Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Bola to moja prvá hororová antológia? Bola. Bola posledná? Som si stopercentne istá, že nie.
Rado pri zostavovaní zbierky rozhodne vedel čo robí, keď ako prvú zvolil poviedku od Katky Soyky. V Katkinej poviedke nájdete okrem dokonalého návodu na riešenie menších či väčších partnerských nezhôd aj typ na praktické využitie kopy uhlia. Nakoľko sused má jednu na dvore, môj mozog spojil dve a dve, istota hororovej atmosféry by bola a ja som čakala, ktorá poviedka ma doslova zrazí z nôh a posadí na prdel. Tak dámy a páni, za mňa to bola Surová od Ivana Kučeru a Miroslava Pecha. Myslím, že absolútne príhodne môžem napísať, že hustá atmosféra príbehu sa dala doslova krájať a teda mňa osobne rozkrájal na kúsočky ten záver, ktorý bol že "čože?"
Ale vlastne pri "čože?" záveroch ešte nejakú dobu ostaneme, či už pri poviedke od Martina Štefka, ktorý nám tu šupol jednu perfektnú postapo záležitosť, alebo pri poviedke od Rada, ktorý sa rozhodne rodinnú kliatbu zlomiť vskutku drastickým spôsobom.
Petr Boček svojou poviedkou dosiahol, že už nikdy nebudem zvlákať z lesa kadejaké ňuňu konáriky, Lukáš Polák sa postaral o to, že na môj nie zrovna krátky zoznam fóbií pribudla aj jedna z vysokej trávy. Odmietam sa k akejkoľvek čo i len priblížiť, a moje dieťa aj mačka ju budú tiež určite zďaleka obchádzať.
Všetkým arachnofobikom odporúčam hodiť očko na poviedku Peklo od Andrei Farkašovej, a síce nie som zástancom čítania kníh na záchode, v tomto prípade vám to vyslovene radím.
A pamätáte si, hlavne ženy, ako bolo vaším snom žrať a nepribrať? Nooo, tak Honza Vojtíšek vám brilantne predvedie, že nie vždy je to taká výhra, ako by sa mohlo zdať.
Veronika Fiedlerová vás zavedie do sveta, kde sa prostý ľud postaví upírom, a keďže je táto poviedka v hororovej antológii, asi nebude považované za spojler keď napíšem, že to neskončí tancujúcimi jednorožcami.
A Ondřej Kocáb vám ponúkne malú ukážku toho, čo sa stane, keď skrížime chrípku a besnotu. Napriek tomu, že to pripomína vtip o skrížení zemiakov a filciek, aby sa mohli škriabať samé, tu vám veru zamrzne úsmev na perách.
Ak sa radi bojíte, doslova hltáte príbehy s atmosférou, ktorá postupne hltá vás, tak túto zbierku odporúčam!
Dodo
Neověřený nákup
2
12.7.2026
Tešil som sa na domácu hororovú tvorbu viacerých autorov, avšak hlad ostal neukojený. Až na pár výnimiek poviedkam chýba hororová originalita (veď to som už kdesi videl alebo čítal), napätie či lepšie rozuzlenie (často ostal pocit, že bolo treba príbeh rýchlo uťať). Hororu bolo málo, rušili ma prvky krimi, young-adult a atmosféra červenej knižnice. Autorom a autorkám držím palce, ale až na 2 výnimky sa s väčšinou zrejme už nestretnem.
Dodo
Neověřený nákup
12.7.2026
Hororový hlad ostal neukojený
Tešil som sa na domácu hororovú tvorbu viacerých autorov, avšak hlad ostal neukojený. Až na pár výnimiek poviedkam chýba hororová originalita (veď to som už kdesi videl alebo čítal), napätie či lepšie rozuzlenie (často ostal pocit, že bolo treba príbeh rýchlo uťať). Hororu bolo málo, rušili ma prvky krimi, young-adult a atmosféra červenej knižnice. Autorom a autorkám držím palce, ale až na 2 výnimky sa s väčšinou zrejme už nestretnem.
Bola to moja prvá hororová antológia? Bola. Bola posledná? Som si stopercentne istá, že nie.
Rado pri zostavovaní zbierky rozhodne vedel čo robí, keď ako prvú zvolil poviedku od Katky Soyky. V Katkinej poviedke nájdete okrem dokonalého návodu na riešenie menších či väčších partnerských nezhôd aj typ na praktické využitie kopy uhlia. Nakoľko sused má jednu na dvore, môj mozog spojil dve a dve, istota hororovej atmosféry by bola a ja som čakala, ktorá poviedka ma doslova zrazí z nôh a posadí na prdel. Tak dámy a páni, za mňa to bola Surová od Ivana Kučeru a Miroslava Pecha. Myslím, že absolútne príhodne môžem napísať, že hustá atmosféra príbehu sa dala doslova krájať a teda mňa osobne rozkrájal na kúsočky ten záver, ktorý bol že "čože?"
Ale vlastne pri "čože?" záveroch ešte nejakú dobu ostaneme, či už pri poviedke od Martina Štefka, ktorý nám tu šupol jednu perfektnú postapo záležitosť, alebo pri poviedke od Rada, ktorý sa rozhodne rodinnú kliatbu zlomiť vskutku drastickým spôsobom.
Petr Boček svojou poviedkou dosiahol, že už nikdy nebudem zvlákať z lesa kadejaké ňuňu konáriky, Lukáš Polák sa postaral o to, že na môj nie zrovna krátky zoznam fóbií pribudla aj jedna z vysokej trávy. Odmietam sa k akejkoľvek čo i len priblížiť, a moje dieťa aj mačka ju budú tiež určite zďaleka obchádzať.
Všetkým arachnofobikom odporúčam hodiť očko na poviedku Peklo od Andrei Farkašovej, a síce nie som zástancom čítania kníh na záchode, v tomto prípade vám to vyslovene radím.
A pamätáte si, hlavne ženy, ako bolo vaším snom žrať a nepribrať? Nooo, tak Honza Vojtíšek vám brilantne predvedie, že nie vždy je to taká výhra, ako by sa mohlo zdať.
Veronika Fiedlerová vás zavedie do sveta, kde sa prostý ľud postaví upírom, a keďže je táto poviedka v hororovej antológii, asi nebude považované za spojler keď napíšem, že to neskončí tancujúcimi jednorožcami.
A Ondřej Kocáb vám ponúkne malú ukážku toho, čo sa stane, keď skrížime chrípku a besnotu. Napriek tomu, že to pripomína vtip o skrížení zemiakov a filciek, aby sa mohli škriabať samé, tu vám veru zamrzne úsmev na perách.
Ak sa radi bojíte, doslova hltáte príbehy s atmosférou, ktorá postupne hltá vás, tak túto zbierku odporúčam!
Kronika smrti je súbor hororových poviedok českých a slovenských autorov, kde som opäť bola nadmieru spokojna výberom, či už autormi mne dobre znamimi ale aj novými, ktorý ma milo prekvapili.
Hororové poviedky tu išli rôznymi smerami, ducharina, nadprirodzeno, smrť ale aj neobyčajné "nasrala som si do gati" poviedky, kde som mala naozaj na mále.
Myslím, že v tejto knihe si najde to svoje uplne každý ani jedna poviedka nebola zlá, práve naopak vsetky boli výborné a ani som nechcela vypichnúť pre mňa tie najlepšie ale predsa len aj také tam boli a to:
Radoslav Kozák - Smyčka osudu
Ivan Kučera a Miroslav Pech - Surová
Martin Štefko - Vždyť jsou to jen deti
Veronika Fiedlerova - Spolužáci
Výborne zostavená zbierka poviedok, ktoré ani nemusia byť na prvý dojem hororové. Zlo sa jemne vkráda, strašidelné veci sú väčšinou zo začiatku nenápadné a plížiaca sa temnota vás pohltí a zomelie. Mám rada také príbehy, kde zlo je nenápadne skryté v písmenkách a netečú tam potoky krvi. Je to tak oveľa desivejšie. Najviac ma, prekvapivo pre mňa, dostala poviedka Gomenasaj od Marka E.Pochu, ktorý nie je úplne môj autor, ale opis postáv a toho nenápadného jedu, čo sa dostane až do srdca a zabíja, je v jeho poviedke dokonalý.
Táto zbierka poviedok od slovenských a českých autorov a autoriek je neodolateľnou lahôdkou pre každého milovníka hororu. Obsahuje 13 poviedok s tematikou smrti, ktoré vás vtiahnu do temných zákutí ľudskej duše. Zo slovenských autorov tu nájdete mená ako Katarína Soyka, Radoslav Kozák, Mark E. Pocha či Lukáš Polák. Českú stranu zastupujú napríklad Martin Štefko, Nelly Černohorská alebo Veronika Fiedlerová. Mnohé mená boli pre mňa novinkou, no verím, že s nimi stretnem aj v budúcnosti.
Už prvá poviedka Ve sklepě je mŕtvola od Kataríny Soyky ma okamžite zaujala a navnadila na ďalšie čítanie. Nie všetky poviedky vo mne zanechali rovnako silný dojem, no každá z nich je originálna a zároveň ich spájajú spoločné motívy. Objavíte v nich napríklad utrpenie, stratu, bremeno generačných dedičstiev, karmu, mysterióznosť, mrazivú atmosféru, podivnú povahu človeka a, ako upresňuje Radoslav Kozák v doslove, v mnohých príbehoch rezonuje téma otcovstva a má to hlbší význam pre nejedného autora. Prezradím ešte, že Lukáš Polák ostáva vo svojej poviedke verný dedinskému prostrediu.
Zbierka vyniká aj po vizuálnej stránke. Každá poviedka je doplnená ilustráciou, a na záver knihy nájdete originálne predstavenie autorov a autoriek.
Mária Hanúsková
Ověřený zákazník
11.11.2024
Spojenie slovenských a českých autorov nikdy nemôže dopadnúť zle a táto kniha je toho dôkazom. Poviedky spája jediná premenná smrť. Každý ju spracoval po svojom, všetci do textov dali kus seba. A musím povedať, že je to vidieť. Z niektorých poviedok miestami mrazí práve preto, že sú autentické a vychádzajú z reálneho pocitu alebo skúsenosti jej tvorcov. Antológii nemožno uprieť, že spája skvelých rozprávačov a rozprávačky. Každá jedna poviedka sa čítala skvele, dej plynie ako nôž maslom, nijaká strana nemá hluché alebo zbytočné miesto. Ak máte záujem podporiť česko-slovenskú tvorbu, knihu vrelo odporúčam. Poviedky, ktoré si v zbierke podľa mňa zaslúžia zvýšenú pozornosť: Petr Boček Samorost (výborný nápad) Ivan Kučera a MIro Pech Surová (krásna práca) Martin Štefko Vždyť jsou to jen děti.. (úžasný nápad a spracovanie) Andrea Farkašová Peklo (snová až surrealistická poézia v próze) Honza Vojtíšek Nenažranec (vrchol zbierky, jedna z naj. poviedok, ktoré som kedy čítala) Lukáš Polák Šumění (výborná atmosféra, skvelý opis)
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Na dětství nemám jedinou šťastnou vzpomínku. Tím nechci říct, že jsem během těch let nikdy nezakusil pocit štěstí nebo radosti. Utrpení je zkrátka totalitní: vše, co se vymyká jeho záběru, vymaže.
