Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak túto knihu som ťažko neodhadol. Minulý rok som od autorky čítal Gallant a ten sa mi neskutočne ľúbil, čakal som, že aj tu autorka použila podobne krásny štýl a atmosféru, žiaľ, toto bolo niečo celkom iné.
Na začiatok musím priznať, že keby som túto knihu čítal niekedy v pätnástich, asi by sa mi páčila. Autorka vymyslela zaujímavý svet. Štyri paralelne existujúce Londýny, ktoré sú si tak podobné a zároveň zásadne odlišné. Koncept nepochybne zaujímavý a príťažlivý. V podaní v akom je spracovaný však významne stráca na hodnote. Čitateľ nemá možnosť zistiť ako funguje celý svet. Sú to len štyri Londýny ? Týka sa to aj iných miest ? Sú to štyri svety, štyri vesmíry ? Alebo je celý svet obmedzený na Londýn, ktorý lieta v prázdnote ? Otázky, na ktoré som žiaľ nedostal odpoveď. S vysvetlením magického systému tiež nie som celkom spokojný. Anatariovia sú kúzelníci, jediní schopní voľne cestovať medzi Londýnmi. Mágia je integrovaná súčasť ich tela. Vyznačujú sa rôznofarebným sfarbením očí, pričom to, ktoré je previazané s mágiou je vždy čierne. Samozrejme, opisy toho ako sa v jednotlivých svetoch nakladá s mágiou patria k tým dobrým častiam knihy, Problém je, že hoci autorka na začiatku načrtne určité pravidlá, tak neskôr som mal pocit, že tá mágia vlastne nemá hranice a dá sa s ňou čokoľvek. Nie je to síce nutne zle, len mi to príde značne jednoduché. Hlavná postava, Kell, je rozhodne svetlým bodom knihy. Tajomný, sympatický a celkom rozumný hrdina, kúzelník. Bavil ma. Horšie to bolo s Lilou. Neuveriteľne lacne pôsobiaca hrdinka, zlodejka. V podstate opak Kella, nezaujímavá, nesympatická a ich vzťah nemal absolútne žiadnu iskru. Ostatné postavy sú šablónovité, ploché a plnia skôr rolu kulís.
No a na koniec samotný príbeh. Prvú tretinu knihy som absolútne nechápal, čo sa deje. Žiadna zápletka, ani len náznak. Potom sa dej nejak rozbehol. Odstavce sú krátke, tempo je svižné, nabité akciou, takže našťastie kniha nie je nudná. Linka je však jasná, jednoduchá, šablónovitá, skúsenejšieho čitateľa nemá ani záver šancu ničím prekvapiť.
Zhrnul by som to asi nasledovne. Tmavší odtieň mágie je jednoduchá, ale akciou nabitá fantasy, ktorú za seba odporučiť nemôžem. Viem si však predstaviť, že publikum hľadajúce práve britké dialógy a rýchle tempo príbehu bude spokojné. Ja osobne si pokračovanie nechám mile rád ujsť.
Štvrtá kniha od autorky, ktorú som prečítal a konečne som jej mohol s čistým svedomím udeliť plné hodnotenie. Autorka si vybrala zaujímavé prostredie výskumného strediska, ktoré sa zaoberá rozkladom ľudských tiel. Kniha má veľmi príjemné tempo, nechýba napätie, ale zároveň to nie je prehnané. Totožnosť vraha sa mi v podstate podarilo odhadnúť už asi tesne za polovicou knihy, ale nevedel som prísť na jeho motív. Preto ma následné flashbacky do vrahovej minulosti ma veľmi prekvapili. Čitateľ sa tak určite zamyslí, ako môžu zážitky z detstva ovplyvniť celý náš život. Znovu sme sa dozvedeli aj kúsok o Kim a aj dostali príležitosť lepšie pochopiť otravnú reportérku Tracy. Konečne som mal pocit, že aj záver knihy autorka zvládla a nepôsobil príliš silene ani uponáhľane. Teším sa na ďalší diel.
V rámci obdobia okolo dušičiek som mal chuť siahnuť po nejakom horore, vybral som tento a musím povedať, že to bola veľmi dobrá voľba. Ako sama autorka napísala, kniha je inšpirovaná Kingom, hrá to hlavne na atmosféru a dej je dosť rozvetvený. Kniha obsahuje okrem hororových prvkov aj prvky detektívky a spoločenského románu. Nestáva sa mi to v knihách tohto žánru často, ale v tomto prípade mi veľmi sadla aj hlavná postava. Peter bol veľmi sympatický a fandil som mu. Zo začiatku sa mi kniha nečítala najlepšie, trvalo asi päťdesiat strán, než som si na autorkin štýl a jazyk zvykol. Autorka používa v knihe aj slová z miestneho nárečia. Hoci to spätne veľmi oceňujem, skvele to dotvára atmosféru zapadnutej dediny, tak som s tým zo začiatku bojoval. Príbeh je veľmi dobre prepracovaný. Využitie slovanskej mytológie, miestneho folklóru a obyčajov robí klasickú zápletku o miznúcich deťoch veľmi zaujímavú. Autorka dokázala skvele zachytiť aj mentalitu dedinských ľudí. Uvažoval som o plnom hodnotení, ale miestami mi kniha na horor prišla príliš pomalá a kombinácií s drobnosťami spomínaných vyššie som sa rozhodol pre štyri hviezdy. Šepot z lesa je však bezpochyby pozoruhodný počin, ktorý vám určite odporúčam.
Toto mi neskutočne sadlo. Hneď ako som sa o tejto knihe dozvedel, tak som vedel, že je to kniha, ktorú si určite musím prečítať. Informácia, že vyjde v slovenskom preklade ma veľmi potešila a musím vám povedať, že čakať naň sa skutočne vyplatilo. V knihe sa nachádzajú početné úryvky zo Shakespearových diel a som si istý, že čítať to v origináli by bolo nad moje schopnosti. Darebáci a blázni sa nesú v tajomnej a melancholickej atmosfére. Autorke sa výborne podarilo zachytiť divadelné a školské prostredie. Celú dobu som to mal pred očami ako film. Postavy sú veľmi dobre vykreslené. Každá je úplne iná a až na jednu, som si všetky veľmi obľúbil a najlepšie je, že každú z úplne iného dôvodu. LGBT linka je veľmi zaujímavo spracovaná. Nechcem sa o nej veľmi rozpisovať, aby som vám neskazil zážitok, takže napíšem len toľko, že ma neskutočne bavila a zároveň frustrovala. Záver knihy bol iný než som čakal. Som si celkom istý, že časť čitateľov sklame. Ja osobne som čakal viac emócií a vyhrotenia, ale celkový dojem mi to neskazilo. Vlastne som ani nechcel, aby kniha skončila. Darebáci a blázni budú určite na zozname toho najlepšieho, čo som tento rok prečítal. Určite odporúčam.
Asi žiadna kniha sa mi ešte nehodnotila tak ťažko, ako táto. Po obsahovej stránke je to poklad. Autor opakovane riskoval svoj život, aby získal autentické svedectvá migrantov, ktorých osudy sú často tragické. Myslím, že je veľmi dôležité vydávať a predovšetkým čítať takéto knihy. Celá reportáž je pretkaná násilím, smútkom a čírim zúfalstvom. Teraz si určite kladiete otázku, prečo som knihe udelil „priemerné“ hodnotenie, keď toto zjavne nie je priemerná kniha. Dôvodom je forma akou je kniha napísaná. Je vidieť, že autor pozbieral veľké množstvo výpovedí a materiálov, a do knihy chcel dať maximum. Verím, že muselo byť ťažké to všetko zjednotiť a dať tomu nejakú formu, ale táto kniha sa mi extrémne zle čítala. Reportáž Beštia nemá chronologickú štruktúru, často sú to len útržky príbehov, ktoré spája len to, že ich autor pozbieral na jednom mieste a text je teda značne nekonzistentný. Viaceré myšlienky sa opakovali. Týmto všetkým bolo čítanie pre mňa zmätočné, často som sa v texte strácal. Myslím, že je to veľká škoda a veľa čitateľov to odradí. Knihu vám odporúčam, ak máte základné povedomie o problematike a dosť trpezlivosti.
Táto kniha je spoveďou muža, ktorý ako dieťa prežil holokaust. Rozprávanie je veľmi autentické a počas čítania som mal zimomriavky. Prvýkrát som sa stretol s knihou, ktorá okrem typických hrôz zobrazuje aj pohľad náboženský. Čitateľ sa má možnosť dozvedieť niečo o židovských tradíciách a o tom, ako ich hlavný protagonista vníma v prostredí koncentračného tábora. Považujem za potrebné podotknúť, že kniha neobsahuje dialógy, ale súvislé, chronologicky usporiadané rozprávanie Mošeho Kesslera. Nemusíte sa však báť, kniha sa aj napriek tomu číta veľmi dobre a navyše nie je dlhá. Chlapca z bloku 66 prečítate s ľahkosťou za jedno popoludnie. Je to veľmi sugestívne napísaná kniha plná emócií, ktorá sa vám dostane pod kožu. Súčasťou knihy sú fotografie a na konci slovník cudzích pojmov. Nemám čo vytknúť. Určite odporúčam.
Jedna z najslabších kníh, aké som od Lucindy prečítal. Nechápte ma zle, tá kniha sama o sebe nie je až taká hrozná, ale viem, že autorka to vie aj oveľa lepšie. Príbeh samotný je taká dráma pre drámu, v podstate žabomyšie vojny. Prvých sto strán ma bavilo, potom to však začalo ísť z kopca a následne až posledná štvrtina knihy bola opäť zaujímavá. Zvyšok medzi tým, je čistá vata. Naozaj si nemyslím, že kniha musela nutne mať štyristo strán. Polovičný rozsah by bol celkom dostačujúci. Nemyslím si, že niekto potrebuje čítať čo desať strán o tom, ako postavy raňajkujú, opaľujú sa, obedujú, večerajú a idú spať. Inak sa Olivovník číta veľmi dobre. Tým, že obsahuje úryvky z denníka trinásťročného chlapca, tak má kniha oveľa bližšie k YA knihám a je teda vhodný aj pre mladších čitateľov. V postave Heleny je tiež cítiť isté autobiografické prvky, nakoľko sama autorka bola tanečnicou. Aby som to nejak zhrnul, na trhu sú od autorky oveľa lepšie knihy ako táto, pokiaľ ale hľadáte niečo na oddych pri upršanom popoludní, Olivovník by vám mohol vyhovovať. Minimálne po vizuálnej stránke bude určite ozdobou v knižnici.
Ako som pri knihe Čarovné práva písal, že je vhodná na prvé zoznámenie s autorom, tak Mužmi v zbrani rozhodne nezačínajte. Ano, je to jedno z najklasickejších a najikonickejších Pratchettovych diel, ale rozhodne je z tých náročnejších. Rozprávanie je rozbiehavé, obsahuje obrovské množstvo odbočiek, menších zápletiek a samozrejme je to všetko prekombinované. Tá prekombinovanosť je pre autora typická, ale v tomto prípade už za ňu strhávam jednu hviezdu pretože, to vystavanie hlavnej zápletky je skutočne krkolomné a pre čitateľa značne nekomfortné. Hlavným pilierom knihy sú úžasné postavy a ich neskutočne vtipné dialógy, hlášky a scénky. Knihu som počúval vo forme audioknihy a niekoľkokrát som sa nahlas smial. Audioknihu nahovoril Jan Zadražil a jeho interpretácia je výborná. Hlavne jeho stvárnenie trolla Detritusa nemá chybu. Autor mal neskutočnú fantáziu a zmysel pre humor. Určite odporúčam, ale skôr pokročilejším čitateľom v autorovej tvorbe.
Milujem starovek, milujem klasiku a Veľké príbehy staroveku od Vojtecha Zamarovského sú skvelý úvod aj pre toho, kto sa v staroveku nevyzná. Viem, že meno autora sa spája s minulým režimom a štátnou bezpečnosťou, no nič to nemení na tom, že jeho tvorba významne obohatila slovenskú literatúru faktu. Táto kniha približuje starovekých hrdinov obyčajným ľudom. Je to vlastne prepis pôvodných textov do čitateľne dobre stráviteľnej podoby. Na konci každého príbehu je odborný výklad, ktorý čitateľovi zasadí dané dielo do širšieho historického, spoločenského a literárneho kontextu. Súčasťou sú aj poznámky a vysvetlivky k cudzím slovám alebo názvom miest a bohov. Kniha tiež obsahuje aj niekoľko jednoduchších, ale veľmi pekných ilustrácií. Všetky potrebné informácie má tak čitateľ naservírované ako na striebornom podnose. Nemám čo vytknúť a určite odporúčam
Toto je rozhodne zatiaľ najlepší diel z celej série. Vo všeobecnosti nemám rád krimi, kde je od začiatku jasná identita páchateľa, ale Chris Carter to doviedol k dokonalosti. Je to vlastne výsluch a miesto pátrania po vrahovi sa pátra po telách obetí. Je vidieť, že autor sa v problematike psychológie sériových vrahov veľmi dobre vyzná, pretože práve psychológia hrá v tomto diely veľmi dôležitú rolu. Pán Carter vytvoril naozaj drsný príbeh a veľmi prefíkaného záporáka, ktorý napriek svojej zvrátenosti ostal stále uveriteľný a atmosféra v knihe je brutálna. Zároveň je tento diel kľúčový v objasnený minulosti detektíva Huntera. Od knihy som sa nevedel odlepiť a prakticky som ju zhltol za tri dni. Skvelo napísané, ešte lepšie vymyslené. Dokonca sa mi o knihe aj snívalo. Naozaj nemám čo vytknúť. Majstrovské dielo medzi krimi trilermi.
