„Letná Dánovka“ väčšinou nebýva tak kvalitná ako tá „zimná predvianočná“. Akoby autor nemal toľko času/chuti vyladiť príbeh, ktorý často býva podľa môjho názoru štrukturálne nevyvážený (akoby miestami šitý horúcou ihlou). Z tejto knihy som však taký pocit nemal. Príbeh sa odohráva v roku 1997 a v podsvetí sa dejú zmeny po odstránení predchádzajúceho bossa. Rôzne osoby sa snažia túto situáciu riešiť. Do „riešenia“ situácie sa okrem vyšších členov mafiánskych skupín a oddelenia vrážd zapájajú aj tajné služby, pričom ako to býva zvykom, každý z účastníkov sleduje svoje vlastné záujmy a ciele, ktoré sa môžu v jednom čase zhodovať so záujmami iných účastníkov a v inom čase podstatne líšiť. Vznikajú tak neštandardné aliancie a situácie, ktoré musia protagonisti riešiť. Dej mi prišiel zaujímavý, hoci ho niektorí recenzujúci čitatelia (asi fanúšikovia autentických detektívok) zvozili pod čiernu zem (najmä kvôli podľa nich nepravdepodobnému príbehu a konaniu niektorých postáv). Platí však, že 100 ľudí a 100 chutí. Jednoducho sa nedá vyhovieť každému a autor sa o to ani nesnaží. Snaží sa však vyhovieť väčšine, a to sa mu naďalej darí, lebo väčšine recenzentov sa kniha páčila a autor naďalej vedie rebríčky predaja kníh. Pri rozmýšľaní nad recenziou som si pozrel aj ďalšie recenzie na Martinus-e a prevládajú tie pozitívne, hoci nie je ani zanedbateľný počet tých, ktorí sú k autorovi, resp. k jeho posledným dielam veľmi kritickí (napr., že kvalitatívne nezvláda periodicitu kníh 2x ročne, že sa tematicky vyčerpal a mal by sériu uzatvoriť, že sa retrospektívne vracia v čase a „oživuje“ tak aj už mŕtve postavy atď.). Kruhy na vode sú autorovou 38. knihou, takže určitú vyčerpanosť postáv, tém a prostredia môžeme logicky pripustiť. Rovnako aj to, že autorovi sa úplne nedarí s touto vyčerpanosťou bojovať, aby uspokojil aj tých čitateľov, ktorí majú radi väčšie zmeny v rámci série. Za mňa je záver ten, že kniha ma ako jednoduché letné čítanie bavila.

Dala som si pauzu od D. Dana, a vrátila som sa k nemu s touto novinkou - Kruhy na vode a musím sa priznať, že som sklamaná. Nezáživné, chvíľkami nudné, nepresvedčivé. Dej bez gradácie, celé je to kostrbaté, možno až odflaknuté, žiadna hĺbka sa nekonala a mňa osobne iritovala, tá povrchnosť. Jeden policajt robí nemožné, každý mu dôveruje a celkom dobrovoľne zveruje tajné informácie, ostatní sú totálne nečinní. Kraus sa nanominuje do role mediátora podsvetia, všetci sú na neho prikrátky. Hra to na tri strany a berme na vedomie, že ide o policajta. Ani jeho nadriadení ho nedokážu upratať a robí chybu za chybou . Strašne veľa zádrhelov a absurdných situácií má ta kniha. Pre veľmi nenáročného čitateľa.