Nesmrtelnost

Přečtená

Juraj Polakovič

zaměstnanec/zaměstnankyně

18. července 2024

Na papieri bola pár jednoduchými ťahmi nakreslená postava muža, od hlavy nahor smerovala jedna šípka, zatiaľ čo druhá išla od hrudníka smerom dole. Bol to očividne muž, ktorého telo v celistvosti poskladanej z jeho individuálnych častí patrilo zemi a jeho myšlienky a predstavy patrili nebu. Telo bola schránka, myseľ večnosť. Nesmrteľnosť. Stav a zároveň stávka, v ktorej „muž počíta s nesmrteľnosťou a zabúda počítať so smrťou“.
Nesmrteľnosť odpočíva v náruči mŕtvych a iba závisť živých im ju z rúk živelne trhá. Nesmrteľnosť je balvan naveky odpočívajúci v zakrvavených dlaniach Sizyfa; nesmrteľnosť je zahalená márnotratnosť človeka, v tomto prípade muža, ktorý pri myšlienke na seba vidí iba svoj obraz, ten časom sa nemeniaci obraz k smrti sa nepribližujúceho, ba až od smrti sa vzďaľujúceho „ja“.
Bázeň po nesmrteľnosti vzniká ako vedľajší účinok prvého, ozajstného, seba pohlcujúceho pohľadu do zrkadla, pri ktorom sa rodí ľútosť z pominuteľnosti toho, čo je pred nami a čoho sa nechceme vzdať. Najväčším paradoxom vychádzajúcim z rovnomenného románu Milana Kunderu je však to, že nesmrteľnosť nikdy nepatrí tomu, kto po nej baží.
Kto chce nesmrteľnosť, musí zomrieť. Kto chce nesmrteľnosť, nechce zomrieť. Kto chce nesmrteľnosť, ju nikdy mať nebude. Nesmrteľnosť je frivolita živých.
O knihe poviem len pár viet. Nenechajte sa oklamať, je to cca. 400-stranová kniha, vrhá však rovnako rozmerný, ak nie nekonečne sa rozširujúci tieň rozvrstvujúcich sa podmanivých myšlienok takisto nevyhnutných k pochopeniu toho, čo chcel autor povedať. Ale tie myšlienky! Ten talent vyrozprávať dva, tri, ak nie štyri zdanlivo nesúvisiace príbehy, prepliesť ich (znovu) krásnymi úvahami o povahe človeka. O jeho boji proti samému sebe, o sexualite, erotike a o fatálnosti, čiže osudovosti (neznesiteľnej ľahkosti) bytia.
S pravdepodobnosťou blížiacou sa istote viem povedať, že Kundera nikdy po nesmrteľnosti netúžil. Jeho telo smerovalo k nebeskej blaženosti a jeho myšlienky k tvrdej a chladnej zemi. Treba si však zapamätať, že nesmrteľnosť patrí živým.
Nesmrteľnosť je balvan a Kundera je ten chudák, čo si dovolil oklamať smrť a už naveky pred sebou bude tlačiť údel svojej posmrtnej slávy.