Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Marta má 34, dobrú prácu, vzťah s rozvedeným Hynkom, ktorý má dve deti. dohodli sa, že ďalšie dieťa nechcú. Marta ide na púť do Santiaga, aby zistila prečo je nespokojná. jej záverečné rozhodnutie ma fakt dostalo (absolútne nečakané).
Být několik dní úplně sama. Rozmyslet si, co dál. Hlavně si rozmyslet, co si chceš rozmýšlet.
Jsi taky tak šťastná?
Jo, řekne Marta, ani se nesnaží předstírat, aby to znělo upřímně.
Nejsi, viď?
Jsem... někdy. Často. Ale je to prostě náročný.
o vzťahoch, o komunikácii, spoločenských konvenciách, o tlaku rodiny a okolia. rozhodujeme o svojej budúcnosti sami, alebo našu predstavu o štastnom živote formuje práve tlak okolia?
Dál to obvykle vede k tomu, že jsi teda špatný člověk, vadný exemplář bez citu, ale ty city máš, jenom je nemáš k tomuhle (neboj, to se změní, všichni vědí líp než ty, co cítíš), ale nemění se to, (neváhej, pak budeš litovat), na to nemůzes říct nic, to je šach mat … (…) … ale ne, to, žes kdysi potratila, v tobě nezanechalo trauma, kvůli kterýmu ted děti nechceš. A pro případ, že by to tak bylo, jsi to probírala se svojí psychouškou. Až moc na to, že to tak není.
Ne, nemusiš to jíst, je to trochu nechutný. Když nemáš děti.. usměje se na tebe Klára nebesky soucitně (ostatně jako vždycky). Ježiš, už je to tady, protože nemám děti, tak je to nechutný, ale mít děti, tak je to super, sníst ohmatanej sýr, ty o tom ale nic nevíš, chudinko, když nemáš děti.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
otvorená a veľmi autentická spoveď Mateja “Raracha” Jurášeka, ktorý túžil niekam patriť. žiaľ, patril k futbalovým chuligánom, bitkárom a náckom.
“Náckovia, to pre mňa boli bitkári, nerozumel som ideológii, ktorá za nimi stojí. O holokauste som nevedel nič. Vedel som, že nacizmus bol zlý a že to, čo sa dialo počas druhej svetovej vojny, bolo nesprávne. Vôbec som však nevedel prečo.”
“Môj život sa postupne menil. Čím hlbšie som bol v nacistických bludoch, tým bližšie som mal aj k uznaniu medzi chalanmi. Cesta teda bola jasná.”
život mu zmenili dve ženy. priateľka a prezidentka Čaputová. keď som čítala recenziu na túto knihu, povedala som si, že to hádam ani nemôže byť pravda. nácka, ktorého zmení to, že pred prezidentskými voľbami robí niekoľko týždňov ochranku kandidátke? však to by aj v Hollywoode kúpili
“Zažil som zrážku dvoch svetov - celý deň som trávil s liberálnou političkou a zároveň som monitoroval, čo si o nej myslia ľudia, ktorí mi v posledných rokoch boli názorovo oveľa bližší. Na svoje veľké prekvapenie som zistil, že mi je oveľa sympatickejšia tá liberálka.”
v mnohých scénach som videla prostredie mesta, v ktorom som vyrastala. malé mesto, málo možností, málo rôznorodosti v názoroch, iba tri skupiny pankáči, náckovia a Rómovia, veľký odpor voči akejkoľvek inakosti. vo výsledku však iba obyčajný strach.
“Bolo to čudné. Ja, ktorý som ešte nedávno polonahý hajloval na tribúne, som teraz klábosils najväčšim antifakom. Mohol som to robiť, lebo som už bol slobodný a začal som si k sebe púštať aj iné názory. Zistil som, že takto sa cítim oveľa lepšie.”
o Ivanovi Ježíkovi vždy hovorím, že mne stačí počuť iba jeho hlas v podcaste a som (s)pokojná. ale Ivana je príjemné aj čítať.
dnes, kedy sa v ľuďoch a ich životoch hľadá senzácia, on našiel desať ľudí (a som presvedčená, že aj oveľa viac), v ktorých príbehoch je cítiť pokoru, hodnotu, blízkosť, človečinu.
veľmi milé čítanie
niekoľko generácií, drogy, queer, identita, vojna, trauma. silný príbeh. smutno-krásny.
kniha je štylizovaná ako fiktívny dopis matke, ktorá už nežije. Vuong v liste spracováva svoj doterajší život, lieči si krivdy a traumy, ktoré mu spôsobila. výnimočne napísané. bez citového vydierania.
milá a úprimná jednohubka od Kvet Nguyen o nie malej komunite, ktorá tu s nami žije a my vlastne o nich vieme povedať “len to”, že predávajú na tržniciach a varia v bistrách.
o hľadaní vlastnej identity. o rasizme. o stereotypoch. o predsudkoch. o histórii. o sebareflexii vlastného prežívania a hľadania sa. o rodine - láskavo, ale aj odvážne kriticky a s odstupom.
výborné !
príbeh o tínedžeroch, ktorí hľadajú zmysel života pretože ich spolužiak Pierre Anthon povedal, že na ničom nezáleží. na prvý pohľad banálna zápletka. na druhý však surový obraz mnohých ľudí, ich necitlivosti a nenásytnosti. obetovali by ste niečo na čom vám záleží len preto, aby ste dokázali, že na tom záleží ? záležalo potom na tom ?
„Ak je niečo, kvôli čomu sa oplatí hnevať, je aj niečo, kvôli čomu sa oplatí tešiť. Ak je niečo, z čoho sa dá tešiť, je aj niečo, na čom záleží. A také nič nie je!" Ešte raz zvýšil hlas a zreval: „O pár rokov budete všetci mŕtvi, zabudnutí a nič po vás nezostane, takže to môžete pokojne začat hned nacvičovat." Vtedy sme si uvedomili, že ho musíme z toho stromu dostať.
v Škandinávii je táto knižka povinnou literatúrou. vyšla v 30 krajinách a príbeh bol v roku 2022 sfilmovaný.
„Hľadali sme zmysel." Prikývla akoby sama sebe. Nič ste nás o ňom nenaučili, tak sme si ho našli sami."
dojemný a skromný príbeh o Vincentovi, ktorý má rád svoju príručku o prežití. musí totižto prežiť šikanu. ale tiež sa musí naučiť ako niekomu dôverovať a dovoliť, aby ho mal rád. potom je všetko akési znesiteľnejšie a riešiteľnejšie.
“Nakonec jsem se zas uklidnil a teprve pak jsem si uvědomil, že plakát mám zničený a už ho nikdy nespravím, a rozbrečel jsem se. Brečel jsem dlouho a přál jsem si, abych byl někdo jiný. Abych nebyl. Abych byl někým, kdo ví, jak odpovědět, kdo ví, co má udelat. Nekým, kdo křičí, když ho jiní mlátí, protože si je jistý, ie to není fér. Někým, kdo vtipkuje, směje se a umí jezdit na skateboardu nebo tak. Takový ale nejsem. Protože já jsem Vincent.”
krásna križka. krásny príbeh. ak sa potrebujete vyrevať a uvoľniť tlak, ideálna.
– A pak budu normální?
– Ne, právě že ne. Bude z tebe Vince-na-maximum. Mega-super-Vince.
– Ty víš, co je normální? zeptám se.
– Nevim, ale nikdo není úplně normální. Každý, kdo tvrdí, že jo, tak něco skrývá.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
bratislavská bytovka. desať príbehov. a Oliver, chlapec čítajúci si na schodoch.
veľmi milé, úprimné a realistické.
“Nikde inde - a to už žila v niekoľkých európskych mestách - sa nestretla s takou zúfalou kombináciou ublíženosti a sebastrednosti, s takou neschopnostou prijať za niečo zodpovednosť.”
“O dve hodiny už sledovala runway, ako sa odliepa od podvozku lietadla.
Mama jej vravela, že z bojiska sa neuteká, že sa má
ešte raz pokúsit.
O čo vlastne?
Nevedela si spomenút.
Aby sa Stano vrátil, aby zo strechy bytovky nepadal
holubí trus, aby jedla viac železa.
Zahľadela sa na riedke oblaky, pod ktorými presvitala
Bratislava. V Bruseli pristane o hodinu a pol.
Neuteká.
Vracia sa domov.”
… ale musím povedať, že už dávno som nevidela toľko chýb v knihe.
kombinácia Harryho Pottera, Wednesday a tematiky LGBTI+. jeden z najmilších príbehov inakosti.
„To, kým sme, neurčuje miesto, kde sme sa narodili, závisí to od toho, čo sme sa rozhodli urobiť so svojím životom. Život nie je čierno-biely. Medzi čiernou a bielou je mnoho iných farieb. Nemôžete označiť veci za morálne a nemorálne bez toho, aby ste poznali celý kontext.”
úprimná, čarovná oddychovka. pokojne zaradiť ako povinnú a zároveň nenáročnú literatúru pre xenofóbov.
trinásť príbehov zo psychoterapie o hľadaní vnútornej sily.
prečítala som to za týždeň pri ceste MHDčko do a z práce. úprimne ? príbehy išli trošku po povrchu a želala by som si viac vsuviek z psychológie. ale potom by sa to zrejme (mnohým) nečítalo tak ľahko.
