinným koreňom, som ja zbožňovala to, ako sa stal pokoj vidieka pre ňu zdrojom objavovania a nachádzania jej pravého ja. Hoci si Fliss najprv myslela, že jej život bude pokračovať v Taliansku, prechod na anglický vidiek jej ukázal, že nový domov sa dá vytvoriť kdekoľvek, kde máme už predtým zasadené rodinné korene. Samozrejme, počítajte aj s romantickou linkou, ktorá dej osvieži.
Nie je to úplne len romantická oddychovka. Táto kniha vás priam núti rozmýšľať nad vlastným šťastím v živote, nad silou rodinných väzieb a nad skutočnou definíciou slova domov. Pomedzi stránky knihy budete cítiť, ako sa Fliss vyrovnáva so stratou matky, ale aj ako potrebuje hľadať pokoj a utriediť si myšlienky. Je zraniteľná, ale nevzdáva sa a nový život začína brať s nadhľadom. Na vidieku pracuje, oddychuje, spoznáva rodinné tajomstvá a vytvára si nové spomienky. Aj preto je Chuť domova dojímavý príbeh o strate, nádeji a schopnosti začať žiť odznova. Ja milujem knihy, ktoré vyžarujú pokoj, a tu som to cítila už pri pohľade na obálku knihy. Moju pozornosť si najviac získal začiatok a úvod do deja, ktorý bol naozaj skvelý, no škoda, že si túto úroveň kniha nedržala až do konca a neobsahovala viac akcie a napätia. Niečo mi k dokonalosti síce chýbalo, ale čitateľský zážitok som si tým nenechala pokaziť.
Heidi Swain je pre mňa novým knižným objavom s príjemným štýlom písania. Rozhodne si od nej rada prečítam aj ďalšiu tvorbu. Vyskúšajte sa začítať, možno vám príbeh ulahodí. Chuť domova vám len pripomenie skutočné hodnoty v živote.
Výnikajúca kniha sa vraj pozná hneď. Ja som to pri tejto vedela už od prvej strany ale nechcela som robiť unáhlené závery. No, po dočítaní môžem povedať, že mám ďalšieho obľúbenca. Dámy a páni, predstavujem vám (pravdepodobne) najlepšiu a najúžasnejšiu knihu, ktorú som tento rok prečítala. Je ňou bezpochyby tajuplná VERITY.
Moja recenzia určite nevystihne dokonalosť tohto príbehu, no budem sa snažiť priblížiť vám celú podstatu toho, čo v knihe odznelo. Toto bol príbeh, ako žiadny iný. Nikdy som podobné pocity pri inej knihe nezažila. Už chápem všetky tie recenzie na Verity, z ktorých ma mrazilo a hovorila som si len jediné: choď do toho! Ide o psychologický triler, ktorý sa mi dostal pod kožu a mala som veľký problém ovládať svoju pozornosť. Nevedela som, čomu a komu veriť. Strácala som sa v myšlienkach, pocitoch, ovládal ma strach, zimomriavky, tajuplnosť príbehu a jeho nevyspytateľnosť. Zamilovala som si celkovú atmosféru jedného domu, jednej ženy, jedného muža, jedného dieťaťa a jednej…Verity. Ona mohla za to, že som prestávala veriť realite. Kniha vo mne zlomila všetko, čo som ešte donedávne pokladala za nereálne.
Príbeh bol naozaj dokonalý. Ak by ste čakali nudnú dejovú líniu, sklamem vás. Je to to najlepšie čítanie na jesenné večery, aké si viem predstaviť. No, čítať to o polnoci v prázdnom byte chce dávku odvahy. Dej bol skvelý aj v tom, že sa tu striedala minulosť s prítomnosťou. Tá minulosť miestami bolela a to som naozaj nečakala. Táto kniha vám ukáže, čoho možu byť až ľudia schopní. Hlavná postava Lowen, ktorá objavuje poznámky na knihu vo Veritinej pracovni, vám ukáže realitu, s akou by ste sa nikdy nechceli stretnúť. Ďakujem, ale po tom čo už viem, by som do toho domu nevkročila.
Lepší triler by som asi hľadala ťažko. Týmto tlieskam Colleen za úžasnú predstavivosť a silu písať aj o ťažkých témach. Originálna zápletka, nevysvetliteľný koniec, myseľ Verity, či paranormálne javy, to je len útržok toho, čo ma v príbehu mátalo najviac. Verity vo mne bude prebývať snáď navždy. Čakala som všetko, ale tento psychotriler mi zobral slová.
