Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje odznaky
Moje aktivity
Pri pokracovaniach knih mam trosku problem s tym, ze autori sa snazia okopirovat koncept uspesnej predchadzajucej casti a len pozmenit obsah - ved v 1. casti to fungovalo. Ano, ale... uz vieme, co mame cakat a ako asi sa bude dej vyvijat. To je podla mna trosku slabina tejto knihy. Tiez rovnaky pristup ku gradovaniu deja. Hlavne postavy sa uz velmi nevyvijaju, pretoze sa tak stalo v 1. diele. Zapletka a napatie sa rozbieha pomalsie a je menej putava. Tie iste veci, kt. fungovali v 1ke uz nefunguju tak silno. Ale stale je to fajn napad a nie uplne bezny styl detektivky.
Číst víc
Ako prvu som od tohto autora citala knihu Vatikanska princezna, ktora bola fajn, ale mala svoje nedostatky. Tato kniha ju ale predcila jednak hlbkou detailu a aj spracovania osobnosti Izabely Kastilskej. Roman je napisany na pozadi najdolezitejsich historickych udalosti Spanielska z konca 15. storocia. Popisuje nastup Izabely k moci a boje, ci uz vojenske alebo osobne, kt. cely zivot viedla.
K nedostatkom by som napisala len to, ze ako kniha popisuje prve stretnutie Izabely a Ferdinanda, je dost nerealne. Podla knihy mal Ferdinand v case stretnutia 12 rokov, ale podla deja uz vysielal sexualnu pritazlivost na Izabelu. Ani s davkou velkej snahy som si to nevedela predstavit, 12-rocny chlapec bol aj v tom case najma dieta.
Prečítala som len prvých 100 strán, pretože dej knihy mi prišiel málo uveriteľný - a to aj pre štýl fantasy.
Hlavná postava sa stretáva s nadprirodzenými udalosťami a ani brvou nepohne. S pridávaním fantasy do deja pribúdajú aj klišé: slúžka Molly a jej výzor, majster a učeň mágie - bývajú v záhadnom dome, .... Autor asi trochu zrecykloval Harryho Pottera.
Niektoré udalosti sa zrazu stanú, ale nevyplývajú z deja...a neustále vymenovanie ulíc a štvrtí Londýna bolo už nudné a kontraproduktívne. 2 hviezdičky prideľujem za obálku a preklad.
Prva polovica, ked sa dej zamotaval, bola fajn. Potom sa ale zacal zamotavat az prilis az to nakoniec sklzlo presne k tomu klise, ze vsetci vyzerali ako podozrivi okrem tych skutocnych zlocincov. Podla toho sa min 1 z nich dal odhadnut uz pomerne rychlo a vtedy ma to prestavalo bavit. Docitala som uz len kvoli tomu, aby som zistila motiv, ktory bol celkom uveritelny. Ale vyustenie pribehu ma dost sklamalo, prislo mi, jemne povedane, naivne. Aj sam autor v doslove priznal, ze koniec musel zmenit a tato verzia bola asi sita horucou ihlou.
Aby som vsak len nekritizovala, ocenujem vykreslenie prostredia (vo filme by sme povedali vypravu), ktora bola ilustrativna. Uveritelny bol aj sposob zivota namornikov, ci spravanie vacsiny postav.
Ako vieme, ze Jezis nemal zenu? A ako by to vyzeralo, keby mal? Aka by bola? Na tieto otazky sa snazi najst odpoved tato kniha. Je krasne napisana, autorka odviedla vybornu pracu pri studiu historie 1. storocia n.l., sposobu zivota a obycajov tej doby. Paci sa mi vysvetlenie socialnej aj politickej situacie, ktore vsak nie je nudne ani unavne. Kontext Jezisovho zivota ako obycajneho cloveka, jeho aktivit pri reformovani zivota Zidov a tematika zien v danom obdobi je velmi silnou vypovedou. Pacilo sa mi tiez zaclenenie archeologickych nalezov do deja a aj nasledny doslov autorky, v ktorom vysvetluje, preco sa rozhodla roman napisat a ake vychodiska predchadzali niektorym dejovym momentom.
Číst víc
Kniha sa mi pacila - jazyk, postavy, magicky realizmus.
Trochu mi vsak vadila podobnost nametu s Garciovym dielom 100 rokov samoty, ktore mi prislo vo svojom rozpravani prepracovanejsie.
Co ma vsak rozladilo, bol popis politickych zapasov ku koncu knihy. Tu som doslova preskakovala strany a tazko sa mi knihu docitavalo. Kniha odisla od magickeho realizmu a v podstate uz len popisovala udalosti. Skoda.
Toto bolo za posledne roky asi najprijemnejsie prekvapenie z knih, ktore som v kniznici nasla medzi novinkami! Spociatku som bola trochu skepticka, pretoze hisotricka tema, ktorej sa roman venuje, si vyzaduje naozaj dokladne nastudovanie. Som rada, ze som sa nedala odradit a knihu som si pozicala!
Milujem historicke romany a specialne obdobie vlady Marie Terezie, Jozefa II. a obdobie konca 18. a zaciatku 19. storocia. Preto bol tento roman pre mna trefou do cierneho. A v skutku prekonal vsetky moje ocakavania:
1. Autorka - p. Sulajovu som nepoznala a ani som necitala jej Dzinsove denniky. Bala som sa teda, ci prerod od spisovatelky dievcenskych romanov na roman historicky zvladla. A musim povedat, ze nesklamala! Aj ked som spociatku nasla niekolko klise fraz alebo vyrazov v priamej reci, ktore sa podla mna v tom case nepouzivali, velmi ocenujem, ze cely jazyk romanu sa prisposobil obdobiu, o kt. rozprava.
2. Historicky kontext - nie som odbornik na dane obdobie a preto neviem zhodnotit presnost vsetkych historickych kontextov, kt. roman ponuka. Musim vsak vyjadrit velky obdiv p. Sulajovej za to, kolko historickych a politickych faktov si musela nastudovat. A tyka sa to aj popisu oblecenia, stolovania, byvania a pod. Naozaj klobuk dole. Zasla som na popisom bojov v zavere knihy (aj ked mi prisli trochu zdlhave).
3. Postavy - Rina a Stjepan - nadherny vyvoj postav, rozpracovana hlbka. Paci sa mi popis "burkove oci" - autorka s nim krasne pracovala. Mozno by som postavy nevystavovala az takemu utrpeniu, ku koncu mi toho napatia prislo trochu prilis a prezitie postav prilis zazracne (toto bolo pouzite viackrat v knihe).
4. Dej - bavilo ma, ze dej sa nedal vopred predvidat (aj ked postupne sa uz niektore veci odhadnut dali a samozrejme niektore historicke udalosti napovedali, ktorym smerom sa dej vyberie). Pacilo sa mi, ako dej klzal popri skutocnych historickych udalostiach a vymyslene postavy ho doplnali. Vyborny bol aj Epilog na zaver, ktory dej uzavrel. Taktiez autorkin zaver dal knihe kontext a umoznil hlbsie pochopit dej a jej zamery (mne pomohol pochopit, ze ovela viac veci z deja, ktore som povazovala za vymyslene boli skutocne).
Kniha naozaj stoji za precitanie a aj ked sa vam moze zdat spociatku narocna na precitanie alebo zorientovanie sa v postavach, dajte jej sancu.
Pred precitanim knihy som toho o Borgiovcoch vela nevedela. Pamatala som si, ze to bola papezska rodina, ktorej zivot bol plny intrig.
Da sa povedat, ze kniha je napisana putavo. Vykreslenie rodiny papeza Rodriga Borgiu z pohladu jeho dcery Lucrezie a popis jej dospievania a prvych manzelstiev bola dobra volba pre autora.
Na druhej strane, cakala som od knihy viac. Hlavne postavy (Lucrezia, Cesare, Juan, Rodrigo) by si zasluzili hlbsie vykreslenie a lepsi popis ich motivacii. Lucrezia mi dokonca casto vychadzala z popisu az naivne - co vsak bolo velakrat v kontraste s jej konanim.
Ako plus hodnotim, ze autor sa pokusil o nahladnutie na Lucreziu z ineho uhla pohladu ako je bezne - ako sam v zavere poznamenal - vela z legiend o tejto zene je zalozenych na klebetach.
Musim vsak povedat, ze tema mala vacsi potencial, ako kniha nakoniec dokazala vyuzit.
Knihu som nasla nahodou medzi novinkami v kniznici. Zaujala ma obalom a svojim nazvom. Po precitani jej kratkeho popisu som si najskor myslela, ze pribeh je prilis neuveritelny, aby bol skutocny, ale dala som jej sancu. Som rada, ze som tak urobila.
Autorka ma dar pisat putavo. Tazke veci nevyznievaju pateticky a aj ked pise uvahy o zivote a smrti, nesklza do klise.
Kniha ma prinutila zamysliet sa nad osudom tazko chorych ludi a ako malo si cenime svoje zdravie a slobodu z neho plynucu.
Na prvy pohlad ide o opis zivota v typickom americkom predmesti, kde ziju usporiadane a bohate rodiny, ktore maju svoje bezne problemy. Kniha prinasa pekny kontrast so zivotom slobodnej matky Mie a jej 15-rocnej dcery Pearl, 2 "nomadok" (ako sa sami nazvali). Postupne sa odrkyva zivot a pozadie oboch postav a aj rodiny Richardsonovcov, s ktorou ich prepojil prenajom domu.
Na knihe sa mi paci, ze do hlbky pracuje takmer so vsetkymi postavami, opisuje ich pohnutky, myslienky a rozhodnutia. Kazda postava preziva moralnu dilemu, ktora ovplyvni jej zivot.
Velmi sa mi paci tiez tema materstva a popis rozneho pristupu matiek k svojim detom a aj dovodov tychto pristupov (vztah Mie a Pearl vs. vztah Eleny a Izzy). Prinasa tiez pohlad do teenagerskeho sveta vs. sveta dospelych, pristahovalcov vs. domacich a pod. Je zaujimave, ze to vsetko podava v konzistentom pribehu, v ktorom dej plynie putavo a aj napinavo. Citatela nechava rozmyslat a nepodklada mu "spravne odpovede" k moralnym otazkam - tie si kazdy vyriesi sam.
Niekedy sa mi vsak nepacil preklad - v niektorych vetach by som pouzila ine slova, aby vety v slovencine mali presnejsi vyznam (nie vzdy je doslovny preklad vhodny, niekedy je dolezitejsie zachytit myslienku namiesto presneho prekladu slov).
