Ahoj, vlky!

Přečtená

Kniha Ahoj, vlky! je skvelým príkladom príbehu o detskom protagonistovi, pre detské publikum, pričom si zachováva všeobecnú relevantnosť pre všetkých ľudí, ktorí s ňou prídu do kontaktu. Takže vlastne si myslím, že to je detská kniha nielen pre deti.

Emócie, ktoré vo mne dielo Diany Kassjanowicz vyvolávalo, neboli vždy pozitívne. Vtedy som sa sama seba pýtala, nakoľko je to vhodné pre mladšie publikum (podľa anotácie vydavadeľstva - od 9 rokov).

Avšak, príbeh sa stále nesie v klasickej krivke rozprávky, ktorej úlohou je ak nie priamo doniesť hrdinov k šťastnému koncu, tak aspoň vzbudiť v čitateľovi nádej naň. Čo sa knihe Ahoj, vlky! jednonačne podarilo.

A za jeden z najprínosnejších považujem práve fakt, že hlavná postava Filipa v knihe je ľudsky uveriteľná - osobná a realistická. Skutočnosť, že zažíva pocity, ktorými prechádza každý z nás, a všetci vieme, že nie sú iba príjemné, pričom nádych nádeje prichádza práve do tohto kontextu, to považujem za najlepší prvok knihy. Darí sa jej byť ozajsnou aj vďaka aktuálnosti, avšak takisto preto, že detské prežívanie negatívnych emócií spravila relevantným, vylúčila mladosť ako magický štít proti všetkému zlému. Dej stavia na tom, ako tieto dojmy spracovávať, ako im čeliť, nie ako sa tváriť, že pri dieťati nie sú tieto emócie dosť veľké, hlboké alebo vážne. Pretože sú.

Ale vždy niekde na Modrej ulici čaká teta Agáta s Bodkom, s nachystaným koláčom, muštom, a hlavne s nekonečnou studnicou podpory a vôle pochopiť.

Nuž a Ahoj, vlky! je takisto metarománom, čo je veľmi pekný prvok v detskej knihe. Zdôrazňuje to význam a váhu slov. Ich moc a krásu. V spojení s fantáziou, o ktorú sa treba starať a vážiť si ju, aby nám nevyprchala.

Dokázala by som si Ahoj, vlky! predstaviť aj v dramatizovanej podobe.