Príbeh slovenskej autorky od ktorého sa nebudete vedieť odtrhnúť, plný iskrenia a erotiky, cez ktorý spoznáte aj novú krajinu a životy ľudí v nej.
Kniha
Pakistanská princezná ukrýva pod svojím originálnym názvom strhujúci príbeh krásnej Angeliky. Dynamická Slovenka žijúca vo Viedni prijíma lukratívnu pracovnú ponuku modelky do krajiny, ktorá na prvé počutie v každom naháňa nielen hrôzu, ale aj vyvoláva zimomriavky po celom tele. Napriek dobre mieneným varovaniam rodiny a priateľov odchádza plná očakávania do vzdialeného Pakistanu. Odvážna blondínka, ktorá má už viacero skúseností s modelingom po celom svete, však netuší, že práve tu na ňu čakajú zážitky vystrihnuté ako z neuveriteľného filmu. Angelika si ľahko získava srdcia rodiny hostiteľov, pre ktorých zároveň pracuje. So všetkými si znamenito rozumie. Okrem nevrlého a nevšímavého majiteľa ju má každý rád.
Gori - ako cudzinku s bielou pleťou prezývajú, postupne zapadá do rodiny. Spoznáva ich pestrú kultúru, vieru a hľadá odpovede na všetečné otázky. Všetko mohlo byť také krásne a bez komplikácií, keby sa Angelika nechystala potajomky stretnúť s jedným z dvoch neznámych mladíkov, ktorých spoznala cez facebook. K stretnutiu však nedôjde, pretože ju niekto unesie. Niekoľko dní nepozná meno ani tvár svojho únoscu, ktorý ju drží v povrazoch a so zviazanými očami. Šokujúce odhalenie nastane vtedy, keď Angeliku pod hrozbou prinúti vziať si ho za manžela.
Odpoveď na otázku, kto sa z pakistanských nápadníkov stane jej manželom, sa dozviete pri čítaní vášnivého príbehu s ľahkou erotickou iskrou. Nečakané zvraty a napínavý dej nepustí čitateľa zo svojho zovretia až do poslednej bodky. Ako sa hovorí, zdanie klame. V tomto príbehu si tento krátky, ale výstižný výrok nájde svoje uplatnenie hneď niekoľkokrát. Nechajte sa ovládnuť divou vášňou, drsnou láskou a spaľujúcou nenávisťou hlavnej hrdinky, jej zážitkami a nepredvídateľným vyústením v krajine rovnako tak čarovnej ako i nebezpečnej.
Pakistanská princezná (ukážka)
Čakala som na moment, keď to ticho pretne nejaký zvuk, hoc aj ten najmenší. Trvalo hodinu, kým som sa dočkala. Dvere na mojej izbe zavŕzgali. Osoba vstúpila dnu a položila kľúče na drevený stôl. Bol to zase on. Moje telo sa začalo od strachu triasť. Jeho kroky sa približovali, až kým si nesadol na posteľ vedľa môjho zviazaného tela. Dlho neváhal a nemárnil zbytočne čas. Rukou sa znovu dotkol mojich vlasov. Chvíľku sa s nimi pohrával. Nevidela som ho, čo s nimi robil, ale pripadalo mi to, akoby ich hladkal.
Všimol si, že som pri vedomí a nespím. Nedalo sa to zatajiť. Triaslo ma ako pri zimnici. Tak veľa som mu toho chcela povedať a teraz nedokážem vydať hláska. Nemám odvahu vysloviť ani slovíčko. Znovu odhrnul moje vlasy, aby sa mu naskytol pohľad na moju šiju.
Myslela som si, že i tento raz sa iba popozerá a nakoniec ma nechá na pokoji a odíde. Nebránila som sa, hoci mi bol jeho dotyk nepríjemný. Zrazu som spozorovala, že zmenil pozíciu. Ten hajzel si ľahol vedľa mňa! No výborne! Jeho mohutné telo sa priblížilo celkom k tomu môjmu. Jeho prst sa dotkol môjho odhaleného ušného lalôčika.
To už bolo na mňa príliš a vybuchla som zlosťou.
„Ak sa ma ešte raz dotkneš, prisahám, že to horko oľutuješ!“ zasyčala som jedovato ako had. Ani neviem, ako tá hrozba vyšla z mojich úst, ale už som mala jeho slizkých dotykov viac než dosť.
Akoby som na stenu hrach hádzala! Neprišla žiadna odpoveď, ani najmenšia reakcia. Bodaj by aj reagoval, zviazaná som bola predsa ja a nie on. On bol ten, kto mal opraty v ruke.
Čo teraz asi tak zamýšľa? Och, to hádam nie! Ten drzý bastard si ma nástojčivo pritiahol celkom blízko k sebe. Cítila som, ako sa jeho telo dotklo toho môjho. To mala byť asi pomsta za moju drzú poznámku. Jeho dych sa začal značne zrýchľovať. I naďalej sa mu ponúkal pohľad na moju poodhalenú šiju. Nemohla som sa hýbať a navyše som ani nič nevidela. Vnemy sprostredkované cez dotyky boli jediné, ktoré mi neboli zakákané. Jeden z nich bol práve dotyk jeho pier na mojom krku. Nemohla som uveriť, že to naozaj urobil. Pokožka pod jeho perami ma pálila ako žeravý uhlík. Tak veľmi som sa preľakala, až som musela nahlas zhíknuť. Moja reakcia ma samu prekvapila. Výkrik do tmy sa však ukázal ako veľká chyba!
Po mojom kriku mi jednou rukou prikryl ústa, aby som už nemohla vydať ani hláska. Bála som sa, čo sa bude diať teraz. V duchu som sa začala modliť. Už som začínala veriť, že mi ublíži.
Odporný neznámy chlap ma začal vášnivo bozkávať po krku a šiji. Jednou rukou mi držal ústa a druhou ma chytil na zátylku. Jeho pery boli také žiadostivé, až som si myslela, že ho od seba už nedostanem. Každý jeden bozk mi spôsobil chvenie do takej miery, že bolo zaiste viditeľné. Snažila som sa mu v tom zabrániť. Samozrejme, do tej miery, do akej mi to daná situácia dovoľovala. Veľa som však toho narobiť nemohla, poloha a povrazy mi nedovolili brániť sa.
V jednom momente som dostala nápad. Prestala som sa pokúšať o obranu. To ho prekvapilo a prestal ma bozkávať. Možno si myslel, že nado mnou vyhral, ale ja som v skutočnosti kula svoj plán. Keď mi pustil ústa, konečne som sa mohla poriadne nadýchnuť. Potom som spustila.
„Prečo ma nerozviažeš a nedáš mi šancu brániť sa?“ spýtala som sa nahnevane......
Pevná vazba
