Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Nezaujala ma, alebo som ju ja nepochopila…nemôžem napísať, že je zlá, ale do čítania som sa musela nútiť a dej je taký nijaký.
Číst víc
Segregácia, rasizmus, otroctvo… Po prvých stranách ma pochytil hnev, ako je možné že sa niečo takéto dialo a niekde ešte aj deje.
Príbeh je od začiatku čítavý. Na jednej strane smutné pasáže o živote miešanca, na strane druhej sila a odhodlanie ženy ktorá sa pretĺkala sama týmto životom.
O Trevorovi som sa hneď na začiatku knihy dozvedela dve základné veci: sám seba považoval za outsidera a jeho mama bola jeho hrdinom, aj keď mala svojské metódy.
Táto téma je tak ťažká a je potrebné o nej hovoriť, že každý skutočný príbeh je dôležitý. Na druhej strane sa vo mne bije názor, či naozaj každý príbeh musí byť stoj čo stoj vydaný.
Kniha je tenká, človek ju prečíta rýchlo, no čakala som niečo iné než som v nej našla. Niežeby som prahla po tých zverstvách, lenže o polovica knihy je o tom, ako im odpustila a ako šíri toto posolstvo ďalej, o organizácii pre preživšie dvojičky…
Pre náročného čitateľa, ktorý sa chce dozvedieť o holokauste viac toto nie je to pravé.
Avšak páčilo sa mi, že kniha začína šťastným obdobím, opismi ako a kde žili. Tiež som rada, že je tam objasnené, prečo neodišli keď mali šancu sa zachrániť.
Strašne ma šokovalo, ako reagovali rodičia dvojičiek, keď ich spolužiaci začali šikanovať kvôli ich pôvodu. Vraj “musíte vydržať”! …
Príjemná oddychová kniha, s predvídateľným koncom.
Príjemná zápletka, to iskrenie medzi Sofiou a Toddom bolo osviežujúce, taktiež sa mi páčilo to ich doberanie sa, ale aj vzájomné prejavy lásky.
Ten koniec bol na mňa trošku príliš sladký, priam nereálny, keďže jeho vzťah k záväzkom bol odmietavý.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Aj keď ja osobne nemám rada fiktívne príbehy z tohto obdobia, tu mi to nevadilo.
Príbehy tejto autorky sa nedajú pustiť z rúk. Dej je pútavý a znovu, tak ako v Zimnom paláci, mieša fikciu s kúskom histórie. Šťastný koniec je len čerešničkou na torte. Takéto knižky potrebujú šťastné konce, aj keď v tomto prípade bol ten úplný koniec smutný.
Neznášala som Emily, ešte viac ako Mengeleho. Tu bolo krásne vykreslené, čo všetko dokáže spraviť žena pre postavenie a peniaze…tušila som, že v príbehu zohrá aj inú rolu, ale keď som sa dostala k tej pasáži, aj rak ma to šokovalo.
Páčil sa mi vzťah Sanny a Gabriela, ten nevinný začiatok, rastúca náklonnosť a nakoniec úprimná láska. Trošku “cez čiaru” mi pripadala tá Sannina anomália, ale keďže sa jedná o fikciu, všetko je dovolené.
Pomedzi tieto “sladké” stránky sú tu aj temné. Opisy Gabrielovej sestry, ako jej židovskú kamarátku priviazali o auto a ťahali ju za ním patria v tejto knihe pre mňa k najhorším. Preto ma neprekvapilo, keď ju to psychicky poznačilo a zabila sa, keďže to bola jej vina. To, ako dvojako na Hitlerjugend vplýval nacizmus je tu pekne opísané.
Je to skvelá kniha. Plakala som…a nie raz.
Ak by som mala knihy tejto série zoradiť podľa hodnotenia, bola by táto na poslednom mieste.
Niektoré kapitoly boli príliš prepracované, príliš komplikované. To, ako sestry “poľovali” po stratenej sestre bolo trošku cez čiaru.
Avšak autorkina schopnosť vytvoriť vo fiktívnom príbehu kúsok priestoru pre skutočnú históriu ma aj v tejto knihe nadchla. Príbeh Nualy a Mary je chytľavý a samozrejme dramatický.
Po dočítaní tejto knihy bude pre mňa čakanie na poslednú utrpením. Ôsma kniha bude podľa indícií z ostatných kníh čerešničkou na torte a verím, že Lucinda zverila príbeh do správnych rúk a nebude pre nás sklamaním.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Veľa samoty a opúšťania je v tejto knihe, ale napriek tomu sa tu nájde aj láska.
Príbeh je veľmi smutný. Toľko neprajnosti, predsudkov, osočovania, namiesto toho aby jej podali pomocnú ruku.
Čo sa týka samotného príbehu, bol veľmi napínavý. Ešte sa mi nestalo, že mi kniha vyrazila dych na predposlednej strane.
Veľa opisov prírody, ktoré mi inokedy vadia, ale tu boli žiadané, lebo posilňovali všetky pocity z celého deja. Všetky tie odborné opisy zvierat a rastlín perfektne dotvárali celkový obraz toho, ako Kya žila a čo všetko to pre ňu znamenalo. Bol to celý jej život.
Začítať sa do nej mi robilo problém.
Avšak chcelo to riadnu guráž, odhaliť praktiky sekty, ktorá ju vychovávala. Ale toto nemohlo ostať nenapísané a som rada že sa mi kniha dostala do rúk.
Ani nemám slov na to, ako sa k tým ženám správajú. Neviem si predstaviť (teda už viem vďaka tejto knihe), ako sa tie ženy cítia. Pod tlakom, rezignovane, menej než rohožka o ktorú si chlap utrie topánky.
Bolo ťažké čítať niektoré pasáže. Pri niektorých ma chytala zlosť…na chlapov za to, ako sa k ženám správajú a na ženy za to, že si to nechajú….
Každý príbeh z tohto obdobia by mal byť vypočutý, každý jeden si zaslúži obdiv za to čo všetko prežil a že to vôbec prežil….ale prečo to za každú cenu dávať do knihy? Už keď som videla akou formou je kniha písaná som tušila že to nebude dobré. Pretože ak by bol tento príbeh písaný “normálne”, ostala by asi len tretina knihy.
Na druhej strane, zas a znova som sa presvedčila, čo všetko je človek schopný vydržať aby prežil…a ešte viac aby prežili jeho deti.
Podľa hodnotení som očakávala viac, no po pár stranách som to chcela mať čo najskôr za sebou.
Miestami ma kniha nudila, bolo tam príliš veľa opisov počasia, detailné opisy miest, ľudí a atmosféry. Naopak, boli pasáže ktoré boli plné napätia a chcela som hneď vedieť čo sa stane ďalej.
Aj keď knihu nemôžem hodnotiť príliš vysoko, príbeh pani Frenkelovej je jedinečný. To, akú dlhú cestu prešla, čo všetko musela prežiť a že to v jej veku dokázala je obdivuhodné. Popri tom musím pozdvihnúť tú silu priateľstva a ľudskosti, ktorá jej predovšetkým pomohla, ľudia riskovali, len aby jej pomohli, pričom sa sami vystavovali riziku. Pomohli jej nielen materiálne, ale dodávali jej nádej, ktorá ju hnala ďalej, bez nádeje by sa tak ďaleko nedostala.
Je to síce ďalší príbeh z “toho” obdobia, ale podaný inak, iným pohľadom, inou cestou, nie tak krutou, ale rovnako ťažkou.
