Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Vaše členství ve Čtenářském klubu Martinus.cz si zaslouží odznak! Máme radost, že s námi čtete skvělé knihy a dělíte se s dalšími knihomoly o své názory. Jelikož jednou číst je lepší než stokrát slyšet ;-)
Veľmi užitočné najmä pre veriacich, ktorí sa venujú práci s mládežou. Pápež František jasne a pútavo analyzuje stav súčasných mladých (cca 15-30 rokov), ich životné okolnosti, povinnosti, možnosti, sny a poslanie. Veľmi trefné a inšpiratívne čítanie aj pre mňa ako osobu, ktorá spadá do tejto vekovej kategórie, či skôr životnej etapy.
Číst víc
O knihe sa asi nedá napísať nič krajšie, než citáty z nej, tak pár zazdieľam :)
- Už som sa zmienil, že takmer každý môže byť objektom náklonnosti. Áno, a takmer každý predpokladá, že ním bude.
- To je dôvod, prečo tie patetické typy, ktoré len „chcú priateľov“, obchádzajú stále naprázdno. Ak chceme mať priateľov, podstatnou podmienkou je chcieť ešte niečo okrem priateľov. Ak by na otázku: „Vidíš tú istú pravdu?“ zaznela úprimná odpoveď: „Nič nevidím a ani ma to nezaujíma, chcem len priateľa,“ žiadne priateľstvo by z toho nebolo, hoci náklonnosť by z toho mohla byť. Priateľstvo by nemalo byť o čom, a priateľstvo musí vždy byť o niečom, aj keby to bola len pasia v domine alebo bielych myšiach. Tí, čo nič nemajú, sa nemajú o čo podeliť. Tí, čo nikam nejdú, nemôžu mať spolupútnikov.
- Niet úniku pred bolesťou srdca – ani Augustínovým spôsobom, ani nijakým iným. Nejestvuje investícia bez rizika. Milovať znamená stať sa zraniteľným. Milujte čokoľvek a vaše srdce sa ocitne v zovretí a možno pukne. Ak si ho určite chcete zachovať neporušené, nesmiete ho dať nikomu, ani len zvieratku. Obaľte si ho opatrne koníčkami a drobnými pôžitkami, nijako sa citovo neangažujte, uzamknite si srdce do puzdra alebo truhly svojho sebectva. Ale v tej truhle – bezpečnej, tmavej, nehybnej, nevzdušnej – sa zmení. Nepukne, stane sa nerozbitným, nepreniknuteľným, neschopným vykúpenia.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Vydat se na Knižní odyseu po literárních světech vyžaduje pořádnou dávku odvahy! Vy ji máte, a proto vám hvězdy leží u nohou a tento odznak zdobí vaši hruď (nebo alespoň vaši sbírku).
Analýza pojmov bolesť, dobro, stvorenie či nebo typickým štýlom tohto brilantného autora. Pre každého a najmä toho, kto má rád diela od Lewisa vrelo odporúčam; každé ďalšie slová sú zbytočné...
Číst víc
"... systém stál práve na tejto malichernosti, na psychopaticky detailnej kontrole všetkého, na obsedantnej snahe všetko riadiť."
Kapuściński opisuje svoje dojmy a zážitky z ciest v časoch rozpadu bývalého ZSSR, pričom v nich hľadá zmysel s pomocou histórie daného miesta a jeho významu v kolose Impéria. Opisuje nespočet kontrastov medzi národmi a kultúrami v Rusku - "v našich predstavách ZSSR vyzeral ako jednoliaty, monolitický výtvor, v ktorom je všetko rovnako sivé a pošmúrne". Možno práve vďaka svojmu prekvapeniu opisuje miesta tak farbisto: Azerbajdžanské Baku, kde podzemná ropa zvykla zahriať alebo zapáliť všetko, čo chvíľu postálo na mieste; Turkménsko, kde človek bojuje o svoje miesto v oáze; Kremeľ, oddelený od zvyšku Moskvy obrovskými prázdnymi námestiami; letisko (hocikde) so štyrmi verejnými toaletami, kde stovky ľudí čakajú v halách celé dni na lietadlo idúce ich smerom.
Sibír, kde sa veľký mráz pozná podľa hmly, v ktorej sa prechodom človeka urobí chodba v tvare jeho postavy, vďaka ktorej deti doslova vidia, ktorí spolužiaci už dnes išli do školy. Stále Sibír, kde sa nedá schovať na úteku po nekonečných priestranstvách snehu a ľadu a prázdnoty, a zároveň sa dá schovať na celý život v nekonečnej tajge. Vorkuta, kde označenie A81 na jednej z doštičiek pri koľajniciach znamená, že na tomto mieste je pochovaných tisíc ľudí. Kolyma, kde u preživších asi neexistuje jasná hranica, či bývali obeťami, alebo katmi.
Okrem žasnutia som mala počas čítania knihy neodbytný pocit tragédie. Tragédia pôdy a riek, zničených veľkolepými ideami a zlým plánovaním; tragédia hladomoru na Ukrajine; tragédia národov, zatvorených vo fyzických a psychických väzeniach; tragédia miliónov nádherných diel, pre ideológiu zničených komunistami (v Rusku sa asi všetko ráta v miliónoch)... A teraz je na nás, aby sme pri takýchto knihách stále neveriacky žasli - aby sa podobné tragédie neopakovali...
Diabol... ten pyšný duch... neznesie posmech. (Thomas More)
Kedy ste naposledy čítali kihu, napísanú z pohľadu zlej osoby? Nie iba veľmi krutej či sebeckej, ale takej, ktorej ide o zlo pre zlo samotné? Lewis v tomto už klasickom diele ponúka mierne nadľahčený, ale stále aktuálny a skvelým štýlom napísaný pohľad na pokušenia, do ktorých človek môže veľmi nenápadne skĺznuť. Ja som sa spoznala na každej strane :) Vrelo odporúčam, ako aj ostatné diela od tohto autora!
Autorka vychádza striktne zo zdrojov, ktoré zozbierala (hoci výber zdrojov je, samozrejme, podľa jej uváženia). Z dávnejších čias sa ich zachovalo málo, preto som sa ocitla asi v polovici knihy v situácií, že hlavná hrdinka je už babičkou :) Spracovanie jej mladosti, na ktoré som sa tešila, bolo preto trochu slabšie, ale Dilongove listy hlavne z neskoršieho obdobia, ktoré sú v knihe hojne citované, sú veľmi živé a krásno-smutné.
Číst víc
Kniha je písaná veľmi pútavo a čitateľne, aj pre mňa ako predstaviteľa mladšej generácie, ktorá väčšinu spomínaných udalostí nezažila alebo bola vtedy príliš malá. Zobrala som ju do rúk na základe mamkinej poznámky, že si Langoša pamätá ešte zo SAV-ky, a dobrého dojmu z obalu :)
Samozrejme, svet sa za posledných ~30 rokov zmenil, ale bolo pre mňa zaujímavé sledovať, ako žil človek, ktorý v našich pomeroch zjavne dokázal urobiť veľa dobrého a v čom sa môžem od neho inšpirovať. Keďže je kniha písaná formou rozhovorov a spomienok naňho, nevidíme priamo do jeho rozmýšľania a názorov, čo je mi ľúto - niektoré oblasti jeho života, ako jeho viera či práca(e), sú opisované dosť zvonka -, na druhej strane je však zreteľné, čím na ľudí pozitívne vplýval, prípadne čo preto musel obetovať (nanešťastie, niekedy to bola aj rodina. Práca na samizdatoch, podpora priateľov v núdzia hľadanie riešení v politike musia aj pri najlepšej vôli zaberať celkom veľa času).
Cítim sa hrdá, že poznám vo svojom okolí viacerých ľudí, ktorých mi kniha pripomína, a mám chuť na sebe pracovať, aby možno raz aj o mne mohol niekto napísať takúto knižku ;)
