Julia se po tragické havárii, při níž zahynuli její manžel a malý syn, vrací do míst svého dětství. Krajina kolem norfolského panství Wharton Park se pro ni stává útočištěm před... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Julia se po tragické havárii, při níž zahynuli její manžel a malý syn, vrací do míst svého dětství. Krajina kolem norfolského panství Wharton Park se pro ni stává útočištěm před okolním světem a vzpomínky na milovaného dědečka... Číst víc
Tuto knihu jsme vykoupili přes Knihovrátek a je mírně opotřebovaná.Na této knize už je sice znát, že ji někdo četl, může jí chybět přebal, ale není poškozená tolik, aby to jakkoliv snižovalo zážitek z jejího obsahu. Knihu jsme označili nálepkou, která může na některých obalech zanechat stopy.
Čeština
Cena: 217 Kč
Skladem Posíláme ihned
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si!
Tuto knihu jsme vykoupili přes Knihovrátek a je mírně opotřebovaná.Na této knize už je sice znát, že ji někdo četl, může jí chybět přebal, ale není poškozená tolik, aby to jakkoliv snižovalo zážitek z jejího obsahu. Knihu jsme označili nálepkou, která může na některých obalech zanechat stopy.
Slovenština, 2024
Skladem
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si!
241 Kč
Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!
Pošlete nám svoje přečtené knihy a získejte poukázku na nákup.
Julia se po tragické havárii, při níž zahynuli její manžel a malý syn, vrací do míst svého dětství. Krajina kolem norfolského panství Wharton Park se pro ni stává útočištěm před okolním světem a vzpomínky na milovaného dědečka, pěstitele orchidejí v panských sklenících, jí dodávají sílu i v okamžicích nejhlubšího zoufalství. Navíc se ve Wharton Parku objevuje nový dědic panství, milý a laskavý muž, který tají podobné šrámy na duši jako Julia. Jejich zpočátku opatrná náklonnost se brzy mění v hlubší cit, ale Julia se mu brání, protože má pocit, že ztratila právo na štěstí.
Majitel panství při rekonstrukci starého šlechtického sídla narazí na ukrytý deník Juliina dědečka. Když Julia odveze zápisky babičce Elsie, která se odstěhovala z Wharton Parku brzy po manželově smrti, Elsie se navzdory dávným slibům rozhodne, že je načase svěřit vnučce pravdu. Před užaslou Julií tak postupně začne odhalovat dávný tragický příběh lásky, který začíná na Wharton Parku těsně před válkou a pokračuje v exotickém Thajsku, vlasti orchidejí, které Juliin dědeček s takovou láskou po celý život pěstoval. Lásky, která dramaticky zasáhla do osudů několika obyvatel panství, ale také do osudu nádherného venkovského sídla, s nímž jejich životy zůstaly navždy spojeny.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Hodnocení
4,4 / 5
30
11
2
3
1
Čtenářské recenze
Andrea
Neověřený nákup
4
11.6.2025
„Bolesť môže vyliečiť iba láska.“ Presne táto veta mi rezonovala v hlave ešte dlho po dočítaní knihy.
Autorku som spoznala pri čítaní série Sedem sestier a vďaka tomu som si ju veľmi obľúbila.
V tomto historickom románe sa stretáva súčasnosť s minulosťou, Anglicko s Thajskom a bolesť so spásou. Milujem, ako sa autorke podarilo spojiť smútok a melanchóliu s prísľubom nádeje a vykúpenia.
Spolu s hlavnou hrdinkou som postupne odhaľovala, čo všetko sa skrývalo za rodinnými tajomstvami. Dej mi plynul pokojne, no každá kapitola mi priniesla nové emócie, ktoré ma často nútili zastaviť sa a premýšľať.
Rileyovej rukopis je nezameniteľný jej schopnosť postupne odhaľovať tajomstvá a viesť čitateľa cez bolesť až k uzdraveniu, robí z tohto románu výnimočný čitateľský zážitok.
Určite by som prijala dostať možnosť nahliadnuť do vojenského denníka, čo mi nebolo dopriate, preto nevidím veľmi zmysel prečo bol nájdený a spominaný - mohlo to pomôcť celému príbehu to ešte viac oživiť. Prišlo mi to ako nevyužitá príležitosť.
Druhá polovica knihy ma zaujala oveľa viac. Po dočítaní som si uvedomila, že niektoré pasáže mohli byť pokojne skrátené alebo úplne vynechané, pretože pre celkový príbeh neboli nevyhnutné ale to len tak na okraj.
Ak hľadáš príbeh, ktorý ťa pohltí a zanechá v tebe stopu, toto je tá správna voľba.
Milujem knihy od Lucindy, mam ich precitane takmer vsetky a do teraz to bol pre mna vzdy velky citatelsky zazitok, ale Cierna orchidea vo mne bohuzial zanechala iba rozcarovanie a uprimne ani som nevedela ako ju mam ohodnotit, takze davam 2,5 hviezdicky za nadherne a velmi vierohodne opisy krasnych miest a za moj dlhotrvajuci velmi pozitivny vztah k stylu pani spisovatelky. Uprimne si myslim, ze ak ste fanusikovia Lucindy, tuto knihu mozete kludne preskocit a ked nie, tak snad jej ju odpustite tak, ako ja.
Dalej mam len par postrehov, ale musim prezradzat nejake momenty z deja, takze ak sa knihu chystate citat, asi dalej nepokracujte.
Taky dobry napad s dennikom z vojenskeho tabora a potom, kde nic tu nic....
Kolko adopcii na jeden pribeh je vela adopcii?
Harry nevie, ci je gay a nieze by to zistoval na chlapcenskom internate, ale caka az kym sa neozeni a potom experimentuje?
Jasmine nevedela nieco tak do ocibijuce pri pohlade do zrkadla?
Ako sa dokaze utajit vela rokov na jednom panstve dieta, ktore je akoze tvojho najblizsieho priatela, co ti zachranil zivot?
Cie boli dospelacke kosti, ktore sa nasli v horenisku?
A este nieco, neprisiel vam opis Lidie (minimalne zo zaciatku) az prilis pedofilny, hmm?
Uprimne si myslim, ze toto naozaj moc nevyslo, niekedy sa prilisna snaha vobec nevyplaca, prave naopak, co je vela, to je prilis a mame tu poriadne zamotanu a presladenu azijsko, anglicko, francusku telenovelu.
Hlavnou postavou bola Júlia, ktorá vyrastala v anglickom sídle ako dcéra záhradníka. Po smrti manžela a svojho dieťaťa sa naspäť vráti na sídlo, kde stretáva mladého lorda Kita Crawforda. Raz pri renovácii Kit nájde denník v domnienke, že patrí jej starému otcovi Billovi. A tu sa to začalo pekne zamotávať, zatiaľ čo začiatok bol pomalý. Príbeh je písaný formou prítomnosť a minulosť. V minulosti je hlavnou postavou Harry a Olívia. Všetko sa začalo počas druhej svetovej vojny, keď sa Harry z povinnosti oženil s Olíviou, ale neskôr sa zamiloval do Lídie. Tu príbeh nastavuje vysokú látku plnú zvratov, vášní a najmä zatajovania, klamstvá a falošných sľubov. Okrem denníka príbeh z minulosti prerozprávala stará mama Elsie, z čoho som bola v šoku, pretože som mala isté očakávania. Myslela som si, že budem čítať z denníka, čo sa odohralo. To bolo pre mňa jedno malé mínus.
Minulosť ma viac bavila než prítomnosť. Životy tých ľudí pôsobili na mňa viac reálnejšie a vedela som sa do nich aj intenzívnejšie vžiť než do prítomnosti, kde koniec posledných pár strán má riadne prekvapilo...
Ešte toľko k Harrymu, sama neviem akoby som sa zachovala na jeho mieste, pretože anglické sídlo záviselo len na ňom. Obrovské rozhodnutie, ktoré si vyžadovalo naozaj veľkú daň a obety pre tých, ktorých najviac miluje. V skutku nádherný príbeh plný zvratov, napätia, lásky a cesta k odpusteniu. Príbeh hlavne ukázal, že nemáme nič pod kontrolou aj keď sa to tak zdá.
Andrea
Neověřený nákup
11.6.2025
Toto si chcete prečítať
„Bolesť môže vyliečiť iba láska.“ Presne táto veta mi rezonovala v hlave ešte dlho po dočítaní knihy.
Autorku som spoznala pri čítaní série Sedem sestier a vďaka tomu som si ju veľmi obľúbila.
V tomto historickom románe sa stretáva súčasnosť s minulosťou, Anglicko s Thajskom a bolesť so spásou. Milujem, ako sa autorke podarilo spojiť smútok a melanchóliu s prísľubom nádeje a vykúpenia.
Spolu s hlavnou hrdinkou som postupne odhaľovala, čo všetko sa skrývalo za rodinnými tajomstvami. Dej mi plynul pokojne, no každá kapitola mi priniesla nové emócie, ktoré ma často nútili zastaviť sa a premýšľať.
Rileyovej rukopis je nezameniteľný jej schopnosť postupne odhaľovať tajomstvá a viesť čitateľa cez bolesť až k uzdraveniu, robí z tohto románu výnimočný čitateľský zážitok.
Určite by som prijala dostať možnosť nahliadnuť do vojenského denníka, čo mi nebolo dopriate, preto nevidím veľmi zmysel prečo bol nájdený a spominaný - mohlo to pomôcť celému príbehu to ešte viac oživiť. Prišlo mi to ako nevyužitá príležitosť.
Druhá polovica knihy ma zaujala oveľa viac. Po dočítaní som si uvedomila, že niektoré pasáže mohli byť pokojne skrátené alebo úplne vynechané, pretože pre celkový príbeh neboli nevyhnutné ale to len tak na okraj.
Ak hľadáš príbeh, ktorý ťa pohltí a zanechá v tebe stopu, toto je tá správna voľba.
MajkaV.
Neověřený nákup
12.4.2025
Srdcovka
Tak toto bude jednoznačne jedna z mojich NAJ prečítaných kníh, ktorá neopustí moju knižnicu, a určite si ju o pár rokov prečítam znova a znova síce sa mi niekedy príbehy hlavných postáv zdali prekombinované a zbytočne komplikované, ako som čítala postupne, tak som to viac a viac chápala a záver bol teda parádne vymyslený a milo prekvapujúci. Niekedy som si hovorila, prečo sa proste hlavné postavy "nevzbúrili" proti svojmu osudu, ale autorka tým poukazovala na dobu a zodpovednosť, v ktorej žili po vojne a na povinnosti vyššie postavenej spoločnosti. Kniha mi silne pripomínala príbeh z autorkinej knihy Polnočná ruža, bolo tam veľa spoločných aspektov (tmavé dievča, bohatá rodina, exotické krajiny, rastliny a iné). Určite knihu odporúčam všetkými 20.timi
MajkaV.
Neověřený nákup
12.4.2025
Srdcovka
Tak toto bude jednoznačne jedna z mojich NAJ prečítaných kníh, ktorá neopustí moju knižnicu, a určite si ju o pár rokov prečítam znova a znova síce sa mi niekedy príbehy hlavných postáv zdali prekombinované a zbytočne komplikované, ako som čítala postupne, tak som to viac a viac chápala a záver bol teda parádne vymyslený a milo prekvapujúci. Niekedy som si hovorila, prečo sa proste hlavné postavy "nevzbúrili" proti svojmu osudu, ale autorka tým poukazovala na dobu a zodpovednosť, v ktorej žili po vojne a na povinnosti vyššie postavenej spoločnosti. Kniha mi silne pripomínala príbeh z autorkinej knihy Polnočná ruža, bolo tam veľa spoločných aspektov (tmavé dievča, bohatá rodina, exotické krajiny, rastliny a iné). Určite knihu odporúčam všetkými 20.timi
Milujem knihy od Lucindy, mam ich precitane takmer vsetky a do teraz to bol pre mna vzdy velky citatelsky zazitok, ale Cierna orchidea vo mne bohuzial zanechala iba rozcarovanie a uprimne ani som nevedela ako ju mam ohodnotit, takze davam 2,5 hviezdicky za nadherne a velmi vierohodne opisy krasnych miest a za moj dlhotrvajuci velmi pozitivny vztah k stylu pani spisovatelky. Uprimne si myslim, ze ak ste fanusikovia Lucindy, tuto knihu mozete kludne preskocit a ked nie, tak snad jej ju odpustite tak, ako ja.
Dalej mam len par postrehov, ale musim prezradzat nejake momenty z deja, takze ak sa knihu chystate citat, asi dalej nepokracujte.
Taky dobry napad s dennikom z vojenskeho tabora a potom, kde nic tu nic....
Kolko adopcii na jeden pribeh je vela adopcii?
Harry nevie, ci je gay a nieze by to zistoval na chlapcenskom internate, ale caka az kym sa neozeni a potom experimentuje?
Jasmine nevedela nieco tak do ocibijuce pri pohlade do zrkadla?
Ako sa dokaze utajit vela rokov na jednom panstve dieta, ktore je akoze tvojho najblizsieho priatela, co ti zachranil zivot?
Cie boli dospelacke kosti, ktore sa nasli v horenisku?
A este nieco, neprisiel vam opis Lidie (minimalne zo zaciatku) az prilis pedofilny, hmm?
Uprimne si myslim, ze toto naozaj moc nevyslo, niekedy sa prilisna snaha vobec nevyplaca, prave naopak, co je vela, to je prilis a mame tu poriadne zamotanu a presladenu azijsko, anglicko, francusku telenovelu.
3,5*
Lucinda ma... mala neuveriteľný rozprávačský talent. Mala dar slova, pri čítaní jej kníh cítite ako sa pred vami otvára svet do ktorého príbeh zasadila. teším sa na každú jej novú knihu. síce novú už nemôže napísať, ale ešte ich na preklad zopár zostáva. Po Olivovniku, ktorý vo mne zanechal miernu pachuť som sa s menšími obavami a rešpektom púšťala do Čiernej orchidey. Už predtým na mňa vyskakovali všelijaké hodnotenia a aj keď som sa nimi nechcela dať rozhodiť, nevedela som čo od knihy čakať. bude to tá stará dobrá Lucinda, či sa zopakuje sklamanie ako pri Olivovníku.
Čierna orchidea je jednou z Lucindiných kníh. jej štýl písania je tu už cítiteľný, ale ešte nie je tak vyšperkovaný ako v knihách z neskoršej tvorby. rovnako ako aj v iných knihách, aj tu môžeme, tak ako je u nej zvykom, sledovať príbeh vo viacerých dejových a časových rovinách. v príbehu znova prelínajú minulosť a prítomnosť. dalo by sa povedať, že v oboch časových obdobia sa primárne sústreďuje na romantickú linku, čo býva nosným prvkom jej kníh. to všetko zasádza do historického obdobia, na pozadí ktorého sa príbeh odohráva. vďaka daru, ktorý mala, má človek pocit, že sa prechádza po anglickom panstve na prahu a počas vojny či po uličkách Bangkoku. vždy sa tak dozvie aj čo to z histórie, aj keď priznávam, že tu toho mohlo byť o trolinku viac. tu je chybičkou nevyužitý potenciál nájdené denníka, ktorý mohol do príbehu toho toľko vniesť a ešte viac to celé krásne prepojiť. takto ho len našli, vytiahli a použili ako spúšťač pre rozprávanie. škoda.
jednou z hlavných tém v Čiernej orchidei je téma lásky, lojality, voľby medzi povinnosťou a láskou, jej znovu nájdením a druhej šance na život či odpustením. to môžeme sledovať na príbehu Harryho, Olivie a Lidie v minulosti a Julie s Kitom v súčasnosti. obidvoch, Julie aj Harryho, ťažil ich život, minulosť, povinnosti, všetko čo chceli boli byť šťastní. niekedy však povinnosti boli silnejšie ako láska a osobné šťastie. Čierna orchidea v názve knihy predstavuje tentoraz nie reálny kvet ale mýtus, legendu či symbol nehynúcej lásky. lásky, ktorú Harry nájde v ďalekom Bangkoku a ktorá zamotá osudom všetkých zúčastnených v príbehu. lásky, ktorá Julie čaká v súčasnosti. a tu pre mňa osobne prichádza menší problém. kto čítal knihu bude vedieť. nebyť toho istého zvratu tesne pred koncom, knihe by som dala isto aj 4,5* či 5 *, ale to sa udialo mi prišlo riadne pritiahnuté za vlasy a divoké. aj keď mi to počas čítania napadlo, ale vravela som si že toto by tam snáď Lucinda nezakomponovala, lebo ak to tam dá tak to bude až moc. tento zvrat bol na mňa až moc prvoplánový, naivný. za mňa teda išiel príbeh cca 70 strán pred koncom rapídne dolu kopcom, resp. jedna z jeho liniek. to ako sa otočilo v istých chvíľach správanie postáv bolelo. Asi takých 30 strán by som z knihy škrtla, vytrhla a spálila, aby po nich neostali žiadne stopy. vôbec by tam nechýbali, príbeh by fungoval aj bez nich. boli tam proste len na to, aby to trochu zamotali, človek mal však pocit, že číta nejakú telenovelu.
keď si odmyslím tú istú vec čo sa v knihe stala a budem ju proste ignorovať a jej existenciu popierať, Čierna orchidea bola ďalším krásnym a silným príbehom z pera Lucindy Riley. k mojim top sa však asi nezaradí a to k tomu tak málo chýbalo.
Eva Leláková
Neověřený nákup
30.8.2024
Recenzia - Čierna orchidea
Knihu som kúpila ako darček pre moju 87 ročnú mamu. Prečítala už minimálne 12 autorkiných diel, vrátane série Sedem sestier. Keď chcem mamu s istotou potešiť, vždy siahnem po románe tejto írskej autorky. Štýl písania spisovateľky ju totiž nesmierne oslovuje, knihy číta jedným dychom. Čiernu orchideu prečítala za 3 poobedia. Pri čítaní knihy opäť ocenila , ako Lucinda Rileyová realistickým a zároveň pútavým spôsobom opísala životné príbehy troch generácií jednej rodiny pred a po druhej svetovej vojne v daždivom prostredí Anglicka. Opäť nevynechala pátranie hlavných postáv po svojich predkoch. Moja mama prežila svoje detstvo v predvojnovom a vojnovom období a mladosť a dospelosť v povojnovom období na Slovensku, a preto si ešte lepšie ako ktokoľvek z nás dokázala vytvoriť paralelu medzi životnými osudmi ľudí na Slovensku a vo VB. Kniha hneď neskončí v maminej knižnici, ako hlavný recenzent kníh v našej rodine ju teraz posúva mne a mojim kolegyniam v práci.
Nádherný príbeh plný smútku a zrady a tiež nemožných prekvapení sa však v správnu chvíľu môže zmeniť na niečo dokonalé a prekrásne. Avšak stále môže ostať niečo čo sa už nedá vrátiť späť.
Sú autori, ktorí sa dostanú do vašej knižnej duše a vy hĺtate každú ich knihu s nadšením a už dopredu si urobíte očakávania, aké to bude úžasné a ako sa na to tešíte, že aj drobné chyby, klišé dialógy … viete prehliadnuť, lebo skrátka, je to váš obľúbený autor. V tomto štádiu sa nachádzam ja pri Lucinde Riley. Čierna orchidea bola strhujúca. Príbeh o veľkej láske, nádeji a hrátkach osudu, ktorý vás prenesie od majestátneho šľachtického sídla Whartonský park v Británii až do horúceho Bangkoku.
Ako som pri autorke zvyknutá, dej mal plno zvratov. To je jedna z vecí, pri ktorých som prižmúrila oči a povedala si: “Dobre Lucinda, že si to ty, tak beriem.” Dej sa tak stupňoval, a tak má vtiahol, že som v nepravidelných intervaloch ostávala v šoku, čo ešte príde. Hovorí sa: “menej je niekedy viac”, a to platí aj na toto dielo. Mala som pocit, že niektoré situácie už nemuseli byť. Okrem pár klišé dialógov, ktoré k Lucinde patria a som s nimi zmierená, postavy Xavier a Harry boli pre mňa toxickí (samozrejme, rozumiem zámer autorky, len pri čítaní vedeli vo mne vzbudiť škálu rôznych pocitov ). Napriek tomu, som dostala od knihy presne to, čo som v úvode očakávala. Príbeh ma strhol, prežívala som všetko s hlavnou postavou Juliou, nemohla som ju položiť z ruky, túžila som vedieť, čo ešte príde a ako sa situácia vyrieši. Extrémne čtivá s príbehom plným zvratov. Dala mi presne to čo čom potrebovala, a to ponoriť sa do príbehu, vypnúť svet okolo mňa a užívať si čas s príbehom. Stále ostáva Lucinda medzi mojími obľúbenými autorkami
Lucinda Rileyová je už fenoménom v žánri historických románov. Určite mnohí z vás poznajú sériu Sedem sestier, ak ste ju nečítali, tak aspoň z počutia. Pre mňa patrí medzi najobľúbenejšie série, odporúčam ju, kade chodím. Aj vo svojich stand alone knihách si udržuje ten svoj svojský štýl písania, ktorý ma takmer vždy pohltí hneď od začiatku a ja sa teším z každej chvíľky, ktorú strávim s knihou.
Rovnako to bolo aj v prípade titulu Čierna orchidea. Striedanie súčasnosti s minulosťou je niečo, čo mám na týchto románoch najradšej, najmä to, ako autorka krok po kroku odhaľuje pohnutý osud postáv. Často to nie je prechádzka ružovou záhradou, práve naopak. Vojna, strata blízkych, nešťastná láska, boj o vlastné šťastie a slobodu. Vzácny kvet čiernej orchidey je v tomto príbehu symbolom pre nehynúcu lásku. Lásku takú silnú, že prekoná akúkoľvek vzdialenosť, aj keď je možno odsúdená na neúspech. Ocitneme sa v studenom Anglicku, aj krásnom Thajsku. Odhalíme hlboko pochované rodinné tajomstvá, ktoré niekomu spôsobili nevýslovnú bolesť, ale inému zase priniesli veľké šťastie.
Mňa Čierna orchidea veľmi bavila. Síce mi prekážalo ľútostivé správanie niektorých postáv a niekto mi prišiel trochu zbytočný, aj to však k príbehu patrilo. Ja si ju odkladám medzi obľúbencov, lebo určite sa k nej ešte niekedy vrátim.
Pevná vazba s přebalem
