Nikdy, nikdy, nikdy

Přečtená

Viktória Nguyen Miklasová

Kníhkupec

30. listopadu 2025

Táto kniha podľa mňa nie je kritikou ani odmietaním ľudí, ktorí túžia po deťoch. Skôr je to úprimné svedectvo ženy, ktorá odjakživa vie, že materstvo nie je jej cesta a stojí si za tým napriek tlaku okolia, rodiny či neustálym otázkam, ktoré ju nútia obhajovať vlastné pocity a rozhodnutia.

Hlavná hrdinka veľmi otvorene hovorí aj o pochybnostiach, ktoré sa občas vynoria, o strachu, že raz možno zmení názor. No zároveň jasne cíti, čo je pre ňu správne a dieťa to nie je. Popri tom ponúka aj nenápadné, ale o to presnejšie pozorovania o nástrahách rodičovstva. Nie preto, aby rodičovstvo hodnotila, ale preto, že ich jednoducho vníma objektívne, zatiaľ čo mnohí, pre ktorých sú deti stredobodom života, tieto veci často prehliadajú.

"Možno by som bola dobrým otcom," hovorí hlavná hrdinka.

Súvisí to s očakávaniami aká je dobrá mama a aký je dobrý otec. Mama je všetkým, mama musí byť rozvážna a nežná, prísna a spravodlivá, prítomná a vševediaca. Otec musí v prvom rade chodiť do práce a po návrate domov už toho veľa nezvláda. Ona vie, že ak by sa stala matkou, chcela by všetko robiť sama a bola by jedna z tých, čo rozzúrene a podráždene vykrikujú na otca pre všetko, čo robí zle.

A matka všetkých otázok : Ty nechceš, aby sa mal o teba kto postarať, keď budeš stará?

Kniha sa prečítala sama za necelé 4 hodiny, dej sa nenaťahuje, je stručný a výstižný. Nedokázala som ju pustiť z ruky.