Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Popravde som od tejto knihy, podľa anotácie, očakával, že sa bude jednať o historický román, ktorý sa bude venovať téme náboženského Ježiša vs Ježiša ako historickej osobnosti. Nie je tomu tak, táto kniha ma oveľa bližšie k náboženskej literatúre, než k histórii. Vlastne je to veľmi podarená kresťanská propaganda. Ono by mi to samo o sebe ani tak nevadilo, pretože sa to príjemne počúvalo a veľmi sa mi páčilo ako bola vykreslená atmosféra a nálady vtedajšej spoločnosti. Je tam veľa úvah a niektoré sú veľmi podnetné. Kniha má však celkom iné nedostatky. Prvým a asi najzásadnejším, je autorovo šablónovité a neskutočne stereotypné vykreslenie ženských postáv. Všetky sú vypočítavé, klebetné, nevzdelané a slabé. Vytáčalo ma to. Druhým je autorova tendencia točiť sa v kruhoch a opakovať tie isté myšlienky a aj scény dookola. A tretím je, že som celkom nepochopil, aká bola vlastne Marcova motivácia k hľadaniu „skutočnej“ pravdy. Bola to číra zvedavosť? Príde mi, že ho to na to stálo príliš veľa námahy. Celkovo som knihu ohodnotil na slabé tri hviezdičky. Nemyslím si, že je to úplná strata času, ale teda tomu množstvu výborných hodnotení nerozumiem. (Knihu som počúval vo forme audioknihy).
Kníh z čias druhej svetovej vojny som prečítal už veľa. Román Cestujúci by z obsahového hľadiska nebol extra výnimočný, keby sme sa čitateľ nezamyslel na okolnosti jeho vzniku. Táto kniha vznikla pred druhou svetovou vojnou. Ešte sa oficiálne nevedelo aké príšernosti sa Nemci chystajú urobiť so židovským obyvateľstvom a ani aký rozmer to celé nadobudne. Sám autor zomrel v roku 1942. Dalo by sa povedať, že dej tejto knihy je skoro až prorocký. Oveľa viac než pre autorovu schopnosť predpovedať budúcnosť, však kniha svedčí o postupnej radikalizácii nemeckého obyvateľstva, ktorá začala dlho pred vypuknutím holokaustu. A tiež, že utrpenie židov bol všeobecne známy fakt. Kniha je napísaná veľmi sugestívne a dalo by sa povedať, že až naliehavo. Čitateľ sleduje postupný rozklad psychiky človeka, ktorý prichádza o všetko bez toho, aby to vedel nejak extra ovplyvniť. Je škoda, že kniha bola napísaná v takom krátkom čase a sám autor ju už nestihol upraviť. Miestami bolo z textu cítiť, že bol napísaný narýchlo. Vedel by som si predstaviť niektoré pasáže preškrtať a iné zas naopak rozviesť. Možno o to autentickejšie Cestujúci pôsobí. Určite odporúčam.
Táto kratučká esej od japonskej autorky žijúcej vo francúzsku je celkom iná, ako som pôvodne čakal. Myslel som si, že autorka sa bude zaoberať hlavne tou nostalgiou či pocitom smútku za niečím, čo už končí. A ono sa tým aj naozaj zaoberá, ale podstatne väčšia časť je venovaná jedlu. Je to skoro až taká óda na jedlo a možnosti si vychutnávať zmes rôznych tradičných aj netradičných chutí. Aby som bol celom úprimný, po obsahovej stránke sa o nič prelomové nejedná, ale z tejto knižky ale sála tak veľmi príjemná atmosféra a pokoj, že si myslím, že je dobré si ju prečítať. Zastaviť sa, zamyslieť sa a užívať si maličkostí. Chcel by som raz v živote dosiahnuť takú úroveň pokoja akým pôsobia autorkine myšlienky v tejto knihe. Kniha je krátka, dá sa prečítať za necelé dve hodinky. Odporúčam.
Myslím, že už je zbytočné sa znovu rozpisovať o svete, štýle písania či charakteroch postáv. Ak už uvažujete nad touto knihou, autorovu tvorbu už veľmi dobre poznáte. Tento diel je určite o kúsok lepší ako ten predchádzajúci, možno dokonca druhý najlepší v rámci série Dragonwatch. Veľmi sa mi páči, že autor sa odvážil dotknúť témy otroctva drakov v kúzelnej rezervácií obrov a pridal tak širší kontext k dračej vzbure. Taktiež ma veľmi bavila Sethova dejová linka. Konečne sme zistili ako vznikajú démoni. Menej ma bavila Kendra. Už v predchádzajúcich dieloch som mal pocit, že táto postava sa zakonzervovala v takom zvláštnom rozpoložení a odvtedy sa nikam neposúva a nič extra sama nerieši. V sérii Fablehaven bola predsa ona tou inteligentnou a predvídavou. Teraz mi príde, že len reaguje na to, čo urobí Ronodin a furt sa čuduje, že on je naozaj zlý. Každopádne som si pred čítaním hovoril, že tento diel rozhodne či siahnem aj po piatej knihe a musím povedať, že siahnem. Som veľmi zvedavý ako to celé dopadne. Odporúčam aj keď je už jasné, že táto séria sa svojej predchodkyni nevyrovná.
Tento trpko-sladký román zachytávajúci celú mozaiku príbehov o odvahe, láske, oddanosti a zrade, na pozadí tragických udalostí 20. storočia, v Grécku. Kniha ma nesmierne chytila hneď od prvých strán. Je až neuveriteľné, ako autor dokázal namiešať komediálne a tragické prvky bez toho, aby to vyznelo trápne či dehonestujúco. Bernires má naozaj talent. Všetky charaktery sú výborne vykreslené a čitateľ môže sledovať, ako sa vplyvom rôznych udalostí menia. Veľmi som si obľúbil postavu doktora Jannisa, ktorého inteligencia, priamočiarosť až ironickosť posunula knihu na úplne iný level. Romantická linka je síce ku koncu dosť sentimentálna, ale nie gýčová. Niektoré scény sú naozaj veľmi silné, naturalistické a ukazujú nám, že mi sami sme silnejší, než si uvedomujeme. V texte sa nachádza veľa veľmi múdrych úvah o živote, spoločnosti, láske ale aj vojne či smrti. Kniha mi miestami pripomínala tvorbu Alberta Moraviu. Myslím tým témou a prostredím, nie spracovaním. Ak uvažujete, že si prečítate niečo z edície MM alebo nejakú hodnotnú klasiku, Mandolína kapitána Corelliho je určite skvelá voľba.
Zlodej hviezdneho prachu je fantasy vyznačujúca sa krásnym farebným, exotickým svetom inšpirovaným arabskou zbierkou rozprávok Tisíc a jednej noci. Samotný námet príbehu, hľadanie stratenej lampy, taktiež pochádza z tejto zbierky. Kniha sa číta veľmi príjemne, relatívne rýchlo, no napriek tomu si myslím, že trpí určitými nedostatkami typickými pre prvotiny. Niektoré pasáže by potrebovali preškrtať, iné viac rozpísať a niektoré vetné zvraty by sa dali napísať menej kostrbato. Autorka sa snaží všetko naservírovať na striebornom podnose, aby každý pochopil ako to myslí. Niekedy je to na škodu. Kniha je výrazne zameraná na dej a ocenil by som trochu viac času na to, aby som si mohol k postavám vytvoriť vzťah. Aj keď sú postavy dospelé, knihu by som určite zaradil skôr k YA. Myslím si, že moje 15-16 ročné ja by túto knihu zbožňovalo. Opäť sa tu stretávame s tým, že autorka sa nás snaží opakovane presvedčiť, že postava je nejaká, ale jej skutky tomu úplne nezodpovedajú. Celkovo by som to zhrnul ako oddychové čítanie pre menej náročných, možno primárne mladších čitateľov.
Súbor reportáží Slon na Zemplíne je kniha o nás, o Slovákoch, o tom aký sme, ako sa správame k druhým, k sami sebe a o tom aký sme iný oproti ostatným národom. Andrej Bán sa pokúša čitateľom priblížiť, tak trochu zabudnuté, okrajové časti Slovenska a zároveň prakticky ukázať, ako veci na Slovensku (ne)fungujú. Podľa mňa sa mu to podarilo dokonale. Garantujem vám, že pri čítaní tejto knihy vám bude do smiechu. Niekedy to bude veselý smiech, pretože autor používa určitú dávku humoru, častejšie to však bude smiech cez slzy. Upozorňujem, že keď človek číta a zamýšľa sa nad absurdnosťami, ktoré sa stali alebo sa stále dejú v jeho krajine a keď je niekto schopný to takto priamo povedať, tak prichádza isté znechutenie. Opakovane som túto, relatívne krátku knihu zatváral a musel som si pri čítaní dávať pauzu. Nie je to však len kritika slovenského národa, autor nepoukazuje iba na chyby, naopak, snaží sa poskytnúť aj istú nádej a ukazuje aj to pekné. Napriek tomu, že kniha vyšla ešte v roku 2018, v kontexte súčasnej spoločenskej situácie na Slovensku je nesmierne aktuálna. Určite odporúčam!
Moje prvé stretnutie s týmto svetoznámym britským autorom dopadlo veľmi dobre a určite nebude posledné. Ian McEwan si zvolil veľmi netypický námet zneužívanie chlapca staršou ženou a to, ako to ovplyvnilo celý jeho život. Kniha však nie je písaná chronologicky. Sú to skôr také útržky, ktoré postupne vytvárajú celok. Hlavná dejová linka je rozvetvená o významné historické udalosti 20. a 21. storočia. Lekcie končia až v období lockdownu. Nie je to však typické zachytenie malého života jednotlivca na pozadí veľkých dejín. Dejinné udalosti sa do Rolandovho života premietajú s menším efektom. Musím priznať, že práve tie historické pasáže ma miestami dosť nudili. Niekedy som nevedel celkom pochopiť, že či mi autor dané informácie dáva preto, lebo mu prídu zaujímavé alebo sú dôležité pre príbeh alebo sa len chcel pochváliť, koľko toho vie. Myslím si, že by sa mohli miestami výrazne skrátiť. Kniha by tak získala väčšiu dynamiku. Musím vyzdvihnúť preklad originálneho názvu románu „Lessons“ do slovenčiny. Slovenské „Lekcie“ sa ku knihe hodí výrazne viac, ako české „Hodiny.“ Sľubujem, že pri čítaní pochopíte ako to myslím. Je možné, že pre niekoho bude kniha horšie uchopiteľná, ale určite si myslím, že stojí za prečítanie. Odporúčam.
Knihy z obdobia druhej svetovej vojny mám veľmi rád a tešil som sa, že toto bude niečo iné, než knihy zachytávajúce holokaust či priebeh bojov. Dalo by sa povedať, že je to iné, predovšetkým je to však neskutočne nudné. Pozitívom knihy je, že autor sa ako-tak drží historických reálií a celkom dobre zachytáva dobovú atmosféru. Tu sa však pozitíva končia. Hlavná postava - Hugh Legat, je nemastný-neslaný, tuctový hrdina, ktorého myšlienkové pochody ma iritovali. O ostatných postavách vám toho viem povedať len toľko, že sa o nich veľa nedozviete a že sú úplne ploché. Napriek tomu, že kniha zachytáva dramatické udalosti, tak som sa extrémne nudil. Tento „triler“ neobsahuje žiadne napätie. Je to dané jednak tým, že z hodín dejepisu všetci vieme ako to dopadne a zároveň aj tá troška napätia, čo by ostala je zabitá nekonečnými dialógmi o ničom. Nemá to iskru, nemá to spád, ako triler to proste vôbec nefunguje. Myslím, že knihu najlepšie vystihuje veta v jednej recenzii z Goodreads: „Too much novel to be good history, too much history to be a good novel“. Sklamanie.
Na túto knihu som sa veľmi tešil a žiaľ musím povedať, že som po dočítaní ostal trochu sklamaný. Nechcem tým povedať, že Dračí republika je zlá kniha, ale oproti prvému dielu, ktorý sa u mňa stal top knihou roka 2022, sú aj tieto štyri hviezdičky prepad. Je možné, že svoju rolu na tom hrá aj fakt, že som sa k druhému dielu dostal až po dvoch rokoch. Ak ste čítali prvý diel, tak presne viete, čo od tejto knihy čakať. Medzi jej prednosti patrí originálny magický systém, výborne premyslený svet a v tomto diely autorka dotiahla do dokonalosti demografiu vo vojnou zmietanej krajine. Na krajinu dopadnú všetky jej dôsledky, od hladomoru cez politické machinácie až po nedostatok financií. S touto knihou však mám jeden pomerne veľký problém a síce, že je to stále „one man show.“ Všetko sa točí iba okolo Rin. Vedľajšie postavy sú len figúrky, ktoré sa objavia, splnia svoju úlohu a umrú. V prvom diely mi to neprekážalo, pretože bolo potrebnú predstaviť svet a jeho fungovanie, ale tu? Nepovažujem za ideálne, ak postavy umierajú jedna po druhej a so mnou to vôbec nepohne, rovnako ako ani samotná Rin si z toho veľmi ťažkú hlavu nerobí. Je to veľká škoda. Celkovo by som knihu zhodnotil ako solídnu, ale nie je to Kuang v jej najlepšej forme.
