Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Moje čítanie tejto série ide ako na horskej dráhe. Jednotka nič moc, dvojka výborná… a trojka? Skôr priemer.
Tentokrát sa dej presúva do Wendlynu a dostávame množstvo nových postáv aj novú dynamiku príbehu. Prostredie sa mi páčilo bolo osviežujúce a prinieslo nový nádych do série. Aj nové postavy mali potenciál, aj keď som si k nim nevytvorila výraznejší vzťah. Najväčší problém tejto časti bolo pre mňa tempo. Kniha by podľa mňa pokojne mohla byť o 100200 strán kratšia. Mnohé kapitoly pôsobili prázdne, opakovali sa rovnaké situácie bez výrazného posunu. Neustále tréningy či už Celeany alebo čarodejníc sa časom stali monotónnymi. Aj keď sa začala rysovať akcia, často bola znovu zabrzdená ďalšími pomalými pasážami. Skutočne výrazné udalosti prichádzajú až ku koncu. Celeana je stále postava, ktorej fandím, ale priznávam, že opakujúce sa kapitoly o tom, ako jej niečo nejde, ma miestami unavovali. Jej vývoj ma zaujíma, no niektoré pasáže by si podľa mňa zaslúžili výrazné skrátenie. Rowan a tu sa musím priznať, že mi vôbec nesadol. Jeho správanie ku Celeane mi bolo nepríjemné a nedokázala som si k nemu vytvoriť sympatie. Ich kamarátsky vzťah a postupné prepojenie na mňa pôsobili skôr nasilu než prirodzene. Možno sa to v ďalších častiach zmení, ale zatiaľ som si k nemu cestu nenašla. Manon ma začala viac zaujímať až ku koncu knihy, najmä jej osobnostný posun. Jej linka má potenciál, aj keď aj tam boli pomalšie a jednotvárne časti. Chaolovi stále fandím. Páči sa mi jeho vnútorný konflikt a po tejto knihe mám pocit, že výrazne vyrástol. Som úplne stotožnená s jeho rozhodnutiami a zaujíma ma, kam sa jeho príbeh posunie ďalej. Aedion ma zaujal, stal sa jedným z mojich top.
Záver knihy sa mi páčil to, ako sa veci vyvinuli a kam sa príbeh posunul. Som zvedavá čo bude ďalej. Problém je len v tom, že väčšina zásadných udalostí sa udeje až na konci. Hodnotenie: 3,5 4/5 Celkový dojem je dobrý a určite pokračujem ďalej, ale tentokrát mám výhrady.
!!!!!!!!!! Spoilerová časť !!!!!!!!!!!!!!!!!!
Rowan je pre mňa obrovský red flag už od začiatku. A ten začiatok je tak silný, že to jednoducho nedokážem prehliadnuť. Nezmenilo to ani vysvetlenie s Maeve a tým, že bol oklamaný. To podľa mňa nijako neospravedlňuje jeho správanie. To, že niekomu praje smrť, správa sa k nemu kruto a dokonca fyzicky napadne ženu, je pre mňa neodpustiteľné. Autorka sa ho podľa mňa snažila „zjemniť“ tým, že pridala vysvetlenie o manipulácii, ale mne to nestačilo. Jeho náhle zjemnenie a obrat v správaní mi pôsobili umelo a neuveriteľne. Rovnako mi nesedelo, ako Celeana za ním neustále chodí ako psík, prosí ho o priateľstvo a snaží sa udržať ich spojenie. Ich prepojenie mi jednoducho nesadlo a pôsobilo na mňa neprirodzene
Toto je moje druhé stretnutie so Sarah J. Maas, keďže som prečítala celú sériu ACOTAR, ktorá sa mi veľmi páčila a zostala vo mne ešte dlho. Preto som sa rozhodla siahnuť po jej prvej a veľmi chválenej sérii. Mala som teda veľké očakávania, no môžem povedať, že „Trón zo skla“ je pre mňa slabšia než knihy zo série Na dvore z tŕňov a ruží.
Príbeh bol miestami trochu nudný a často sa opakovali podobné situácie, čo spomaľovalo dynamiku až takmer do konca knihy. Aj keď bola kniha prehľadná a štýl písania príjemný, občas ma to nútilo čítať ďalej s nádejou, že konečne nastane nejaká akcia.
Svet, ktorý Maas vytvorila, pôsobí vierohodne, no zatiaľ toho o ňom veľa nevieme, takže som veľmi zvedavá, ako ho rozvinie v ďalších častiach. Páči sa mi aj kombinácia príbehu s mágiou zatiaľ je jej málo odhalené, čo vytvára napätie a mnoho otázok, a teším sa, ako sa bude rozvíjať v pokračovaní.
Postavy sú jedným z najväčších lákadiel knihy. Hlavná hrdinka Celeana je zaujímavá a fandila som jej. Sympatická mi bola aj Nehemia, ktorá pôsobí tajomne a postupne sa odhaľuje. Najbližšia alebo najsympatickejšia postava mi však bol Chaol som zvedavá, čo si pre neho autorka pripravila v ďalších knihách. Romantická linka s Dorianom bola predvídateľná, očakávateľná, takže som sa nad ňou veľmi nezamýšľala.
Celkovo hodnotím knihu približne na 3/5 nebolo to zlé, ale ani úžasné, aby som z toho padla na zadok. Myslím si, že kniha má potenciál a som zvedavá, ako sa príbeh a postavy vyvinú v ďalších dieloch série.
Do tejto knihy som sa pustila pôvodne ako do Pinterestovej inšpirácie milujem film Múmia a očakávala som podobný vibe. A môžem povedať, že ho kniha naozaj mala. Videla som, že na Goodreads má aj pomerne kritické recenzie, no s väčšinou z nich som sa osobne nestotožnila.
Hlavná postava Inez mi bola veľmi sympatická je vtipná, tvrdohlavá a zvedavá. Po smrti rodičov sa vydáva do Egypta, aby zistila, čo sa im vlastne stalo, a hoci má len 19 rokov (o mi ako jediné pripomínalo, že čítam YA), vedela som sa s ňou stotožniť.
Čo oceňujem najviac, je nepredvídateľnosť príbehu. Kniha ma dokázala opakovane prekvapiť a záver som naozaj vôbec nečakala. Síce ostáva otvorený, no pokračovanie vychádza už 1. marca, takže to beriem skôr ako príjemné navnadenie než mínus.
Vedľajšie postavy sú výrazné a dobre napísané. Inezinin strýko je presne ten typ postavy, ktorý vás dokáže rozčuľovať a to myslím ako kompliment, pretože jeho charakter pôsobí realisticky. Často som mala chuť mu pri čítaní odpovedať nahlas. Whit je postava, ktorá v recenziách schytala dosť kritiky, no mne bol veľmi sympatický jeho humor, osobnosť aj dynamika s Inez mi fungovali. Ich romantická linka bola svieža, miestami vtipná a páčilo sa mi, ako medzi nimi autorka budovala napätie.
Zaujímavá bola aj linka Inezinej matky, ktorá ma príjemne prekvapila a spätne dávala zmysel, aj keď o rodičoch vieme už od začiatku, že zomreli. Niektorých čitateľov rozčuľovalo zbytočné naťahovanie deja a zatajovanie pravdy, a úprimne miestami aj mňa. Na druhej strane však chápem, že autorka tým cielene budovala napätie, ktoré ma nútilo čítať ďalej a obracať stránku za stránkou.
Celkovo knihe nemám veľmi čo vytknúť. Páčila sa mi dynamika písania, práca s magickými prvkami aj samotná egyptská tematika, ktorá ma jednoducho baví možno jej preto tak trochu nadržiavam a nie som úplne objektívna. Aj tak však dávam 5/5 a veľmi sa teším na pokračovanie. Dúfam, že ma autorka nesklame.
Román sleduje príbeh troch Tatian naprieč storočiami Romanovovej, Garinovej a Benickej. Ide o kombináciu historických faktov a fikcie, pričom reálne udalosti sú do príbehu zakomponované veľmi prirodzene, nie sú len stroho „odrozprávané“. Veľmi mi pomohlo aj jasné označenie času a miesta, vďaka čomu som sa v jednotlivých dejových líniách vedela dobre orientovať a čítanie nepôsobilo chaoticky.
Začiatok knihy bol pre mňa pomalší a miestami až trochu nudný čitateľ sa musí prvou časťou doslova „prehryznúť“. Keď sa však dej dostane približne do polovice, začne sa výrazne rozbiehať. Príbeh ma vtedy úplne pohltil a chcela som vedieť viac čo sa stane ďalej, ako sa jednotlivé osudy prepoja a kam povedú.
Veľmi silným prvkom knihy je pre mňa osudovosť postáv a myšlienka návratu duší. Keďže verím na reinkarnáciu, páčila sa mi predstava, že niektoré duše sa stále vracajú, znovu prežívajú svoje príbehy a opakovane sa stretávajú. Osudové prepojenie Tatiany a Dimitrija, spriaznených duší, ktoré sa k sebe vždy znova nájdu, dodáva románu krásny romantický rozmer.
Autorka zároveň dáva hlas ženám v dejinách. Príbeh Tatiany a jej rodiny zdôrazňuje ženskú silu, vôľu prežiť, ale aj túžbu po spravodlivosti a pomste za krivdy minulosti. Zaujímavé boli aj niektoré názory na samotnú revolúciu najmä myšlienka, že väčšina obyvateľstva stála za cárom a že revolúciu v skutočnosti podporila len malá skupina ľudí, ktorej napokon pomohla kombinácia náhody a šťastia.
Niektoré pasáže by podľa mňa mohli byť pokojne kratšie knihe by prospelo skrátenie o približne 100150 strán. Záverečné vyvrcholenie na mňa pôsobilo trochu prehnane, s príliš veľkým množstvom udalostí naraz, miestami som už len neveriacky krútila hlavou. Oceňujem však, že autorka venuje šťastným koncom viac priestoru, než je bežné.
Hodnotenie: 4,5/5
Pol hviezdičky strhávam za zbytočné naťahovanie deja a slabšie vyvrcholenie, no napriek tomu ide o silný, atmosférický a emocionálne pôsobivý román.
Príjemné vianočné čítanie, ktoré je ideálne na celé sviatočné obdobie. Je to presne ten typ knihy, ktorý človeka doslova vtiahne do vianočnej atmosféry zasnežená dedinka, pokojné tempo a pocit, že stačí spomaliť, uvariť si čaj a len si užívať Vianoce.
Hoci som úplne necítila Škótsko ako konkrétne miesto, veľmi silno na mňa pôsobila atmosféra vianočnej dedinky a zimného, zasneženého počasia. Vianoce tu pôsobia cozy a rozprávkovo, no príbeh má aj dávku realizmu najmä cez postavy Damona a Holiday, ktorí si obaja nesú vlastné bolesti z minulosti. Damon sa vyrovnáva s traumou po rozvode, zatiaľ čo Holliday stále spracúva stratu snúbenca.
Hlavná ženská postava Holliday mi bola celkom sympatická, hoci miestami pôsobila trochu plocho napísaná. Páčila sa mi však jej snaha nič Damonovi nedarovať, rovnako aj to, ako sa ho snažila odhovoriť od unáhlených rozhodnutí a presvedčiť ho, aby nemenil charakter dedinky. Práve tieto momenty jej dodávali ľudskosť a jemnú hĺbku.
Dej sa čítal skôr pomaly a ustálene. Neodohráva sa tu žiadna veľká dráma ani zvraty ide čisto o oddychovku. Kniha nie je o prekvapeniach, ale o pokoji, nostalgii a vychutnávaní si pravých, sladkých Vianoc. Je to presne ten typ príbehu, pri ktorom si treba pripraviť čaj, deku a užívať si svetlo vianočného stromčeka.
Ako slabinu vnímam predvídateľný dej a miernu jednotvárnosť nič v príbehu ma vyslovene neprinútilo „neodtrhnúť sa“ od knihy. Na druhej strane, pri tomto žánri je to niečo, s čím človek tak trochu ráta.
Knihu by som odporučila fanúšikom vianočných romancí a oddychových príbehov, všetkým, ktorí si chcú počas sviatkov pozitívne vypnúť a naladiť sa na pokojné Vianoce.
Hodnotenie: 4/5 veľmi príjemné, hrejivé vianočné čítanie.
Ďalšia kniha zo série dobrodružstiev Lady Eleanor Swiftovej, tentoraz zasadená do vianočného obdobia. Vražda sa odohrá počas sviatkov a Eleanor sa okamžite púšťa do vyšetrovania spolu so svojím verným majordómom Cliffordom. Okrem klasického vyšetrovania tu tentoraz nechýbajú ani malé vsuvky z vianočného života na Hanley Hall, ktoré síce slúžia skôr ako kulisa, no príbeh príjemne oživujú. Príbeh sa mi páčil, bol zaujímavý a čítal sa veľmi dobre. Milým spestrením boli opäť scény s buldočkom Gladstonom o ňom sa jednoducho číta s radosťou. Ku koncu som spolu s Eleanor správne vytipovala vraha, čo vždy beriem ako plus. V porovnaní s predchádzajúcim dielom Svedok vraždy mi táto kniha prišla lepšia a celkovo vyváženejšia.
Jediné, čo si však pri tejto sérii začínam viac všímať, je spôsob, akým autori pracujú s rozuzlením. Odhalenie vraha mi opäť prišlo trochu kostrbaté v závere sa spomínajú činy a okolnosti, ktoré predtým v príbehu vôbec neboli naznačené a objavia sa až v Eleanorinej retrospektíve. To vnímam ako menšie mínus, pretože čitateľ nemá všetky informácie k dispozícii a nemôže tak prípad riešiť spolu s Eleanor. Keď následne vysvetľuje indície a dôkazy, o niektorých z nich sa dozvedáme prvýkrát až pri samotnom odhalení.
Prekvapilo ma, že oproti predchádzajúcej knihe bol tentoraz venovaný menší priestor dejovým linkám s Lancelotom a kapitánom Sheldonom. Ich vzťah k Eleanor tu zohráva len okrajovú rolu. Ale páči sa mi, kam sa tento aspekt príbehu postupne uberá keďže nie som veľká sympatizantka Lancelota, teší ma, že Eleanorine myšlienky sa čoraz viac zbiehajú ku kapitánovi Sheldonovi.
Knihu by som odporučila najmä fanúšikom série, keďže obsahuje viaceré odkazy na predchádzajúce vyšetrovania a udalosti. Pre čitateľov, ktorí so sériou ešte len začínajú, by som ju ako prvú voľbu neodporúčala.
Celkovo ide o príjemnú vianočnú detektívku, ktorá síce neprináša výrazný posun, no v rámci série funguje dobre a poteší tých, ktorí majú Lady Eleanor Swiftovú radi.
Ďalšia príjemná oddychovka od Laurie Gilmore, tentokrát krásne vianočne ladená a zasadená do známeho a obľúbeného Dream Harbor. Atmosféra knihy je maximálne útulná, s výrazným Hallmark vibe presne ten typ príbehu, pri ktorom má človek chuť na čaj, deku a Vianoce.
Postava Benneta mi bola veľmi sympatická od začiatku. Páčilo sa mi, ako ho autorka vykreslila oddaný, otvorený láske, úprimný a presne ten typ muža, ktorého by chcela mať pri sebe asi každá z nás (bonus, ak vyzerá ako hollywoodsky herec ). Ich láska na mňa pôsobila uveriteľne a veľmi som ocenila, ako Bennet k vzťahu pristupoval tu naozaj nemám žiadne výhrady.
Na Kiru som si musela chvíľu zvykať, najmä kvôli jej správaniu a občasnému odháňaniu Benneta, ktoré mi miestami nesadlo. Na druhej strane sa mi páčil jej postupný vývoj osobnosti a to, že autorka jej dala modernú, mileniálsku povahu. Kúpila si chatku a túžila po vysnívanom „instagramovom“ živote v zapadnutej dedinke, no postupne zisťuje, že realita nie je vždy taká jednoduchá, ako si ju vysnívame a práve toto mi prišlo veľmi aktuálne a blízke.
Kniha vo mne vyvolala úsmev, teplo a dokonca aj túžbu všetko zbaliť a ísť si kúpiť vlastnú chatku, starať sa o záhradu a žiť pomalší život. Plusové body má u mňa aj za psíkov tam už naozaj niet čo dodať
Jediné, čo mi možno trochu nesadlo, bola samotná zápletka chápem, že konflikt tam byť musel, no niektoré momenty mi prišli mierne nasilu a Bennetovo záverečné vyznanie bolo už trochu presladené a menej realistické. Napriek tomu ide o veľmi príjemnú, pozitívnu oddychovku, ktorá presne vie, čím chce byť.
Knihu odporúčam všetkým milovníkom vianočných príbehov, romantiky, psíkov a čistého, hrejivého oddychu.
Hodnotenie: 5/5
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ďalšia knižná oddychovka, tentokrát z novej vianočnej série od Julie Caplin, ktorá sa čítala naozaj veľmi príjemne. Veľmi ma bavila osobnosť Evie dokonca som sa vedela osobne stotožniť s jej životným príbehom aj s tým, ako všetko prežívala. Páčilo sa mi, ako originálne bola jej povaha napísaná neurážala sa, zbytočne neriešila drámy a celý čas si s nadhľadom doberala Noaha.
Aj Noah mi bol veľmi sympatický. Páčila sa mi jeho povaha a najmä prejavy lásky k Evie bolo to také pekné, jemné a úprimné. (Dary sú môj jazyk lásky, takže tu som bola úplne chytená .)
Prostredie si autorka vybrala na jednotku. Kto by nechcel stráviť čas v legendárnom hoteli Plaza na Manhattane, obzvlášť keď nás od detstva ovplyvnilo Sám doma v New Yorku. Úplne živo som si vedela predstaviť hotel aj samotný New York. Samozrejme, počas čítania som skončila aj na Google, kde som zisťovala, koľko by ma vyšlo prespanie v tomto slávnom hoteli… a či by mi na to stačilo predať jednu obličku, alebo rovno obe .
Atmosféra knihy bola milá a útulná. Čítanie vo mne vyvolávalo pocit domova ideálne ku teplému čaju a blikajúcemu vianočnému stromčeku. Presne ten typ knihy, po ktorom človek siahne, keď chce vypnúť a naladiť sa na Vianoce.
Jediné, čo by som trochu vytkla, je téma enemies to lovers a záver príbehu. Na môj vkus bol koniec v štýle Samotár v Seattle až príliš „cringe“ a miestami už trochu silený jednoducho mi tam nesadol. Úplne by som prijala aj viac záverečných strán venovaných Evie a Noahovi.
Napriek tomu ide o veľmi príjemnú vianočnú romantiku, ktorú odporúčam všetkým milovníkom romantiky, vianočných príbehov a samozrejme fanúšikom Julie Caplin.
Hodnotenie: 5/5
Už dlho ma žiadna kniha tak nesklamala. Preto odo mňa dostáva ledva jednu hviezdičku.
Názov Vianoce na ostrove nemá s Vianocami takmer nič spoločné ak nerátam jej názov, sneh a jednu vianočnú besiedku, ktorá sa v knihe objaví. Označiť knihu za vianočnú len preto, že sa tam spomenie, že sú Vianoce a že sneží, podľa mňa nestačí. Ja osobne nepovažujem za vianočnú atmosféru to, že autor len niekoľkokrát napíše slovo „Vianoce“.
Úprimne nerozumiem tomu trendu, ktorý sa v poslednej dobe objavuje u viacerých autorov namiesto ľahkej, vianočnej oddychovky musí mať aspoň jedna postava smrteľnú chorobu, ktorá sa neustále pripomína spolu s bolesťou, utrpením a krutým osudom. Počas celej knihy sa nenesie žiadny pozitívny duch, skôr čistá depresia. A čerešnička na torte? Keď ochorie alebo zomrie obľúbená, dobrá a pozitívna postava.
Možno je toto niekoho štýl, ale ja si rozhodne nechcem vo „vianočnej“ knihe čítať o takýchto témach. Potom sa pýtam načo to vôbec nazývať vianočnou knihou? Bez tohto zavádzajúceho názvu by pokojne mohla patriť do úplne iného žánru, určite nie medzi romantické a sviatočné príbehy.
Od autorky som už čítala aj iné knihy a viem, že má svoj špecifický štýl, ale toto je úplne iný level. K tomu by som ešte pridala nezodpovednosť a nevyzretosť hlavnej mužskej postavy, absurdné sexuálne scény počas jazdy autom, kde im je úplne jedno, či môžu havarovať…
Táto kniha ma sklamala po všetkých stránkach. Od tejto spisovateľky si už ďalšiu knihu nekúpim. A rozhodne sa už nedám oklamať ďalším „pozitívnym“ či „vianočným“ názvom.
Mám načítaných len pár kníh od Agathy Christie a páčia sa mi aj seriálové a filmové verzie, ale Smrť pri bazéne mi prišla veľmi slabá. Hneď od začiatku som si vraha tipla správne a celkový dej bol pomalý a nezaujímavý. Dejová linka Midge a Edwarda sa mi však páčila.
