Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje srdcovky
Moje aktivity
Emersona som spoznal skrz McCandlessa a Thoreaua, mal som veľké očakávania a tie sa, bohužiaľ, nenaplnili. Možno je to spôsobené prekladom a prílišným skrátením textov, ale tieto texty mi prišli v mnohom proste príliš "ničnehovoriace", často krát príliš krátke výňatky bez jasnej myšlienky... Je síce pravda, že mi vadí prílišná náboženskosť (to už je tak, keď agnostik číta transcendentalismus), avšak našiel som tam aj mnoho krásnych viet a teda rozhodne Emersona nedoporučujem zavrhovať len na základe tejto knihy.
Jeden z najnesympatickejších hrdinov. Svoje osobné problémy sa snaží zakrývať cynizmom a rádoby-úvahami o spoločnosti. Nič mu nebolo dosť dobré, sám ale neprejavoval akékoľvek snahy o zlepšenie svojho postavenia. Totálna letargia.
Som rád, že to bolo také krátke. Dočítal som to len z povinnosti.
Skrz-naskrz priemerná kniha, s nie veľmi dobrým štýlom písania a nejasnou zápletkou. Možno by som ju mal prečítať znovu, ale už sa mi do toho nechce. A nepáčilo sa mi, ako autorka vykreslila gejov (promiskuitne).
Vtipné a morbídne poviedky, presne ako Burtonove filmy. Kniha je krátka, tak na jedno posedenie, ale stojí za to. Ale ten preklad mi nie je veľmi po chuti.
Kámen som sledoval už na Facebooku, na jej príhodách som vždy dobre bavil. Je trochu škoda, že v knihe sú len komixy z FCBK, potešili by nejaké interné historky.
Je to ľahké čítanie, humorné, drzé... ale nič mi to nedalo. A keď som dočítal poslednú časť (tú zalepenú), mal som chuť tú knihu otrieskať autorovi o hlavu.
Taká jednohubka. Pomerne originálny príbeh, veľmi dobrá psychológia postáv, skvelé budovanie napätia. Veľmi dobrý štýl písania, aj keď sa mi zdá, že určený najmä na mainstreamového čitateľa. Mne tá kniha veľa nedala.
Sú knihy, z ktorých si opisujem zaujímavé myšlienky. A sú knihy, kde si označujem celé strany, lebo je v nich nesmierne múdrosti. Toto je ten prípad. Dámy, páni, takto vyzerá genialita. Každé slovo, každá veta. Klaniam sa.
Jeden z najnesympatickejších hrdinov. Svoje osobné problémy sa snaží zakrývať cynizmom a rádoby-úvahami o spoločnosti. Nič mu nebolo dosť dobré, sám ale neprejavoval akékoľvek snahy o zlepšenie svojho postavenia. Totálna letargia.
Som rád, že to bolo také krátke. Dočítal som to len z povinnosti.
Uf, toto bolo tak naturistické a surové, že to budem musieť chvíľku rozdýchavať. Spočiatku len zaujímavý príbeh o otcovi a synovi, ktorí sa rozhodli (možno po vzore Thoreaua a pod.) prežiť isté obdobie sami v nedotknutej aljašskej prírode, sa pomaly mení na psychologickú drámu, ich spolunažívanie sa čoraz viac komplikuje, je viditeľný priepastný rozdiel medzi túžbami otca a syna, duševná sila je vyžadovaná od trinásťročného syna, zatiaľ čo otec každú noc plače, zdôveruje sa synovi so svojimi obavami a spomína na všetky ženy jeho života. Syn sa snaží otcovi pomáhať ako vie, bojuje s tým, čo chce on a s tým, čo si myslí, že chce otec. Nastáva zlomová udalosť, rozprávač sa mení zo syna na otca, ten sa musí vysporiadať z novovzniknutou situáciou, tápe, psychicky sa totálne zloží, nakoniec ale pozbiera dostatok síl na to, aby sa vrátil do civilizácie. Prenasledovaný výčitkami a vlastnými predstavami, snaží sa navrátiť späť k svojmu životu, avšak všetci, ktorých poznal, sa mu otočia chrbtom (či už oprávnene, alebo nie, je na posúdení čitateľa). Tak opäť uteká, len aby ho dostihol očakávateľný trest.
Vynikajúca psychologická dráma aj o tom, čo sa deje, keď si ľudia nehovoria, na čo myslia. O tom, že občas, aby sme sa zavďačili druhým, obetujeme sami seba.
