Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Toto bolo za posledne roky asi najprijemnejsie prekvapenie z knih, ktore som v kniznici nasla medzi novinkami! Spociatku som bola trochu skepticka, pretoze hisotricka tema, ktorej sa roman venuje, si vyzaduje naozaj dokladne nastudovanie. Som rada, ze som sa nedala odradit a knihu som si pozicala!
Milujem historicke romany a specialne obdobie vlady Marie Terezie, Jozefa II. a obdobie konca 18. a zaciatku 19. storocia. Preto bol tento roman pre mna trefou do cierneho. A v skutku prekonal vsetky moje ocakavania:
1. Autorka - p. Sulajovu som nepoznala a ani som necitala jej Dzinsove denniky. Bala som sa teda, ci prerod od spisovatelky dievcenskych romanov na roman historicky zvladla. A musim povedat, ze nesklamala! Aj ked som spociatku nasla niekolko klise fraz alebo vyrazov v priamej reci, ktore sa podla mna v tom case nepouzivali, velmi ocenujem, ze cely jazyk romanu sa prisposobil obdobiu, o kt. rozprava.
2. Historicky kontext - nie som odbornik na dane obdobie a preto neviem zhodnotit presnost vsetkych historickych kontextov, kt. roman ponuka. Musim vsak vyjadrit velky obdiv p. Sulajovej za to, kolko historickych a politickych faktov si musela nastudovat. A tyka sa to aj popisu oblecenia, stolovania, byvania a pod. Naozaj klobuk dole. Zasla som na popisom bojov v zavere knihy (aj ked mi prisli trochu zdlhave).
3. Postavy - Rina a Stjepan - nadherny vyvoj postav, rozpracovana hlbka. Paci sa mi popis "burkove oci" - autorka s nim krasne pracovala. Mozno by som postavy nevystavovala az takemu utrpeniu, ku koncu mi toho napatia prislo trochu prilis a prezitie postav prilis zazracne (toto bolo pouzite viackrat v knihe).
4. Dej - bavilo ma, ze dej sa nedal vopred predvidat (aj ked postupne sa uz niektore veci odhadnut dali a samozrejme niektore historicke udalosti napovedali, ktorym smerom sa dej vyberie). Pacilo sa mi, ako dej klzal popri skutocnych historickych udalostiach a vymyslene postavy ho doplnali. Vyborny bol aj Epilog na zaver, ktory dej uzavrel. Taktiez autorkin zaver dal knihe kontext a umoznil hlbsie pochopit dej a jej zamery (mne pomohol pochopit, ze ovela viac veci z deja, ktore som povazovala za vymyslene boli skutocne).
Kniha naozaj stoji za precitanie a aj ked sa vam moze zdat spociatku narocna na precitanie alebo zorientovanie sa v postavach, dajte jej sancu.
Pred precitanim knihy som toho o Borgiovcoch vela nevedela. Pamatala som si, ze to bola papezska rodina, ktorej zivot bol plny intrig.
Da sa povedat, ze kniha je napisana putavo. Vykreslenie rodiny papeza Rodriga Borgiu z pohladu jeho dcery Lucrezie a popis jej dospievania a prvych manzelstiev bola dobra volba pre autora.
Na druhej strane, cakala som od knihy viac. Hlavne postavy (Lucrezia, Cesare, Juan, Rodrigo) by si zasluzili hlbsie vykreslenie a lepsi popis ich motivacii. Lucrezia mi dokonca casto vychadzala z popisu az naivne - co vsak bolo velakrat v kontraste s jej konanim.
Ako plus hodnotim, ze autor sa pokusil o nahladnutie na Lucreziu z ineho uhla pohladu ako je bezne - ako sam v zavere poznamenal - vela z legiend o tejto zene je zalozenych na klebetach.
Musim vsak povedat, ze tema mala vacsi potencial, ako kniha nakoniec dokazala vyuzit.
Knihu som nasla nahodou medzi novinkami v kniznici. Zaujala ma obalom a svojim nazvom. Po precitani jej kratkeho popisu som si najskor myslela, ze pribeh je prilis neuveritelny, aby bol skutocny, ale dala som jej sancu. Som rada, ze som tak urobila.
Autorka ma dar pisat putavo. Tazke veci nevyznievaju pateticky a aj ked pise uvahy o zivote a smrti, nesklza do klise.
Kniha ma prinutila zamysliet sa nad osudom tazko chorych ludi a ako malo si cenime svoje zdravie a slobodu z neho plynucu.
Na prvy pohlad ide o opis zivota v typickom americkom predmesti, kde ziju usporiadane a bohate rodiny, ktore maju svoje bezne problemy. Kniha prinasa pekny kontrast so zivotom slobodnej matky Mie a jej 15-rocnej dcery Pearl, 2 "nomadok" (ako sa sami nazvali). Postupne sa odrkyva zivot a pozadie oboch postav a aj rodiny Richardsonovcov, s ktorou ich prepojil prenajom domu.
Na knihe sa mi paci, ze do hlbky pracuje takmer so vsetkymi postavami, opisuje ich pohnutky, myslienky a rozhodnutia. Kazda postava preziva moralnu dilemu, ktora ovplyvni jej zivot.
Velmi sa mi paci tiez tema materstva a popis rozneho pristupu matiek k svojim detom a aj dovodov tychto pristupov (vztah Mie a Pearl vs. vztah Eleny a Izzy). Prinasa tiez pohlad do teenagerskeho sveta vs. sveta dospelych, pristahovalcov vs. domacich a pod. Je zaujimave, ze to vsetko podava v konzistentom pribehu, v ktorom dej plynie putavo a aj napinavo. Citatela nechava rozmyslat a nepodklada mu "spravne odpovede" k moralnym otazkam - tie si kazdy vyriesi sam.
Niekedy sa mi vsak nepacil preklad - v niektorych vetach by som pouzila ine slova, aby vety v slovencine mali presnejsi vyznam (nie vzdy je doslovny preklad vhodny, niekedy je dolezitejsie zachytit myslienku namiesto presneho prekladu slov).
Kniha sa mi pacila tak na 80%. Forma knihy bola zaujimava - uryvky z inych dokumentov ohladom zlocinu, rozpravanie a myslienkove pochody Grace, popis Simonovych a dalsich aktivit, listy. Na druhej strane, stale som cakala nejaku pointu, nieco, co vnesie do deja trochu vysvetlenia, ale neprislo to. Preto ma zaver trochu sklamal - aj ked rozumiem, ze bol napisany podla skutocnych udalosti.
Kniha je pekne napísaná a aj preložená, ale chýba jej hlbšia myšlienka. Čo ňou chcela autorka povedať? Mal to byť denník jej detstva a dospievania? Alebo výpoveď o prázdnote šľachty? Protest? Na všetko toho bolo povedané príliš málo. Pekný opis, ale chýba mi v ňom myšlienka, čo ním chcela autorka povedať.
Uzasna kniha so silnym pribehom, ktory vas chyti za srdce. Vdaka nej som sa zacala pozerat inak aj na Afganistan, pochopila som, ze to nie je len "ta krajina, kde je vojna", ale ze za sebou skryva mnoho pribehov ludi, ktori by zili podobne ako my, keby im krajinu neznicila vojna.
Tato kniha bola mojim prvym stretnutim s dielom Orhana Pamuka a tiez tureckou literaturou, a musim povedat, ze urcite nie poslednym.
Kniha je na jednej strane narocna na citanie kvoli mnozstvu informacii a mien, ktore poskytuje. Na strane druhej je jej jazyk tak bohaty a kosaty, ze sa do viet budete ponarat s radostou.
Kniha ma zaujala svojimi realiami - stare Japonsko, podozriva budhisticka sekta. Zaujimave bolo tiez citanie o zvyklostiach Japoncov (ako neurazit autoritu, ze existuje kastovy system a pod.). Co sa tyka detektivneho pribehu, ktory bol sucastou knihy, da sa povedat, ze bol priemerny. Kazdopadne, kniha je napinava az do konca.
Túto knihu som si vybrala, pretože som čítala iný román od K. Mossovej - Hrobka - a bola som z neho nadšená. Táto kniha je písaná podobným princípom: krátke kapitoly, striedanie súčasnosti a minulosti, viaceré preplatajúce sa postavy a napätie až do konca.
"Citadela" sa však v niečom od "Hrobky" odlišuje. Je oveľa temnejšia, vážna a niekedy si budete priať, že už by toho napätia zo zla, ktoré sa v knihe opisuje, mohlo byť aj menej.
Aj keď román je prepracovaný a veci do seba zapadajú, zopárkrát dej posúvajú "náhody", ktoré sú málo pravdepodobné a preto by mohli byť lepšie premyslené (napr. keď sú Sandrine s Lucie v Tarasconne a náhodou stretnú svoju priateľku, ktorá v meste normálne nebýva).
Čo na románe oceňujem, je to, že otvára tému ženského partizánskeho odboja, ktorá nie je vešľmi preskúmanou a spomínanou súčasťou druhej svetovej vojny.
