Dívka s pomeranči

Je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o detskú knihu. Teda skôr pre deti a dorast okolo 12r.
Knižka je krátka, písaná formou listu, ktorý nechal otec svojmu synovi. V liste mu krásnym až rozprávkovým spôsobom opisuje ako sa spoznal s jeho mamou. Príbeh je jemný a plný emócií. Zobrazuje čistú zaľúbenosť až lásku na celý život detskými očami. Samozrejme šťastný koniec nesmie chýbať, ale stále je zahalený rúškom tajomna a smútku.

Zrejme nič pre mňa, ale dočítala som ju..

Môj pamäťový systém nie je bezchybný. Okrem Rowlingovej a Tolkiena si z knižného sveta nepamätám asi žiadne iné priezvisko.

Narážam tým na spisovateľa J.G., od ktorého mám doma ospevované Vianočné mystérium. Už 2x som ho otvorila a zakaždým nedočítala, ale nádherné ilustrácie ma vždy prehovorili, že o rok to bude lepšie (možno dospejem alebo dostanem rozum alebo začnem „veriť“?). Uvidím tieto Vianoce. Ako sa vraví „do tretice všetko dobré“, prípadne rovno poletí z domu preč.

Dívka s pomeranči je druhá ledva prečítaná kniha od autora, ktorý vyučoval filozofiu, dejiny náboženstva a nabáda čitateľa zamyslieť sa nad ľudskou existenciou ako takou. Ach, ako ja neznášam tieto kecy. :D Moja chyba, že som si najprv nevyhľadala info o Josteinovi, že som si nepamätala jeho meno figurujúce na nešťastnom Vianočnom mystériu. A tak mi oranžová slimka s pekným názvom postupne ničila vieru v lahodiacu lovestory. Nevadí, veď aj majster tesár sa sekne. :D

Musím uznať, že v knihe je krásna myšlienka a aj samotný príbeh je fajn, ale po prvej tretine som sa prestala sústrediť, až mi to bolo ľúto. Čo môže nudiť na pozorovaní dospievajúceho chlapca čítajúceho dlhý list od mŕtveho otca? Trochu ma za to hrýzlo svedomie. :/ Dojemné, citlivé, pre niekoho až tak, že vyronil slzu. V mojom prípade ma to iba decentne lízlo, a aj keď mám s chlapcom hlavnú aj vedľajšiu vec spoločnú nedotklo sa ma to tak, ako asi malo. Za všetko vždy môže autorov štýl písania. Skôr ma bavili synove – Georgeove myšlienky a opisy domácnosti, ako nemastnejší list, vďaka ktorému otca viac spoznáme. Bol to rojko, ktorý sa na prvý pohľad zamiloval do dievčaťa v električke. Držala veľké papierové vrecko plné pomarančov, pôsobiace dojmom, že sa každú chvíľu roztrhá a jeho obsah sa rozkotúľa pomedzi množstvo cudzích nôh. Spoznanie a hľadanie pomarančovej slečny bolo zaujímavé, ale až do chvíle, kým mi to neprišlo mierne psycho a nereálne. Potom sú tu tie pravidlá a čakanie bez prvotného vysvetlenia, akoby bola pomarančová víla naozaj nereálna.

Príbeh pôsobil rúškom tajomna, ale stále to bola skôr rozprávka prepletená s realitou. Nejde o to, či to pochopíte, ale o to, či vás kniha donúti zamyslieť sa nad všetkým, čo je okolo nás a vo vesmíre. Mne sa nechcelo zamýšľať. Pre niekoho sú práve takéto knihy krásne a pútavo hádankové. Pre mňa je to aj dnes slabší priemer. Stále som čakala na nejaký veľký zvrat, prípadne niečo, čo by so mnou pohlo. Keby autor nepokladal toľko otázok, toľko filozofie a náboženských symbolov pre neho typických, bolo by to možno aj na 4*. Z listu, ktorý umierajúci otec napísal tesne pres smrťou, cítiť jeho túžbu žiť ďalej ako aj smútok, že neuvidí vyrastať svojho syna. Výčitiek, že ho opúšťa sa tiež nevie zbaviť. Neuvidí jeho prvú lásku a nikdy sa s ním neporozpráva o dôležitom živote čmeliaka. Posolstvo je hmatateľné, dúmavých myšlienok neúrekom, a preto viem pochopiť, prečo sa dotkla mnohých čitateľov.
~
„Dnes, tedy ve chvíli, kdy ti píšu dopis, si vzpomínám na let čmeláka v pomíjivých vteřinách onoho odpoledne, kdy jsme v zahradě sbírali maliny. Byli jsme, Georgu, tak vnímaví, otevření a bezstarostní. Já doufám, že i ty jsi podědil mysl přístupnou takovým malým zázrakům. Nejsou o nic méně myšlenkově naléhavé než hvězdy či galaxie na nebi. Počítám, že stvořit čmeláka vyžaduje víc důvtipu než vytvořit černou díru.“
~
Ešte s jednou vecou nie som stotožnená - nepáči sa mi myšlienka, že si treba uvedomiť, že tu nebudeme navždy. To vieme hádam všetci, aj keď málokto sa podľa toho správa voči sebe, druhým a k prírode, ale to už je jeho vizitka. Autor nabáda k smútku nad touto skutočnosťou a to ma nemilo zaskočilo a teda neviem, či ide o vhodné čítanie pre dospievajúcu mládež. Život nemá byť o prehnanej hĺbke v slovách o existencii. Život treba reálne prežívať, robiť chyby, ktoré nás poučia a priložia ku kôpke skúseností, z ktorej sa rokmi stane hora; žiť ho predovšetkým v prítomnosti, nefňukať toľko a nerobiť z komára somára. Neotáčať sa a neutápať v minulosti a tiež sa príliš nesústrediť na budúcnosť, ktorá kradne prítomný okamih. Toto je samozrejme môj pohľad na vec a moja životná filozofia a aj z tohto dôvodu mi zrejme kniha nesadla.

Viem ako to celé pán Gaarder myslel a že asi nerátal s tým, že jeho názor a smer niekoho pobúri. Na môj vkus zvolil trošku nešťastnú cestu plnú zbytočných otázok a podsúvanie strachu z konca života. Ten môže pokojne nastať aj zajtra a nič s tým neurobíme, tak načo o ňom ešte filozofovať? :D Podľa ohlasov je kniha prijatá veľmi dobre, preložená bola do viacerých jazykov, ale nájde sa pár jednotlivcov, s ktorými sympatizujem a prikláňam sa k ich názoru, že ide o nudu na úkor príbehu. Aj sfilmovanie sa podarilo (2009), ale bol to pre mňa rovnaký boj, ako so samotnou knihou.

Kniha ma silne momenty, ale, zial, aj niektore rozvlacne pasaze. Preto som sa obcas musel nutit do citania a kniha stracala na plynulosti. Mozno som mal len privysoke ocakavania. , alebo cakal nieco bombasticke na zaver. Takto som na vazkach, ci sa mi kniha pacila, alebo nie a ci by som ju odporucal dalej.

Výborná kniha pre každdého otca, mamu

Odporúčam túto knihu prečítať každému rodičovi, obzvlášť rodičom čo najmenších detí. Zamyslíte sa nad vlastným životom, výchovou detí a mnoho iných vecí.

Názor čtenáře

Bylo to tak trochu jako z nějaké pohádky a samozřejmě nechybí happyend. Gaarder ovšem pokračuje dál, za ten šťastný konec, aby čtenářovi předložil spoustu nových otázek. Jaké je naše místo ve světě? Má cenu žít, okusit všechny krásy života, když jsme na světě asi tak vteřinu, a pak nám je zase vezmou? Nebylo by lepší vůbec nebýt? Tohle je jen zlomek, samozřejmě. Kromě toho se opět dozvíte spoustu hloubavého o člověku samotném, o světě, vesmíru, smrti, o plynutí času...

"Filozofie v praxi" podaná Gaarderovým čtivým stylem rozhodně nezklame. Hlavní hrdina příběhu, Jan Olav, mi sice občas přišel až takový ženský, s tou svou bujnou fantazií "co by kdyby", ale na druhou stranu bylo vtipné, když si představoval, na co všechno člověk může potřebovat tašku plnou pomerančů. Už je mi jasné, že Gaarder je fakt třída. A ty, kteří nad knihou rádi přemýšlejí, obvykle nezklame.

Kúzelné

Dívku s pomeranči som kúpila dospievajúcej dcére a mala obrovský úspech. Knižku som si sama rada prečítala, ľúbila sa mi, pohladila po duši. Myslím, že Gaardner v nej svoje posolstvo nijak netlačí, na pozadí napínavej love story sa akosi samy vynárajú otázky k zamysleniu...

Názor čitateľa

Krása. Nič iné sa nemusí ani písať.

Názor čitateľa

Pekné a zaujímavo napísané, ale určite nie najlepší Gaarder.

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Dívka s pomeranči
E-kniha

179 Kč

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o eknize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Jostein Gaarder

Nakladatelství Albatros SK

Dívka s pomeranči E-kniha