Místo, které si chcete přečíst. Hranice rozorané mezi poli i lidmi. Hospoda, malá prodejna, zabíjačky. Nevěra a jeden nezdařený pohřeb. Babka s dědkem srostlí jak dva stromy.... Číst víc
Místo, které si chcete přečíst. Hranice rozorané mezi poli i lidmi. Hospoda, malá prodejna, zabíjačky. Nevěra a jeden nezdařený pohřeb. Babka s dědkem srostlí jak dva stromy. Život spjatý s půdou, zvířaty a hospodařením.... Číst víc
Chcete vyzkoušet čtení ušima? K poslechu audioknihy vám postačí telefon. Pro co nejsnazší poslech doporučujeme naši aplikaci. Více informací najdete zde.
Hranice rozorané mezi poli i lidmi. Hospoda, malá prodejna, zabíjačky. Nevěra a jeden nezdařený pohřeb. Babka s dědkem srostlí jak dva stromy. Život spjatý s půdou, zvířaty a hospodařením. To všechno je Dědina, příběh jedné současné vesnice vyprávěný očima jejích obyvatel.
Josef se marně trápí, proč jeho syn Zbyňa odmítá převzít hospodářství, když je potřeba toho tolik napravit na polích zničených v družstvu. Vavirci počítají, kde by mohla ukápnout další koruna, dobrosrdečná prodavačka Maruna se snaží být s každým zadobře a řezník Láďa se dobývá pod cizí sukni. A malá Petruna? Ta chvilku neposedí.
Přirozená fyzická blízkost hrdinů, jejich společná práce, jejich touha po lepším živobytí až vypočítavost jsou zdrojem věčných svárů i svázanosti a také marné snahy vyléčit minulé rány.
Svižné vyprávění, které nikoho nesoudí a co je podstatné — nenudí.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Takhle hroznou knihu jsem už dlouho nečetla. Celý příběh je jen o hádkách mezi sestrami v autě. Nevím, co bych o tom dál napsala. Snad jen, že jsem ji tady kupovala za 130,- a při prodeji mi za ní dali pouze 15,-, ačkoliv slibují, že zpátky vykupují za víc.
Veľmi vydarena humorna kniha s jednej dedinky na Vysočine, celá písaná v ich nárečí.
Najskôr sa zoznamime v rôznych situaciach s obyvateľmi, ktorý nam ďalej rozpravaju svoj každodenný život v dedine.
Kniha sa mi veľmi páčila a teda hoci som dievča z mesta, uplne si viem predstaviť tie stare babky a deduškov, ktorý za mládí pakali na poliach, živili rodiny a v momente kedy sa svet zmodernizoval lamentuju nad novou dobou, nad ľuďmi čo v tejto dobe maju dom a užívajú si čistý vzduch a klidek namieto toho aby drely od rabo do večera.
Vsetky starosti a radosti obyvateľov sa mi čítali velmi dobre, občas mi aj slzicka ušla ale teda viac menej som sa rehotala.
Dá sa povedať, že od Dědiny, ktorú radím do skupiny „nič a zároveň všetko“ som dostala presne to, čo som očakávala. Niekedy stačí iba jedno slovo, aby mal človek jasnú predstavu o čo asi pôjde a čaká, či sa vypovedaná realita bude zhodovať. :)
Román o živote na vidieku je podaný očami obyvateľov, ktorí vytvorili mozaiku prepletených vzťahov a ich charakteristické nárečie je veľkou pridanou hodnotou odzrkadľujúcou väčšiu vidiecku človečinu a autentickosť. Začala som čítať, trochu som sa strácala v postavách a brzdil ma práve spomínaný jazyk, tak som zamenila za audioknihu a musím uznať, že to bolo fakt dobré!
Je nahovorená 7 hlasmi, tj. všetkými knižnými postavami. Vďaka ním som to viac prežívala a vedela sa hlbšie vcítiť, ale aj nasrať. :D
Miestami humorné, aj keď tragické a o mojej zlosti zo zaspatej doby, nemoderných spôsoboch a názoroch radšej pomlčím. No aj také sú povahy. Povahy, ktoré ctia tradície a milujú zdedené zvyky. Poznáte to starého psa novým kúskom nenaučíš.
Niekedy je to až na útek. :D
Nebola som čitateľom, ale susedou od vedľa, rozumej všetko na dosah rúk, očí aj uší. :D Plot neplot medzi domami a pozemkami? To je jedno, veď to nie je oceľový kryt, to predsa vieme. :)
Jediné, čo ma nemilo prekvapilo bolo, že tu nebola ani jedna postava, ktorú by som si obľúbila. Ešte viac ma zabilo, keď mi môj priateľ pochádzajúci z echt podobného miesta o počte cca 2000 obyvateľov povedal, že presne takto to na malých dedinách býva. Určite je tu akýsi vzorec, ale to isté platí aj o veľkomestách.
Ja dediny milujem presne preto, že sú iné, opačné, pokojnejšie, pomalšie a keď už vám lezú na nervy jej občania, stále sú tu rozkošné kačičky, kuriatka, jeden drzý kohút, hlučná krava, šibnuté mačky, zúrivé nedôverujúce psy (smradľavá maškrta všetko napraví), krásne zelené polia a záhrady plné chutných voňavých plodov a niekde aj nádherné kone.
Taká stará piecka ma tiež svoje čaro. :)
Bola som mrzutá z charakterov, ktoré mali výrazné negatívne vlastnosti. Osobne ich neviem vystáť ani v bežnom živote. Určite nie som dokonalá, ale okatá vypočítavosť, neprajnosť a závisť, zatrpknutosť, verejné ohováranie, neustále výčitky a citové vydieranie rodičov aj starých rodičov, nepýtané rady a bezohľadné nároky na vlastné deti, aby udržiavali chod hospodárstva a nekonečných pozemkov tak, ako to bolo pred 100 rokmi, tj. žiadne moderné napredovanie alebo prispôsobovanie sa prítomnosti, či žiadna podpora mladých, ktorí majú odlišné sny a želania, prípadne sú totálne leniví a žiadny osoh z nich.
Verím, že nie všade je to rovnaké a život mimo mesta vie byť aj pekný. Toľko prírody naokolo a to ticho (teda kohúta pred 5h by som zahrdúsila a časom možno aj káble na verejnom ozvučení). :D
Tiež nevolaná nuda presahuje hranice znesiteľnosti, čo sa odzrkadlí na nálade a rečiach ľudí, ale späť ku knihe.
Nečakajte hrdinov, či veľké činy. Je o prostých ľuďoch, na môj vkus jednoduchších a žijúci z generácie na generáciu v zaužívaných stereotypoch. Ja by som sa zbláznila, ale každý sme nejakí a každému vyhovuje niečo iné. Opisuje ľudí rôznych vekových rozdielov tak dobre, až som mala pocit, že patrím do ich „rodiny“ a v momente som chcela baliť kufre. :D
Veľmi mi chýbala nejaká akcia alebo humbug, ale na druhú stranu som si ich nevedela predstaviť. :D
Čo také by sa muselo stať, aby sa (aj) zasmiali?
Aby si povedali, ako sa majú radi?
Možno aj viem, ale.. hádam to nájdem v inej knihe, ktorá mi rozpovie o dedinskej veselici a dobrých srdciach starých mám so štyrmi podsukňami a tromi spodničkami, ktoré si poctivo každý boží deň zaväzujú s mozoľnatými rukami od tvrdej dlhoročnej práce. :)
Niektorí sa vyjadrili, že Dědina je slabšou autorkinou knihou. V tomto prípade sa teším na tie ďalšie, lebo obkukávať a písať teda pani Dvořáková umíííí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Miesto, kde každý pozná každého a medziľudské vzťahy susedstva dajú zabrať. Vo viacgeneračných domoch sa nemôžu vystáť ani rodinní príslušníci. Tí vychovaní starou školou sa čudujú, že ich výchova v tejto dobe nefunguje a že vnúčatá sú rozmaznané a nevesty neschopné gazdiné, ktoré treba vo všetkom opravovať, šak čo môžu vedieť, keď sú tak mladé. To staršia generácia si už svoje odžila, tak vie ako to chodí. Závisť, neprajnosť, posudzovanie, nevery na dedinskej tancovačke, zvady o majetky, zabíjačky, hospodárstvo, štangasti od rána opití - často pred jediným obchodom široko-ďaleko. Miesto kde ani líšky nechcú dať dobrú noc. Asi taká je predstava dediny v tejto knihe. V štyroch tragikomických poviedkach sa dozvedáme o obyvateľoch jednej dediny. Niektoré pôsobili zdĺhavo, no bolo pre mňa zaujímavé čítať výrazy českého dedinského nárečia, ktorými je kniha obohatená. Priznám sa, že postavy mi pripomínali niektorých ľudí z okolia, čo len pridáva na vierohodnosti popisu prostredia. Inak charaktery tu boli ozaj rôznorodé a precízne vykreslené. Kniha nikoho nesúdi, necháva nech si čitateľ utvorí pohľad na vec sám. Bol to taký priemerný čitateľský zážitok. Očakávala som niečo viac, je veľká škoda, že je tu vykreslené prostredie dediny len v negatívach. Ako keby sa tam len zlo robilo. Iste, nič sa tam dlho neutají, ale to, že sa klebety nerozširujú v meste tak rýchlo, neznamená, že sa tam také veci nedejú. Na dedine predsa žije aj mnoho dobrých, čestných, pohostinných a usilovných ľudí a spojenie s prírodou je tam úžasné.
Pěti hvězdami chci vyjádřit hlavně to, že jsem TAK ráda, že jsem se nenechala odradit tím, že je kniha napsaná nářečím! Kniha vykresluje vesnické typy, vesnické klepy, vesnické problémy a pro mě jako městské dítě to bylo krásné nahlédnutí do trochu jiných životů. Petra Dvořáková vytváří neuvěřitelně reálné osobnosti, díky kterým Vás příběh vcucne a nepustí.
Peter Feranec
Ověřený nákup
11.1.2021
Kupujem si audioknihy, jednak mám už dosť unavený zrak a nemusím si namáhať ruky. Výhodou je aj to, že knihy môžem počúvať taktiež pri manuálnej práci alebo potme pri zaspávaní. Pri tejto knihe sa mi audiospracovanie obzvlášť páči. Každá postava má svojho rozprávača a povahy a charaktery sú omnoho plastickejšie, autentickejšie. Dej nie je síce súvislý príbeh, skôr ide o bežné príhody z dediny, ktoré sa môžu odohrávať kdekoľvek v Čechách. Zdá sa, že Česi sa stávajú majstrami v tomto druhu literatúry a filmu, neváhajú ukázať svoju pravú tvár, neduhy a nedostatky, pričom však čitateľ má pre tieto slabosti pochopenie.
Napriek protichodným recenziám som siahla po "Dědine". Mne sa kniha páčila, a preto sa pridávam k pozitívnym recenziám . Autorka, pravdepodobne kvôli autentickosti, zvolila moravské nárečie. Myslím si, že to naozaj dobre zafungovalo a najmä pri audioknihe. Samotná interpretácia bola výborná a aj vďaka nej ma príbehy bavili. Nemala som pocit, že počúvam audioknihu, ale skôr klebetenie nejakej tetky. Môžete sa tešiť na perfektne vykreslené charaktery, ktoré vám určite budú povedomé. Rovnako oceňujem dialógy a hlavne tie vnútorné, kedy zisťujete, že postava má aj nejaké to svedomie. Je pravda, že v knihe sa v podstate nič zásadné nedeje, ale sledovať každodenný dedinský život je dosť zaujímavé a mne to úplne stačilo.
Petra Dvořáková opisuje život na českej dedine. Obraz, ktorý vytvorila pokojne môžeme aplikovať aj na Slovensko. Ľudia sa navzájom poznajú, závidia si a zvedavo nazerajú susedom do dvora. Babky a tetky klebetia v Jednote alebo pred kostolom. Každý vie o vás viac, ako vy sám. Taká je aj dnešná realita a nie len na dedinách, ale aj v malých mestách.
Čakajú vás štyri príbehy plné závisti, ohovárania a rodinných problémov. Možno budete mať po prečítaní knihy trpký pocit, že všetky postavy sú zlé, myslia len na seba, svoj prospech a peniaze. Niekde v pozadí však objavíte humor a dokonca aj lásku.
Postavičky z každého cesta, záletníci, zlodeji, klamári, klebetnice, nevďačnice, lenivci, opilci ... tí všetci si žijú svoj obyčajný život na dedine a vedia vždy najlepšie, čo by ten druhý mal či nemal. Satira v každej vete, no je to zároveň humor láskavý, tí ľudia sú totiž v jadre dobrí, len to nevedia dať najavo. Výborný text perfektne dopĺňajú rozprávači.
Postavičky z každého cesta, záletníci, zlodeji, klamári, klebetnice, nevďačnice, lenivci, opilci ... tí všetci si žijú svoj obyčajný život na dedine a vedia vždy najlepšie, čo by ten druhý mal či nemal. Satira v každej vete, no je to zároveň humor láskavý, tí ľudia sú totiž v jadre dobrí, len to nevedia dať najavo. Výborný text perfektne dopĺňajú rozprávači v audioknihe.
Petra Dvořáková (nar. 1977) je spisovatelka a scenáristka. Vystudovala střední zdravotnickou školu a absolvovala obor filozofie na FF MU. Do povědomí veřejnosti vstoupila svým debutem, knihou rozhovorů o víře Proměněné sny, za kterou v roce 2007 získala cenu Magnesia Litera v kategorii publicistika. O dva roky později jí vyšla druhá kniha Já jsem hlad — příběh o zápasu s mentální anorexií, hledání, cestě a návratu k ženské duši. V roce 2013 vydala svou první knihu určenou dětem Julie mezi slovy, za kterou získala ocenění Zlatá stuha v kategorii beletrie pro mládež a Cenu učitelů za přínos k rozvoji dětského čtenářství; připravuje se její slovinské vydání. Novinka Flouk a Líla z roku 2015 je jejím dalším titulem pro dětské čtenáře. Pro Český rozhlas připravila sérii rozhlasových pohádek a pro Českou televizi řadu scénářů k pořadům pro děti a mládež.
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Když najdeš lásku, držíš se jí. Popadneš ji oběma rukama a uděláš, co můžeš, abys ji nepustila. Nejde se k ní otočit zády a předpokládat, že na tebe bude čekat, kdes ji nechala, dokud na ni nebudeš připravená.