Ultra-Processed People

Přečtená

Táto kniha sa mi velmi pacila a hodnotim ju velmi pozitivne . Mam precítanych viacero kníh z tejto kategorie a tato patri rozhodne k tym lepsim . Nie je pisana "únavnym" sposobom a cita sa sama . Suhlasim s inymi recenziami, ze by kniha mala byt povinnym citanim, pretoze by sa rozhodne znizili naklady na zdravotnu starostlivost . Odhliadnuc od toho, ze priberanie deti rastie ako zisky nadnarodnych spolocnosti .

Od tejto knihy som pre istotu nemala vysoké očakávania. “Mainstreamové” knihy sú často opatrné v tvrdeniach a vedia, do ktorej témy príliš nezabŕdať. A moje očakávania sa potvrdili. Myslíte, že autor, lekár a vedec, povedal na plnú hubu, že hydrogenizované oleje (ktoré tvoria hlavnú časť všetkých vysoko spracovaných potravín) sú zdraviu škodlivé? Jasné, že to odbil len jediným opatrným tvrdením v poznámke pod čiarou o tom, že existujú vážne obavy o škodlivosti trans-tukov. Ja si tu poznámku pod čiarou nemôžem dovoliť, tak to napíšem sem: už nikdy nekonzumujte repkový či slnečnicový olej, poďakujete mi neskôr.

Okej, asi sme sa rozbehli, ideme ďalej. Keď som si na str. 46 prečítala, že autor (opäť pripomínam lekar a vedec píšuci o JEDLE), RAŇAJKUJE KÁVU, obeduje sendvič alebo čipsy, večeria doma varenú večeru (haaaleluja, konečne JEDLO) s dezertom zo supermarketu a občas namiesto nej hotové “jedlo” zo supermarketu či z donasky, myslela som, že idem napísať Petit Pressu, aby mi vrátili peniaze za kúpu tejto knihy. (Podržte sa, neskôr v knihe píše, že má rád jedlo, že nad večerou rozmýšľa už pri raňajkách [ak by som raňajkovala kávu, tiež myslím len na jedlo] a že nikdy predtým nečítal zloženie potravín.)

Problém som mala aj s tým, ako bola kniha písaná. Autor skákal od jednej témy k druhej (hoci v druhej polovici to už bolo lepšie), bolo tam NESKUTOČNE veľa poznámok pod čiarou (často aj na pol strany) a moju pozornosť odvádzali nepodstatné detaily (ako napr. že kým sa s niekým rozprával, zapadalo slnko). Prekážalo mi aj to, že koncept knihy bol očividne skopírovaný od Dychu Jamesa Nestora: v tom, že sa to snažil písať reportážnych štýlom a podstúpil “experiment”, že sa mesiac stravoval bez vys. sprac. potravín a mesiac výlučne len nimi (o výsledku toho prvého mesiaca inak v knihe nebola ani zmienka). A výsledok nebol veľmi podarený. To je tak, keď sa lekár hrá na novinára.

Či sa z knihy dozviete, prečo sú vysoko spracované potraviny škodlivé? To určite áno, a ak ste človek, ktorý je čo mu príde pod ruku, a potrebuje nakopnúť k tomu, aby sa konečne začal stravovať lepšie, toto asi nebude krok vedľa. Ale ako hovorím, kniha bola veľmi často opatrná v tvrdeniach, ocenila by som, keby dal viac priestoru napr. takej Fernande Rauberovej, ktorá ho počas rozhovoru často opravovala, že vysoko spracované potraviny nie sú jedlo, ale “priemyselne vyrobená jedlá hmota”. Pre mňa bola prínosná hlavne tá časť, kde osvetľuje prečo vôbec takéto potraviny vznikli (za všetkým hľadaj zisk). Dovolím si však tvrdiť, že takýchto kníh bude vychádzať čoraz viac (hádam; je hanba, že toto je asi prvá kniha, ktorá na túto tému vznikla a pritom tieto potraviny konzumujeme už takmer 70 rokov!) a toto nebude tá najlepšia z nich. Tak si možno radšej počkajte na inú.

P. S. Plus má za mňa za to, že dôrazne poukázal na to, že štúdie sú často zaujaté. Jednoducho, čokoľvek si prečítate, vždy sa riaďte aj svojím sedliackym rozumom.