Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Hneď na úvod musím napísať, že toto bola jedna z najkrajších aj najlepších kníh, aké som kedy čítala. V prvom rade je vynikajúco napísaná - Barbara Kingsolver je pani spisovateľka - kniha má totiž takmer 600 strán, no hlcete každú jednu stranu a pri každom jednom slove veríte, že ho hovorí malý, neskôr dospievajúci až mladý chlapec Damon.
V celej knihe je veľmi cítiť akási osobná blízkosť autorky k regiónu: je veľmi kritická, či už priamo cez slová alebo cez udalosti, ktoré nechala svoje postavy prežívať. No zároveň je cítiť až láskavosť k ľuďom, ktorými zvyšok Ameriky (a možno aj sveta) opovrhuje a nazýva ich hillbillies, rednecks alebo po našom jednoducho "sedlač".
Demon Copperhead je súčasným retellingom príbehu Davida Copperfielda, no je až desivé, ako aktuálne tieto témy stále sú: aké jednoduché je ocitnúť sa na okraji spoločnosti, prepadať sociálnym aj zdravotným systémom, ktorý sa má o vás postarať, žiť v chudobe a bez povšimnutia ostatných.
Krásne, krásne rozprávanie!
Priznám sa, že som veľká fanynka Dolly Alderton: všetky jej knihy vo mne rezonujú a píše presne pre moju generáciu. No čo je na Dolly Alderton výnimočné je to, že dokáže skvelo a veľmi realisticky zachytiť nedokonalé a "obyčajné" postavy, no najmä vie s ľahkosťou popísať veľmi náročné situácie so všetkými emóciami, ktoré k tomu patria. A v tom presne spočíva to jej "literárne majstrovstvo", ktoré predvádza aj v Good Material - zachytiť obyčajný (až bežný) príbeh tak, že vás to ako čitateľa bolí, je to trpké, pravdivé, no často aj nahlas zábavné.
Trúfam si tvrdiť, že Good Material je (zatiaľ) jej najlepšia kniha a veľmi sa teším na to, ako si ju prečítam znovu a nechám sa ňou emočne rozložiť...znovu.
Prvá vec, ktorá mi po prečítaní Yellowface beží hlavou, je, že táto kniha bola výnimočne otravná! Tak autenticky otravná, ako keď vám frustrovaný kolega rozpráva o tom, čo všetko zlé sa mu stalo a aké neprávosti sa udiali. A vy ste tiež tak trochu už otrávený, ale veľmi chcete vedieť, ako to bolo ďalej. A presne to je na Yellowface také pútavé.
Mám rada autentické postavy – mám rada postavy, ktoré nie sú dokonalé, ktoré ma dokonca hnevajú, ktoré niekedy konajú iracionálne a robia nesprávne veci, pretože to sú presne postavy, z ktorými sa podľa mňa vieme ľudsky stotožniť. A presne taká je June – hlavná rozprávačka knihy, cez ktorej optiku sledujeme celý príbeh a ktorá je naozaj otrávená a niekedy aj naozaj otravná.
Ale predstavte si toto: ste celkom šikovné a milé dievča, ktoré po vyštudovaní prestížnej univerzity napísalo knihu, no stále nie ste… dosť. Nie ste dostatočne šikovná, aby ste napísali ďalšiu knihu a nezdáte sa byť ani dostatočne úspešná, aby vám ďalšiu knihu niekto vydal. A naproti tejto frustrácií stojí vaša priateľka Athena: Athena, ktorá je hviezdou literárneho sveta. Athena, ktorá je vlastne hviezdou celého sveta a ktorá je vo všetkom úspešnejšia. Je možné z toho nebyť otrávený? Je možné neurobiť to, čo urobila June? Je možné sa z toho všetkého nezblázniť?
Nedajte sa pomýliť, táto kniha sa venuje priateľstvu len okrajovo, napriek tomu, že mnoho deja z charakteru tohto “priateľstva” vychádza. Skôr ako vzťahom, sa kniha venuje veľmi aktuálnym literárnym témam a je vlastne celkom zábavnou satirou na knižný svet a špeciálne na vydávanie kníh. Knižný trh často romantizovaný a predstavovaný až ako “svet zázrakov”, v ktorom je možné všetko, je v Yellowface pomerne cynicky vykreslený ako rýchloobrátkový obchod, v ktorom je diverzita skôr marketingový ťahák ako realita.
Autorka R.F. Kuang tu nezabúda ani na vplyv internetu a veľmi dobre popisuje ťažkosť aktuálnej doby, kedy sú špeciálne sociálne médiá temnými miestami, kde majú mnohí názor na všetko a len jediný názor, samozrejme, musí byť “zaručene správny”. K tomu ešte špeciálne rezonuje téma “privlastňovania” príbehov, ktorá je celkom ostro vyčítaná June aj Athene. (Autorka má na privlastnenie pomerne jasný názor, ale podarilo sa jej autenticky zachytiť ako polarizovaná vie byť diskusia o tejto téme.)
June sa so všetkými týmito nástrahami vyrovnáva rôzne a po svojom – niekedy v nej vidíte záblesky viny, možno až porozumenia k Athene, no niekedy z toho priam škodoradostne benefituje.
Yellowface je podľa mňa skvelým a veľmi sviežim súčasným románom a ak máte radi nedokonalé postavy, aktuálne témy a rovnako ako June tiež sem-tam pretočíte očami nad recenziami na goodreads, tak je táto kniha presne pre vás.
Zriedka sa stáva, že odporúčam knihu, kde mi je každá jedna postava nesympatická. Ale čítať túto knihu bol veľký pôžitok! Postavy sú hrozné, chcete nimi zatriasť nech sa spamätajú a začnú sa chovať tak, ako sa (podľa nás) chovať majú. Ale napriek tomu všetkému im rozumiete a možno niekde v hlbokom vnútri by ste chceli podniknúť presne to isté a odísť si na rok oddýchnuť od sveta a hibernovať.
Presne tento vnútorný konflikt, v ktorom cítite trápenie hlavnej hrdinky a dúfate, že ho bude riešiť správne, s tým, že vidíte ako privilegovaná a nedospelá jej voľba je, je niečo, čo robí túto knihu výnimočnou... no a samozrejme je to skvelo napísané!
Shuggie Bain je láska ♥....Ale je to aj bolesť a smútok a plač a rozvrátená rodina aj mama, ktorej chceme pomôcť, ale nedá sa.
Shuggie Bain je veľmi citlivá, ale aj veľmi drsná kniha o malom chlapcovi - Shuggiem, ktorý vyrastá v nevľúdnom Glasgowe 80. rokov v rodine, ktorej prostredie nie je o nič prívetivejšie ako mesto samotné. Shuggie sa snaží nájsť sám seba a byť normálnym chlapcom, ale jeho v rôznych zmysloch neprítomná rodina mu nepomáha.
Táto knižka ma úplne rozobrala, priebežne rozosmutňovala, hnevala, dojala a nakoniec poukladala rozobrané kúsky späť.
Táto kniha sa zjedla veľmi ľahko, ale tráviť ju bude o niečo ťažšie.
Musím sa priznať, že to bol prekvapivo skvelý čitateľský zážitok. Kniha je miestami až surreálna, ale zároveň veľmi autentická a tak ma tešilo, že konečne čítam knihu, kde súčasní mladí ľudia naozaj hovoria ako súčasní mladí ľudia. Rýchlo, niekedy komplikovane, áno, aj vulgárne - ale nemusíme sa predsa tváriť, že vulgarizmy sa v bežnej (nielen pubertálnej) komunikácií nevyskytujú.
Autorka popisuje vzťah mladého dievčaťa s oveľa starším mužom. Ak *nachvíľku* opomenieme fakt, že ide o maloleté dievča, tak sa autorke podarilo výborne vystihnúť dynamiku toxického vzťahu, ktorý by bol náročný aj pre staršie dievča a ženu. To, že Tereza mala 12 rokov, keď sa vzťah začal, že ten muž bol učiteľ, že kľúčové roky dospievania boli ovplyvnené týmto vzťahom, otvára - samozrejme - mnoho ďalších úrovní problémov.
Viem si predstaviť, že pre ľudí, ktorí si niekedy niečím podobným prešli, môžu byť niektoré pasáže spúšťačmi nie úplne želaných spomienok, ak to však stráviť viete alebo chcete, tak túto knihu len a len odporúčam!
Táto kniha! Táto kniha úplne potešila moje čitateľsky unavené a otrávené srdce, ktoré sa už nedokázalo pre nič nadchnúť.
Lessons in Chemistry je skvelá a, áno, aj veľmi vtipná kniha. Nečakajte však časté komediálne scénky, ktoré vás budú dokola rozosmievať. Pod (veľmi) tenkou vrstvou trpkého (aj keď miestami láskavého) humoru sa totiž skrýva výborný spoločenský román o prekonávaní predsudkov, nezmyselných spoločenských očakávaní a rušení status quo.
Napriek tomu, že sa dej knihy odohráva v Kalifornii na prelome 50. a 60. rokov, nájdete tu (ne)prekvapivo veľa paralel so súčasnosťou. Je to jednoducho výborne napísaný príbeh a jeho hlavná postava - Elizabeth Zott - sa vďaka svojej tvrdohlavosti a neoblomnosti, ktorú v knihe ukázala, stala mojou novou obľúbenou knižnou hrdinkou.
Sally! Veľmi som sa tešila na túto knižku a aj keď som Sallyina oddaná literárna fanúšička, moje očakávania boli vysoké...a vôbec ma nesklamala. Myslím si, že málokto dokáže súčasnú generáciu čerstvých 30kov vystihnúť tak ako Sally Rooney.
Toto je totiž román prakticky o ničom aj o všetkom: sú to príbehy 4 rôznych ľudí, rozprávanie o ich veľmi všedných dňoch, o nefungujúcich vzťahoch, ktoré (ne)zvládajú aj o hľadaní celého zmyslu života. No som si vedomá, že napriek tomu, aká je kniha (podľa mňa univerzálne) super, nebude pre všetkých, práve preto, že sa tam naoko nič nedeje. Že vás všetky postavy vytáčajú. Že vás naozaj hnevá prečo robia to, čo robia. A najviac na tom neznášate to, že sa v nich všetkých spoznávate alebo spoznávate ľudí, ktorí sú vám blízki a aj keď sa im v knihe snažíte nerozumieť, tak to všetko veľmi dobre poznáte.
Skvelé!
Tri ženy boli výborné. Naozaj výborné! Príbeh každej jednej z nich vás vtiahne hneď od začiatku a budete ich chcieť spoznať bližšie a porozumieť tomu, čo sa vlastne stalo - vďaka tomu, ako sa ich príbehy odvíjajú si potvrdíte, že nič nie je také jednoznačné a jasné, ako sa zdalo na začiatku. S každou kapitolou autorka rozvádza ďalšie aspekty ich života, situácie, vysvetľuje ich rozhodnutia a ako sa dostali tam, kde sú. A potom si uvedomíte, že všetky tie príbehy sú vám známe, že sú to obyčajné ženy, ktoré určite poznáte, ale o ich skúsenostiach nepočujete, pretože o ženskej túžbe, prežívaní, obťažovaní alebo aj psychickom zdraví (sa) nerozpráva(jú). Napriek tomu, že sa skôr jedná o reportáž, sa kniha číta ako napínavý thriller a aj keď rozumiem, že sa možno nebude páčiť všetkým, som si istá, že ju nikto nebude vedieť pustiť z ruky.
Číst víc
Dobre, na začiatok recenzie sa hneď priznám, že k tejto knihe som bola pred jej prečítaním skeptická a bola som odhodlaná byť aj celkom kritická. Totiž, ako veľká nadšenkyňa Príbehov na dobrú noc pre rebelky som sa po vydaní ďalších (a mnohých veľmi podobných) kníh pýtala, či skutočne potrebujeme ďalšiu knihu, ktorá sa venuje príbehom o ženách (spoiler: áno, potrebujeme) a či je naozaj nutné, aby boli spracované takto podobne?
Po prečítaní prvých stránok ma moja skepsa však začala prechádzať a hneď prvé príbehy ma akosi...obmäkčili. Každý jeden príbeh je naozaj výborným textom o živote danej ženy, avšak stále napísaný dostatočne jednoduchým jazykom a môže tak naozaj poslúžiť ako príbeh na dobrú noc, ale zároveň zaujme aj dospelého čitateľa. Všetky texty obsahujú aj trochu "náročnejšie" výrazy (ako napr. okupácia, pseudonym, rasizmus - ich veľmi jednoduché vysvetlenie je súčasťou krátkeho slovníka na konci knihy), ktoré sú, podľa môjho názoru, veľmi dobrými bodmi, ako začať s menšími čitateľmi diskusiu na tieto témy a vysvetliť ich v kontexte samotného príbehu a danej doby. Túto knihu si však cením najmä z dvoch dôvodov:
1. Kvôli snahe autoriek reprezentovať ženy z mnohých spoločenských vrstiev a oblastí, vďaka ktorej tu nájdeme aj príbehy zaujímavých žien, ktoré by mnohí neoznačili jednoznačne ako "Češky" alebo "Slovenky".
2. Pretože to nie sú univerzálne platné príbehy o "boji dobra so zlom". Ale sú to príbehy o hľadaní si vlastného šťastného miesta v živote, odvahe neprispôsobiť sa a o silných ženách, ktoré svojimi snahami vytvárali cestu ďalším generáciám.
Medzi moje najobľúbenejšie patrili texty o Olene Mandičovej, Adéle Kochanovskej, Františke Plamínkovej, Ľudmile Šapošnikovovej Aujeskej a Ester Šimerovej Martinčekovej.
