Výchova Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ryšavá knihomoľka milujúca fantasy, ktorá ale nepohrdne žiadnou skvelou knihou.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Dve najlepšie kamošky, dve Kataríny - Kata a Rina už snáď ani nemôžu byť odlišnejšie. Kým Kata Vianocami žije pomaly celoročne, Rina Vianoce z duše nenávidí, pretože sa jej spájajú so všetkými zlými vecami, ktoré sa jej za posledné roky stali. Na sociálnej sieti objavia výzvu, ktorá má viac než lákavú výhru a oni ju chcú získať. Aby toho Rina nemala málo, na scénu prichádza z Ameriky Alex, Katin brat. Turbokretén. Vianočne naladený turbokretén. Tak prečo je zrazu pre Rinu taký príťažlivý?
Nakoľko ja som člen teamu Christmas all the way, toto bola knižka, na ktorú som sa mimoriadne tešila. Hneď od prvej strany som vedela, že sa mám na čo. Kristínka tu bravúrne ukazuje, že protiklady sa naozaj môžu priťahovať.
Tak kamarátsky, lebo dve Kataríny fakt nemôžu byť rozdielnejšie. Kým Kata má svoju kompletnú rodinu, nie zrovna malú, milujúcu Vianoce, podporujúcu jeden druhého... Rina má rozvedených rodičov, otca totálneho ignoranta (napchala by som mu do huby medovníčky a nedala mlieko na zapitie, debilovi...) a mamu, ktorá je v práci viac než doma.
Je preto normálne, že sa Rina cíti osamelo a porobí pekných pár blbostí.
Inak skladám obrovský klobúk dolu, že Rina vie pripraviť bryndzové halušky. Keď som to skúšala naposledy ja, podarila sa mi jedna veľká, asi kilová bryndzová haluška (týmto pozdravujem všetkých, ktorí sa tvárili, že im chutila).
Veľmi chválim, že romantická linka tu nebola tak sladká, že po dočítaní knižky dostanete cukrovku a na perníkové latéčko už budete môcť pozerať len cez prsty. A táto knižka mala aj Kocúrika (živého, z útulku, žiadne oslovenie z p*rna), takže ja naozaj nemám čo vytknúť.
U Kristínky nie som zvyknutá na happyendy, čiže tu som chvíľku "čumela ako žaba z prachu" a následne som vrhala aj nejaký ten kriošip.
Záver naozaj príjemne zahrial pri srdiečku, a nielen tom medovníkovom. Odporúčam všetkým, ktorí sa chcú naladiť na vianočnú vlnu
Lauren si zmenila priezvisko, presťahovala sa, vybudovala si nový život. Po tom, ako stretla osobne samotného Vincenta Maxwella, ju však minulosť začne dobiehať a ona sa stále viac zamotáva v spleti klamstiev, ktoré mali ochrániť nielen ju, ale aj jej milovaných blízkych.
Nate ubytuje Lauren na mieste, odkiaľ Hate ušla. Dokáže byť Lauren šťastná v pekle na zemi?
V predchádzajúcej časti mi Nate, sama neviem prečo, vadil, takže na pokračovanie som bola fakt zvedavá. A teda, dostala som, čo som očakávala, a ešte oveľa viac. Tak ako v jednotke, aj tu dostali postavy naložené asi aj za minulé životy, nikde žiadna dúha a jednorožce, čo by prdeli trblietky. Miesto toho pot, krv a slzy. Koľko vlastne dokáže človek uniesť a čo všetko dokáže urobiť pre svojich milovaných? Lauren nám ukáže, že veľa. A s Natom po boku ešte oveľa viac. Odteraz vždy, keď sa povie bohyňa, tak si predstavím Lauren, pretože ona posunula hranice toho, čo dokáže človek zniesť, až niekam do stratosféry. Nate si nakoniec získal moje sympatie, pretože sa rozhodol plniť si svoje sny. A aj keď je Maxwell, je to Maxwell zlatíčko, nie Maxwell zmrd.
Priala som týmto dvom, aby boli jednorožcom jeden pre druhého, a keď som sa už usmievala, že ako pekne sa to vyvíja, ak dobre to smeruje.. Claudi sa rozhodla vytrápiť nielen postavy, ale aj mňa a dej vygradovala tak, že mám na čítačke nezmazateľný (určite preliačený!) odtlačok z toho, ako prudko som ťukala a pretáčala stránky.
Veľké plus, že boli spomínané aj postavy z prvej časti a že som mala možnosť pozrieť sa na všetko aj z iného uhla pohľadu.
Toto je skrátka séria, pri ktorej mi absolútne nevadí, že stále nie je dopísaná a keby mala aj sto dielov, rada si počkám a prečítam si všetky.
Luisa Lambertová pracuje ako letuška. Práca ju baví, napĺňa a nevie si predstaviť, že by mala robiť niečo iné. Teda až do momentu, kedy ju pasažier obviní zo sexuálneho obťažovania a Luisa o prácu príde. Pochopiteľne chce zistiť, kto jej zničil kariéru a chce ho kopnúť tam, kde to chlapov najviac bolí ...
Elliot Evans je slávny syn ešte slávnejšieho otca vlastniaci NFL klub. Svoje súkromie drží v tajnosti a po tragickej strate manželky vychováva sám dcéru Avu. Keď ho paparazzovia uvidia s neznámou ženou, započnú na ňu hon a v životoch oboch hrdinov nastáva búrka ...
Táto príjemná, romantická knižka mi robila spoločnosť jeden večer, počas ktorého som ju vyslovene zhtla. Nie, že by to bola taká jednohubka, ale Ivetkin štýl mi sadol od prvej strany a akosi som nevedela knižku odložiť.
Ivetka napísala jeden nádherný príbeh, nielen o samotnej láske a dôležitosti rodiny či podpory okolia, ale najmä o tom, ako v skutočnosti dokážu média manipulovať človekom a ako nesmierne dokážu doterní paprazzoviaznepríjemniť známym osobnostiam bežný život. Veľmi pozitívne hodnotím netradičnú situáciu, kedy dieťa nevychováva sama matka, ale sám otec.
A teda, že to zvládal bravúrne, Avu som si obľúbila od samého začiatku, bola odvážna a vyrovnaná aj napriek tomu, že rástla bez mamy. Tak trošičkuma v čítaní spomalila tá hra Elliota a Luisy - tá na večne nedostupnú princeznú aurazeného pablba. Napriek romantickej zápletke však v knihe nenachádzame pre tieto knihy typický sex pomaly aj na čínskom porceláne či na balkóne, pričom hlavná hrdinka kričí meno svojho Rómea tak hlasno, až sa trasú Tatry aj Socha slobody. Práve naopak, všetko plynie tak krásne, šťastne, pomaličky.Keď však na scénu nastúpili už spomínané média, príbeh nabral neskutočne rýchly spád...
Hovorí sa, že po každej búrke vyjde slnko, a či je to tak aj v tomto prípade sa dozviete, keď si prečítate knižku.Naozaj som rada, že som siahla po knižke s takým netuctovým, originálnym príbehomnielen Pravdy a Lži, ale aj podpory a lásky.
"Keby sme robili iba to, čo sa smie a má, keby sme neskúšali nič nové ani zakázané, ľudstvo by sa nikam nedostalo. Zvedavosť je to, čo nás poháňa vpred."
Alissa Snowdenová je knihovníčka v Kráľovskej knižnici v Londýne. Svoju prácu miluje, aj keď ju neustále prenasleduje pocit, že skrátka nepatrí do tejto doby. Má iné zmýšľanie, iný šatník, iné predstavy o perfektne strávených večeroch.
Keď sa za ňou v práci zastaví podivný gentleman v tmavom redingote so zvláštnou pracovnou ponukou, najprv zaváha. Jej nové pracovné miesto sa totiž nenachádza na žiadnej mape. A gentleman v redingote ju síce nenávidí, ale zároveň ju potrebuje...
Táto knižka má nádhernú oriezku a ešte krajšiu obálku. Ale toto všetko je absolútne nepodstatné, pretože v sebe skrýva Enthymereu. A viete, čo je Enthymerea? Niečo, ako nebo pre knihomoľov. Miesto, kde existujú Búrlivé výšiny, Starcovo more, bar Nox et solitudo či Tajomná záhrada... miesto, kde môžete stretnúť sestry Bronteové či Hansa Christiana Andersena... a v neposlednom rade miesto, kde existuje krásna stará obrovská knižnica! Čo viac chcieť? Och, ešte detail. Mačky. Všade v knižnici nájdeme mačky s nádhernými menami.
Spolu s Alissou cestujeme rôznymi identitami, prežívame viac či menej náročné historické obdobia. Spolu s ňou si spomíname na to, že Enthymerea nie je pre ňu zasa až taký nový svet a že keby nemusela, nikdy by ho neopustila (a tu sa pýtam, že kto by ho preboha opúšťal dobrovoľne?!). Spolu pátrame po stratených knihách, ktoré nesmú byť zničené, inak by to bol pre ľudstvo poriadny skok späť. A spolu s ňou obmäkčíme aj srdce zaprdeného uhundraného knihovníka Dantona Dagreeho, ktorý má na tieto nálady absolútne pádne dôvody.
"Ľudstvo je jednoducho také. Nepripravené a nezrelé na svet bez vojen a konfliktov, pre život v absolútnej harmónii s prírodou i ľuďmi okolo."
Tento krásny príbeh plný lásky, kníh, jesene, absintu, mimoriadnych miest a úžasných autorov si musí zamilovať každý jeden knihomoľ, a nie že nie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Erika je mladá študentka, ktorá síce má priateľa, ale odkedy si pamätá, slintá len po jeho staršom bratovi Michaelovi. Ktorý je, ako inak, eňo ňuňo tutti frutti basketbalová hviezda. A fešák. A tak trochu chuj. A fešák. A zaujíma ho všetko okrem Eriky. A spomenula som už, že je fešák? A má aj fešných kamarátov, s ktorými tvorí akýsi gang čiernych mikín s kapucňami. Chlapci sú tak milí, ako je on sám, a Erika ich dostala pred pár rokmi do väzenia.. Čo ak sa jej za túto láskavosť prídu poďakovať osobne?
Okej, takže máme tu takú modernú rozprávku o partii zmrdov - zbohatlíckych synáčikoch a jednej unudenej princeznej. Princezná už nechce sedieť doma na prdeli, chce zažiť adrenalín, vzrúšo, chce trochu rebelovať a partia zmrdov sa rozhodne, že jej tento sen splní. Kým je s nimi, je predsa nedotknuteľná, lebo veď partii zmrdov - výrastkov všetko prejde a poserú sa pred nimi aj dospelí...
Ako, vážne? Jediné, čo ma nútilo čítať ďalej bola nádej, že každý jeden z tých machroidiotov dostane, čo si zaslúži. A samozrejme aby to nevyzeralo len ako čítanie o výrastkoch robiacich všade bordel.. tak robili bordel aj zo všetkého.
Napríklad z takých katakomb.
A z toho bola Rika vlhká ešte viac než z celého Michaela, lebo chcela byť zlé dievča.
V skutočnosti bola predposratá vždy, keď išlo do tuhého. Okrem sauny. V saune nebola predposratá (ani posratá, za čo sú určite vďační obaja členovia akcie "v saune sme to ešte nemali, poďme to vyskúšať!"), takže vďaka silným zvieračom zažila dobrodružstvo svojho života, teda, minimálne toho sexuálneho.. Ona spokojná, Michael spokojný, Kai spokojný, čo by sa mohlo okrem nej posrať? No, posrať sa mohlo totálne všetko...
Dúfala som, že autorka si skóre vylepší aspoň tým záverom, ale nestalo sa. Ako postava ma najviac z celého príbehu zaujal práve Kai, o ktorom by som si rada prečítala viac, ale neviem, či chcem čítať zasa štyristo strán viacmenej zbytočne...
Adeline je mladá, celkom úspešná autorka, ktorá zdedila dom po svojej babičke a plánuje v ňom dopísať svoju najnovšiu knihu. Domček sa nachádza v príjemnom tichom prostredí, blízko je sympatický skalný zraz, ňuňu hustý les, nikde ani živej duše, ak nerátame nejakú tú vysokú a možno aj veveričky. Ideálne prostredie pre načerpanie inšpirácie. A nájdenie nejakého toho stalkera.
Zade je tak trochu psychopat, ktorý proti násiliu bojuje násilím (áno, je to ako trtkať za panenstvo). Kým neuvidelAdeline, večery trávil tým, že rozbíjal gangy pedofilov a následne im rozbíjal hlavy, trhal ruky a celkovo im dával okúsiť svoju vlastnú medicínku. Odkedy uvidel Adeline, robil to isté, len sa potom domov nešiel vyspať, ale išiel sa jej postaviť za okno a normálne ju sledovať ako každý správny stalker...
Odvšadiaľ som počúvala, ako strašne nechutný a zvrátený tento príbeh je, tak som chcela počkať, kým tu opadne okolo ten hype a potom sa pustiť do čítania. Hype ale stále trvá a ja nemám všetok čas sveta...
Čiže, máme tu príbeh jednej peknej, zato naivnej mladej ženy, ktorá namiesto topánok a kabeliek "zhromažďuje" psychopatov. Samozrejme, kráľom všetkých je (úplne nečakane) Zade, ktorý ju najprv uvidí na autogramiáde, potom si zistí kde býva, a potom už veci majú rýchly spád. Najprv si u nej v kuchyni na tajňáša vychutná kvalitnú whisky po jej dedovi, potom jej všade necháva ruže... a zrazu bum, pozná rozmery nielen jej skrine, ale aj kosoštvorca a ona na to reaguje spôsobom, z ktorého by vybuchol nejeden vlhkomer.
Preto nie sme prekvapení, ani keď jej do už spomenutého kosoštvorca strčí zbraň. Všetci predsa vieme, že pitcha môže byť tak obrovská, že tam chlap môže ľahko stratiť auto, byt, psa, sebaúctu a polovicu úspor. Tak prečo by tam nemohol vložiť zbraň?
A teda, neviem ako vy, ale... keď ma šuká v lese o strom zvrátený psychopat, asi posledné, čo budem riešiť je, že mi na zadku ostane odtlačok kôry.Samozrejme, Adeline sa po každom takomto dobrodružstve cíti, ako keby jej premiestnili orgány, lebo... áno tušíte správne, nikto nemá tak veľkého vtáka ako Zade! Čo samozrejme nezabudne spomenúť svojej naj kamarátke, ktorej hovorí všetko o jeho vtákovi, ale najprv jej ani nespomenula, že stalkera má. Taká klasická ženská logika no...
Každopádne, keďže už nezostali žiadne ďalšie diery na vyšukanie, ani orgány na premiestnenie, blížime sa k záveru... ktorý by ma možno aj namotivoval čítať dvojku, ale asi tento čitateľský zážitok oželiem.
Čo ale musím pochváliť a čo ma najviac na celej knihe bavilo je historická linka. Lebo nielen Adeline má svojho stalkera, ono sa to dedí z generácie na generáciu, takže milé ženy, utekajte zistiť, či vaše prababky nemali nejakého očumovača. Ak ho mali, je dosť možné, že ho budete mať aj vy.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Erich je ženatý prachatý muž, ktorý má na prvý pohľad všetko. Skvelú prácu, krásnu manželku, život ako z katalógu. Predsa mu však ku šťastiu niečo chýba...Lesia je mladá študentka, drzá, cieľavedomá. A tak trochu bez peňazí. Keďže tých má Erich na rozdávanie, uzavrú dohodu. Dohodu, ktorá môže mať len jedného víťaza. Čo ak ale na konci zostanú porazení obaja?
Tak toto bola opäť zasa tá kniha, ktorú nepustíte z ruky, kým ju nedočítate. Mladá drzá študentka nabitá iróniou, sarkazmom, tak trochu aj ľahkou erotikou (haha nie, srandujem, erotické výboje okolo len tak plieskali, a keď budete poctivo čítať, tak zistíte, že nielen výboje, žmurk žmurk). Erich sa tváril ako pán tvorstva, ale v skutočnosti vždy pri pohľade na Lesiu považoval za úspech, keď bol aspoň pánom svojho údu (menší spojler - nebol, žmurk žmurk).
Moja predstava o randení je v niečom ako tá Lesiina, netreba sa na chlapa vrhnúť hneď na prvom rande, sú predsa aj dôležitejšie atribúty než sex. Napríklad zaváranie hrušiek! Takže dievčence, nie pozerať hodiny porna, aby ste vedeli chlapa vyfajčiť tak, že mu vcucnete do riti aj matrac. Treba sa naučiť zavárať hrušky! Ešte len potom bude vaša broskynka, ehm, teda, chodbička rozkoše.. naplnená poriadnym baklažánom.
Miška je rozhodne pani spisovateľka a ja ju už dlho tajne milujem, ale moja láska sa zväčšila práve touto knihou, lebo Gregor! Každá žena by rozhodne mala mať svojho Gregora! Čo sa týka emócií, bola to absolútna pecka. Nasmiala som sa, ako nikdy. A vzápätí sa mi vohnali slzy do očí, lebo Ľubko...
A keď už si vravím že jeeej, aký pekný záver Miška napísala... tak sa samozrejme všetko posralo a ja si môžem zas nechty kúsať, kým vyjde pokračovanie!
Táto knižka mapuje životy piatich tínedžerov, z ktorých každý je iný, ale vlastne sa skvele dopĺňajú. Sofia žije vďaka svojej matke len pre Instagram, lajky a povrchnú krásu. Maroš, ten je rebel od kosti. Jeho protiklad je Andrejka, jednotkárka, sivá myška, ktorú stretnete v obrovských svetroch s učebnicami v ruke. Frederik ako spevák kapely sa vyrovnáva s viacerými problémami, nie len so svojím sokom Thomasom. A Nora sa snaží žiť svoj klasický, obyčajný bežný život. So sebou však vlečie obrovské bremeno...
Napriek tomu, že sa knižka volá Nelám mi srdce, autorka vám ho zlomí. Či už príbehom krásnej Sofie, ktorej život nie je zďaleka tak krásny, ako by sa mohlo zdať. Alebo nahliadnutím do života krehkej, cudnejAndrejky, ktorá má vskutku kreatívneho brata Adama, ktorého by som ja už dávno treskla lopatou. A vlastne kvôli Andrejke by som tou lopatou dala aj Thomasovi.
Možno vám ho zlomí drsňák Maroš, ktorý má za zadkom večne naštvaného otca. Ktorý je drsňák len na povrchu, ale vovnútrije malé zranené dieťa.A Nora s Frederikom? Tak tí by si zaslúžili vlastný príbeh, šťastný príbeh ...
Moje srdiečko na kusy roztrieskal Boris. Všetko šťastie sveta by som priala tomu chlapcovi, všetko! V tomto hnusnom skazenom svete je čoraz ťažšie byť samým sebou. Obzvlášť v silno veriacej rodine. On je však tak úžasný, že som až do poslednej stránky dúfala, že si to uvedomí a že bude počúvať svoj vnútorný hlas.
Kniha je totálna špirála emócií, v jednu chvíľkuvás príjemne hreje srdiečko, v druhú sa triešti na kusy. Je o láske, o živote, o puberte, je tak krásne reálna a verím, že si vás získa minimálne tak, ako si získala mňa.
Evelyn si popri vysokoškolskom štúdiu neprivyrábaza pokladňou v Tescu ako väčšina mladých ľudí. Publikuje na istú platformu svoje glamour fotky a časom začne robiť aj virtuálnu spoločníčku. Prináša jej to skvelý zárobok a teší sa, že nemusí byť finančne závislá od svojho brata. Ale všetko pre má aj svoje proti a to proti sa teraz hlási o slovo...
Sebastián je taký ten typický milý chlapec, ktorý si radšej nechá vŕtať do kolena, než by zradil priateľov a vyznal Evelyn svoje city. Skúša to riešiť známosťami na jednu noc, ale my skôr narodení vieme, že je to ako liať vodu do koša.Po dvoch rokoch sa však Evelyn vracia a Sebastián začína mať toho Alcatrazu, čo okolo seba Evelyn vystavala, plné zuby ...
Vždy, keď beriem do rúk prvotinu od nejakého autora, som zvedavá, či ma zaujme už na prvých stranách, alebo si na to pravé orechové budem musieť počkať. Táto knižka mala pomalší rozbeh, nejakých zopár kapitol som sa hľadala asi tak, ako Sebastián hľadal odvahu Evelyn všetko prezradiť.
Veľmi chválim pohľad na príbeh zo strany Evelyn aj Sebastiána a milujem striedanie prítomnosti s minulosťou, knižky písané takýmto štýlom si vždy užijem. A ako sa postupne dozvedáme, nielen on má tajomstvá, ktoré zostali nepovedané...
Teraz však kúsok na (z môjho pohľadu) negatívnu nôtu - keď mám okolo seba chlapov, ktorí by pre mňa aj vraždili keby som luskla prstom, tak to využijem, keď mám stav núdze. Evelyn sa síce snažila byť silná, emancipovaná, "všetko zvládnem sama, len nech mi uschne lak na nechtoch" žena, ale úplne hlúpo ohrozila nielen seba. Je super nehovoriť všetko, je super mať tajomstvá ale keď mi ide o krk, tak vyzradím aj veľkosť podprsenky, ak to má pomôcť, a nebudem sa tváriť, že nič.Tia, tesne pred koncom si ma fakt rozrevala. Som rada, že som sa nakoniec rozhodla ti neposlať tie opúšťacie hlasovky, čo som chcela, lebo záver mi to vynahradil.Napriek tomu, že v príbehu boli nejaké facepalm momenty, som si čítanie tohto príbehu užila a teším sa na tvoje ďalšie knihy.
"Problémom kníh o samovražde je, že ich píšu ľudia, ktorí žijú."
Charlotte Richardsová a Kellan Marchetti sa v jeden studený valentínsky večer stretnú na streche. Obaja tam prišli s konkrétnym úmyslom, a ani jeden z nich nečakal, že tam stretne toho druhého. Uzavrú dohodu, že sa každý rok na Valentína stretnú na tejto streche. Aby sa ubezpečili, že ten druhý je v poriadku. Aby spolu prebrali ten uplynulý rok. Aby sa videli.. Tri roky im táto dohoda perfektne funguje, štvrtý rok sa ale všetko zmení. Pretože kde sa niečo končí, tam sa aj niečo začína ...
Túto knihu som tak nejako matne registrovala dlhšiu dobu, než sa ku mne dostala. Predpokladala som, že cukríková ružová symbolizuje nejakú romanťárnu, z ktorej dostanem minimálne hyperglykemický šok. Hm, koľkokrát som si už povedala, že nebudem súdiť knihu podľa obalu? Tu som totiž bola sakra vedľa. Toľko citátov, ako z tejto knihy, som si naposledy vypísala z Malého princa.
Príbeh ma doslova vtiahol od prvej strany. Od prvého stretnutia na streche, prvej dohody. Koľko bolesti je vlastne človek schopný skrývať za úsmev? Koľko toho dokáže mladý človek uniesť? Kellan nám ukáže, že veľa. Ale nikto nie je nezničiteľný, nikto nie je nezlomný. A ako dlho sa človek dokáže obviňovať za niečo, za čo v podstate ani nemôže? Charlotte v takejto slučke žije celé roky. A táto slučka (a zopár zvláštnych náhod samozrejme) jej priveje do života Tatuma.
"Nemôžeš milovať niekoho, kto nemá rád sám seba" tu platí do poslednej úvodzovky.
A od stretnutia týchto dvoch zlomených mladých ľudí sa už nič nedialo tak, ako sa v knihách bežne deje. A ja som mala nervy na Tatuma, nervy na jeho otca, nervy na večne sa ľutujúcu Charlotte, ale aj tak som nedokázala tú knihu odložiť.
Potrebovala som čítať ďalej, potrebovala som odpovede. Potrebovala som záver, v ktorom nikto nebude utrápený a zlomený.
Tento príbeh bol pre mňa maximálny čitateľský zážitok a ak si máte do konca roka prečítať už iba jednu knihu (vskutku desivá predstava...), nech je to Darling Venom. Dámy a páni, toto bolo prekvapenie roka.
Na záver môj najobľúbenejší citát z knihy:"Nikdy som sa nestretla s neživým predmetom, ktorý by mal taký talent lámať srdcia ako kniha."
