Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Predchádzajúca autorova kniha, Dom na azúrovom pobreží, bola výborná a preto som sa nevedel dočkať vydania tejto. Pán Klune nám opäť prináša veľmi pekný, citlivý príbeh s jemným nádychom romantiky a príjemnou atmosférou čajovne. Pod šepkajúcimi dverami sa veľmi dobre čítalo. Je to naozaj skvelý tip, ak hľadáte čítanie po náročnom dni v práci alebo v škole. Postavy sú zaujímavé aj keď je pravda, že obzvlášť hlavná postava mi k srdcu nijak extra neprirástla. Inak povedané, zažil som už sympatickejšie postavy. To však nepovažujem, v tomto prípade, za zásadný nedostatok. Čo mi však vadilo a za čo strhávam jednu hviezdu je dĺžka knihy. Tá zápletka je veľmi jednoduchá a predvídateľná, preto si skutočne nemyslím, že bolo nutné, aby kniha mala 400 strán. Vyskytlo sa v knihe viacero pasáží, ktoré boli zdĺhavé a neposúvali nás v deji, ani neprinášali podnety na zamyslenie. Suma sumarum, Pod šepkajúcimi dverami sa svojmu predchodcovi nevyrovná, ale stále je to skvelá kniha na jesenné čítanie s krásnym posolstvom. Odporúčam !
Nebudem vás presviedčať o tom, že tento grafický román vás vtiahne do deja od prvých strán. Mne samotnému trvalo hádam aj tretinu knihy, kým som sa do príbehu začítal. Príbeh je pomalší a melancholický. Je to vlastne pocta ilustrátora jeho otcovi. Každý z trojice súrodencov spomína na otca a spomína tak trochu po svojom a spomína na rôzne obdobia. Vzniká tak komplexná mozaika jeho života, miestami milé, miestami je cítiť istú horkosť. Autor nám ukazuje, že vzťahy nie sú vždy ideálne a komiks pôsobí o to skutočnejšie. Ilustrácie sú dosť jednoduché, osobne mám radšej trošku iný typ kresby, ale to je čisto subjektívna záležitosť. Podľa anotácie som čakal, že komiks bude mať trošku tajomnejšiu atmosféru, že z obrazov domu bude cítiť viac staroby a rozkladu. Grafický román Dom však nepochybne stojí za prečítanie. Myslím si, že sa skvele hodí na toto ročné obdobie. Človek si zaspomína na svojich blízkych a zároveň uvedomí, že nič netrvá večne. Odporúčam!
Nebudeme si klamať, Ríša upíra mi dala dosť zabrať, ale poďme pekne poporiadku. Neskutočne oceňujem Kristoffovo spracovanie už dosť otrepaného námetu o upíroch. Je to drsná, temná fantasy obsahujúca kopu krvi, násilia, smrti a upírov zobrazuje ako ozajstné monštrá. Postapokalypticky svet, v ktorom sa príbeh odohráva je čitateľsky atraktívny, ale jeho budovanie v rámci príbehu nepovažujem za celkom zvládnuté. Miestami to totiž bola strašná nuda. Poznámky pod čiarou, ktoré sme mohli vidieť v Nikdynoci, a ktoré text výrazne odľahčovali tu nenájdeme, čo je veľká škoda. Tiež mi celkom nevyhovoval retrospektívny štýl rozprávania, ktorý príbehu výrazne ubral na napätí. Celkovo knihe hodnotenie zachraňujú tri veci. Výborne napísaná hlavná postava Gabriela de León. Tento chlapík mi sadol a veľmi ma bavil. Potom je to pre mňa veľmi zaujímavý magický systém, ktorý by sa dal nazvať ako akési pseudokresťansvo v kombinácií s krvavou mágiou. Dúfam, že hlavné tú autor v ďalšom diely viac rozvinie. A na koniec je to silný, akčný záver s významným nečakaným zvratom. Jazyk knihy je vulgárny, pre autora typický, takže by to nemalo nikoho prekvapiť. Nechcel som knihe dávať tri hviezdy, lebo do kategórie priemer určite nespadá, takže dávam štyri, ale čítajte skôr tri a pol.
Strašne ma bolí písať takéto zlé hodnotenie knihe od svetoznámej autorky, ale nedá sa nič robiť. Vražda na fare predstavuje knihu, kde sa zrodila slečna Marplová. Hneď na úvod vás, ale upozorním, že táto kniha nie je písaná z pohľadu slečny Marplovej. Hlavným detektívom je kňaz a slečna Marplová má v knihe iba zopár scén. Myslím si, že keď pani Christie písala túto knihu, tak sama ešte netušila, že práve ona bude neskôr jednou postáv, ktoré ju preslávia a bude o nej písať samostatné knihy. Toto je štvrtá kniha, ktorú som od Agathy Christie prečítal a prvýkrát sa mi u nej stalo, že som sa pri čítaní neskutočne nudil. Postavy boli nezaujímavé, niektoré dokonca až iritujúce. Vyšetrovaný prípad bol relatívne jednoduchý, ale zmätočne podaný. Nebyť faktu, že kniha ma len 200 strán, tak ju asi ani nedočítam. Chvíľami som mal pocit, že čítam nejakú adaptáciu na Babovřesky. Naozaj strašne mdlé a predovšetkým nudné.
Knihu zachraňuje aspoň fakt, že niektoré dialógy boli naozaj vtipné a bolo z nej cítiť dobovú atmosféru. Záver sa mi tiež celkom páčil. Žiaľ, to nič nemení na tom, že je to najslabšia kniha, ktorú som od autorky čítal. Siahnite radšej po niečom inom.
Po prečítaní pomerne zlých recenzií na túto knihu som bol značne skeptický. Knihu som však mal vo svojej Gone with unread books challange a dá sa povedať, že som po nej siahol hlavne preto, aby som to mal za sebou. Na moje prekvapenie mi to zas také katastrofické neprišlo. Je pravda, že world-building sa rovná hotovej nule a samotný príbeh je predvídateľný, ale je to rozprávka, takže mi to až tak nevadilo. Väčšina zlých recenzií vychádza zo sklamania v romantickej linke od čitateliek, ktoré sa YA venujú primárne. Potvrdzujem, romantiky je tu naozaj minimum. Mne osobne veľmi sadla postava princeznej Soraye. Trochu zatrpknutá, vystrašená a aj sebecká postava, ktorá si počas príbehu prejde vývojom a naučí sa, že jej kliatba môže byť aj darom. Myslím, že vývoj postavy je najdôležitejším aspektom, ktorý očakávam v dobrej YA. Toto rozhodne nie je kniha, ktorú si musíte prečítať, aby bol váš čitateľský život kompletný. Nič-menej, je to skvelá oddychovka na leto alebo čítanie po náročnom dni.
Všeobecne sa dá povedať, že ak siahnete po knihách Angely Marsons, tak sklamaný rozhodne nebudete. Dôkazom toho je, že autorke v češtine vyšla už 14. kniha. Celé 2/3 knihy som si bol istý, že tento diel dostane plné hodnotenie. Skvelá rukojemnícka dráma, gradovalo to, hltal som každé slovo. Nevedel som sa dočkať ako sa príbeh rozuzlí a príde k odhaleniu veľkého tajomstva z minulosti. Nič-menej, v poslednej tretine akoby autorka stratila dych. Napätie sa vytratilo a začalo to byť vláčne. Samotná záver knihy bol síce akčný, ale nemyslím si, že bolo nutné to nasilu ukončiť, tak ako to autorka urobila. Myslím, že cieľom bolo čitateľa šokovať, ale na mňa to nefungovalo a vyznelo to naivne. To je však jediná vec, ktorú môžem knihe vytknúť. Kým v prvých dvoch dieloch som sa nevedel s hlavnou vyšetrovateľkou celkom stotožniť. V tomto diely sa Kim správala ako ozajstný profesionál a tým si ma konečne získala na svoju stranu. Vraj už to bude každým dielom len lepšie a lepšie. Určite odporúčam.
Toto bolo veľmi príjemné letné čítanie. Predchádzajúcemu dielu sa síce nevyrovná, ale atmosféra knihy bola plná vôní a veľmi dobre sa čítala. Dynamika tejto knihy je pomalšia. Trošku mi vadilo, že prakticky celá prvá tretina sú Radhine spomienky na to, čo sa stalo v predchádzajúcich dvoch dieloch. Čitateľovi to síce osvieži pamäť, ale trochu ma to nudilo. Veľmi sa mi páčilo ako autorka vykreslila postavu Radhy. Práve cez ňu spracovala tému materstva, skĺbenia kariéry s rodinou, ktorú musí riešiť prakticky každá žena a tiež začlenenia cudzinca do novej komunity. Zároveň je to príbeh o rodine, indickej kultúre a niekedy zbytočne zložitých medziľudských vzťahoch. Samotná zápletka nie je veľmi napínavá, je to trochu dráma pre drámu, ale ako celok to funguje dobre. Veľké plusové body za prostredie parfumérie, za mňa veľmi originálne. Pekné zakončenie celej trilógie.
Táto kniha spracováva viacero etických a morálnych otázok a ľudskú populáciu stavia do situácie, v ktorej každý musí urobiť rozhodnutie, ktoré už nejde vrátiť späť. Na to, že sa jedná o autorkin debut je kniha veľmi kvalitne napísaná. Autorka krásne nastavila zrkadlo dnešnej spoločnosti. Ukázala ako sa k obrovskému problému stavia politika, duchovenstvo, ale zároveň aj ukazuje postoj konšpirácií, médií a samozrejme jednotlivcov. Pri čítaní som viackrát myslel na obdobie pandémie, kedy sme z rôznych zdrojov počúvali často aj protichodné informácie. Možno aj to autorku inšpirovalo k napísaniu tejto knihy. Niektoré postavy mi v knihe sadli viac, iné menej. Autorka nám dáva možnosť všetky spoznať do hĺbky a vytvoriť si na ich správanie názor. Miestami bola Skrinka času trochu nudná. Niektoré pasáže venované politike mi prišli zdĺhavé a niektoré myšlienky sa viackrát opakovali a tým knihe ubrali na dynamike. Veľmi ma mrzí, že sme sa nedozvedeli odkiaľ sa skrinky vzali. Možno to pre niekoho bude nepodstatné, ale mne tam táto informácia veľmi chýbala. Skrinka času je nepochybne zaujímavá, veľmi originálna a komplexná kniha, ktorá rozhodne stojí za prečítanie.
Vojenka predstavuje súbor dvanástich kratších reportáží zachytávajúci život detí počas druhej svetovej vojny z rôznych krajín sveta. Okrem krutej, všeobecne známej téme koncentračných táborov sa venuje aj oveľa menej známym udalostiam. Nájdete v nej reportáž o transporte španielskych detí do Sovietskeho zväzu, o životoch japonských prisťahovalcov v USA, o živote dieťaťa jedného z najvýznamnejších nacistov v Poľsku či príbeh ženy, ktorá kvôli vojne nevie odkiaľ pochádza ani ako sa skutočne volá. Chcel by som vás upozorniť, aby ste sa pri čítaní nenechali odradiť hneď prvou reportážou. Tá sa mi vôbec nepáčila a prišla mi divná. Myslím, že pri nej ešte sama autorka nevedela, ako chce zbierku koncipovať. Tiež si myslím, že by bolo dobré niektoré reportáže skrátiť. Inak sa jedná o naozaj silnú, emotívnu knihu ukazujúcu koľko zla je človek schopný napáchať. Vojenka je kniha, ktorá otvára oči, rozširuje vedomosti a ja ju všetkým odporúčam.
Túto knihu autorka napísala v rámci vyrovnávania sa so smrťou babičky. Krámek s fantazií je krásny, citlivý príbeh s niekoľkými dejovými linkami, ktoré sú hneď od začiatku zamotané a postupne sa rozpletajú. Túto knihu treba čítať pomaly a pozorne, dopriať si na ňu čas a myslím si, že je potrebné mať aj správnu náladu. Atmosféra je melancholická, ale vďaka obchodíku čarovná. Veľmi sa mi páčili konkrétne opisy tovaru, ktorý obchodík ponúka, napríklad Muffiny na dobrú noc alebo jablčný drobenkový koláč plnený nesplnenými snami. Nenechajte sa však pomýliť, nie je to feel good fantasy. Kniha má oveľa bližšie k magickému realizmu a väčšinu času je smutná. Postavy sú rôznorodé, nie všetky mi boli sympatické, ale myslím, že to bolo aj autorkiným cieľom. Každý by si mal nájsť tú, s ktorou sa vie stotožniť najviac. Kniha v sebe nesie veľké posolstvo, obsahuje veľa krásnych myšlienok a je nabitá emóciami. Pokiaľ prežívate v živote náročnejšie obdobie alebo máte chuť si trochu zaspomínať na blízkych, ktorý tu už nie sú, smelo do toho. Možno vás rozplače, ale na záver pohladí na duši.
