Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :)
•na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autorka Esther Perel je psychoterapeutka pôsobiaca v New Yorku. V knihe Vášeň v zajatí prináša množstvo myšlienok, ktoré čerpá zo svojich prípadov a svojej dlhoročnej praxe. Hovorí nám o istote, pohodlí a stabilite, ktoré sú veľmi dôležité pre zdravý vzťah, pričom krásne prepája požiadavky potrebné pre vášeň. Konkrétne, neistota, tajomstvo, riziko. Na prvý pohľad sa to vylučuje, avšak autorka realisticky a s citom vysvetlí, ako sa to dá.
V dlhodobých vzťahoch ľudia často uprednostňujú predvídateľnosť. Ale erotike sa darí práve v podmienkach nepredvídateľnosti. Odkedy sú na svete deti, je náročné nájsť si čas a priestor na svoje vlastné potreby, odreagovať sa a doplniť energiu či už každý sám alebo spolu, podľa toho, ako to práve partneri/manželia/rodičia potrebujú.
Na erotickej intimite záleží.
Vedieť sa otvorene porozprávať o našich fantáziách, predstavách je pre vzťah veľmi dôležité.
Kniha je naozaj veľmi prínosná. Mňa zaujala, odporúčam. Jediná vec, ktorá mi prekážala, resp. bola by som rada, keby tam toho bolo o čosi viac, bola práca s pármi, možno nejaké cvičenia alebo metódy, ktoré by v danej oblasti mohli fungovať. Inak, veľmi podnetné a dôležité čítanie.
Čas od času si rada kúpim detskú knihu, a keď je ešte aj kvalitne spracovaná je to výhra. Kniha Najkrajšie miesto ma zaujala okamžite svojimi nádhernými ilustráciami. Je to jej veľká prednosť. Krásne ilustrácie prírody a zvierat dodávajú knihe to správne čaro. Častokrát som sa pristihla pri tom, že som sa minútu dívala a skúmala čo všetko je zobrazené na jednej stránke.
Príbeh nám prináša myšlienku, ktorá je stále aktuálna (a verím, že bude navždy), a to, aký dôležitý je les, príroda a aké je dôležité starať sa o ňu, chrániť, aby si ju mohla užívať aj ďalšia generácia.
Pekne vyskladaný príbeh a ilustrácie. Vrelo odporúčam pre deti aj pre dospelých.
Krásny, jednoduchý príbeh, ktorý sa číta sám. Doprevádzaný peknými ilustráciami, ktoré dotvárajú atmosféru.
Príbeh Jedno obyčejné léto, nám predstavuje dievčiny Rose a Windy, ktoré sa už od detstva každý rok stretávajú v plážovej oblasti Awago beach. Toto leto je iné. Dievčatá už nie sú malými dievčatkami, prichádzajú do obdobia, v ktorom začínajú rozoberať a stretávať sa s “dospeláckymi problémami”. Ako som napísala v prvej vete, príbeh je jednoduchý, to áno, krásne odsýpa, ale dotýka sa dôležitých tém života ako je depresia, tehotenstvo, platonická prvá láska, uvedomovanie si svojej identity a mnoho ďalšieho. Popravde, v jedno v čo som dúfala, bolo iné ukončenie príbehu. Verila som v rozhovor dvoch postáv a isté objasnenie. Budem veriť, že sa rozhovor uskutočnil už potom v domácom prostredí.
Kniha mi dala presne to, čo som od nej očakávala. Síce je písaný pre tínedžerov, no myslím si, že sa dotkne duše aj dospeláka.
Talianka je rozhodne kniha, ktorá stojí za prečítanie. Na jednej strane sa dozvedáme o obraze dobovej reality v čase zjednotenia Talianska. Na druhej strane máme silnú emancipovanú ženu, Máriu Oliveriovú, známu aj ako Ciccilla, ktorá sa snaží ako najlepšie vie, aby ustála nepriaznivé či už rodinné, manželské alebo spoločenské podmienky.
Kniha je rozdelená do štyroch častí. Popravde, najviac ma zaujala práve prvá časť, v ktorej sa rozoberalo detstvo, rodinné vzťahy, ako Mária vyrastala a čomu musela čeliť. Postupne dej plynie a z jej detstva sa presúvame do Máriinej mladosti, už známej ako Ceccilly. Ceccilla trávi mladosť v lese. Po boku svojho manžela Pietra sa stáva prvou a jedinou ženou, ktorá povedie zbojnícku skupinu do boja.
Autor napísal veľmi čtivý a zaujímavý román, ktorý vás rýchlo vtiahne do deja. Spája dokumenty a legendy, rekonštruuje príbeh Márie Oliveriovej. Zároveň, do slov vkladá drámu, vášeň, nádej, silu a odhodlanie ako aj bezmocnosť, utrpenie a krivdu.
Skonštatovanie na záver: veľmi dobré čítanie.
Nie je to “šialok môjho čaju” a mala som viac výhrad ako pozitív.
Začnem námetom. Rozumiem, čo autorka chcela povedať. Keď sa zameriame na kultúrny proces, ten začína už pri rozlišovaní dvoch slov: modrá alebo ružová. Koľko predstáv o stereotypnom vnímaní žien a mužov podsúvame svojim deťom, napríklad jedna z mojich obľúbených: “Chlapi neplačú.” Ešte stále sú tieto kultúrne stereotypy prítomné. Pretože, žiadna žena nie je iba žena v domácnosti. S vtipom, ale zároveň s dôrazom na fakt rovnocennosti medzi mužmi a ženami, opisuje autorka život hlavnej postavy Elizabeth, ktorá (podobne ako množstvo iných žien) nezažila zaobchádzanie, aké by si zaslúžila, resp. aké by muži sami sebe asi nikdy nedali. Čím je kniha nasiaknutá je dôležitosť, aby sme neostali uviaznutí v stereotypoch naučeného spoločenského správania. Uvažujme rozumne a nehodnoťme sa na základe nezmyselných kritérií ako rasa, náboženské presvedčenie, dosiahnuté vzdelanie, hmotnosť …
No, čo sa týka mojich výhrad, postavy mi absolútne nesedeli. Kniha sľubovala veľa humoru, ja som sa až tak nesmiala, zobrazovanie mužských postáv ako nenávistných mizogýnov (chápem účel, ale myslím, že miestami to bolo too much). Popravde, viac som sa nudila ako bavila. Druhá polovica knihy bola pre mňa chytľavejšia a zlepšila môj dojem z knihy. Postupne sa prechádzalo od ťažkých tém k pohodovejšiemu čítaniu.
Ako sa hovorí, sto ľudí sto chutí. Verím, že mnohým ľuďom sa kniha páči a našla si svoje publikum :)) Na záver, rada by som vyzdvihla postavu psa Šesť tridsať, ktorý bol môj obľúbenec.
Netajím sa tým, že Fitzeka veľmi môžem a vždy keď @vydavatelstvo_tatran príde s jeho psychotrilerom, nedokážem odolať a čítam. A toto bolo dobrééé!
Hneď vás upúta obálka, nie je o čom, je nápaditá, ihneď zaujme. Názov znie tiež veľmi sľubne, otvára priestor našej fantázii rozmýšľať, čo si pre nás Fitzek opäť pripravil.
Spoznávame Hannu, ktorá stojí pred ťažkou úlohou. Musí rýchlo analyzovať video, v ktorom priznáva, že vyvraždila svoju rodinu. Hanna si všíma aj tie najmenšie zmeny v tvárových svaloch. Sleduje pohyby pier, brady, nosa, očí, čela a obočia,aby odhalila skryté emócie. Mikroexpresie, ktoré bežný človek nedokáže postrehnúť.
Ak ste už čítali knihy od Fitzeka, je vám jasné, že sa s čitateľom zahráva, vytvára spletitú dynamiku, napätie a chce vás zmiasť, ale ja sa rada nechám. Následne, za mňa dokonalý psycho záver, keď som si povedala:”No, do pekla!”
Čítajte a analyzujte spolu s Hannou mimiku, jediný jazyk, ktorým všetci hovoríme, hoci sme sa ho nikdy neučili.
Moje srdce a čitateľská duša plesá šťastím. Skutočne, nádherný a úchvatný príbeh.
Autorka nám hovorí o tajomstvách občianských vojen, zakázanej láske, prisťahovalectve, histórii, generačnej traume, strate, nádeji a o figovníku, ktorá po celý čas bola prítomná.
Zamilovala som si postavy, no moje najväčie uchvátenie patrí figovníku. Množstvo jej úvah mám poznačených (figa je samičí strom), keďže videla veci, ktoré mnoho ľudí prehliada, počula to, pred čím mnoho ľudí si zapcháva uši a rozprávala to, čo si mnoho z nás nechce priznať. Krásne rozprávanie, ktoré vás dojme.
Je to výnimočný príbeh, so skvelými postavami, hlboký a dojímavý. Naozaj, vysoko odporúčam, ja si budem knihu strážiť ako oko v hlave a budem sa z nej tešiť vždy, keď sa na ňu pozriem.
•Ak sa rodiny podobajú na stromy, ako sa vraví, na rozkonárené štruktúry s prepletenými koreňmi a jednotlivými konármi rastúcimi do čudných uhlov, potom sú rodinné traumy ako hustá, priesvitná živica, ktorá kvapká z rezu v kôre. Ich tenký pramienok sa vinie naprieč generáciám.
•…keď sa niekto narodí ako človek, to ešte neznamená, že sa ako človek bude správať.
Strhujúci príbeh o šikanovaní, rasizme, predsudkoch, o tom, čo prináša rola matky, partnerských vzťahoch, rodine a mnooooho ďalšieho. Autorka Ayelet Gundar-Goshen vo svojom diele zachytáva príbeh Lilach a jej rodiny. Izraelčania žijúci v Amerike. Na začiatku sa dočítame o teroristickom útoku na neďalekú synagógu. Krátko na to sa dej ďalej zamotáva, jej syn Adam sa zúčastnil večierku, na ktorom zomrel jeden z jeho spolužiakov. Začína vyšetrovanie a život naberá neočakávaný spád. A poviem vám, bolo to veľmi napínavé a s veľkou zvedavosťou som čakala na rozuzlenie.
Od prvej strany príbehu ma autorka zaujala a aj po dočítaní vo mne príbeh stále odznieva. Každá jedna téma, ktorej sa autorka v knihe dotýka, má svoj priestor a prináša zamyslenie sa. Od autorky som ešte nič nečítala, ale priznám sa, celkom som nalomená.
Naozaj veľmi vydarené dielo, ktoré prinieslo napätie, nepokoj a ja som len čítala a čítala.
Nestačím sa spamätať. Čo som to práve prečítala ? Môj prvý stret s Virginiou Despentes a nemám slov. Silný, provokatívný a osobný autobiografický feministický manifest, pri ktorého čítaní sa vám budú autorkine slova zarezávať do vášho myslenia ako žiletka. Je mi veľmi sympatický jej štýl povedať všetko, nazvem to na “plnú hubu” a prinútiť tak čitateľa zamyslieť sa, na čo sa hráme, akí vieme byť pokrytci.
V knihe sa dočitáme hlavne o znásilnení, prostitúcii a pornografii. Celý čas som nasávala autorkinu, pre mňa až zúrivosť. Nebolo to ľahké čítanie, síce kniha nie je dlhá, robila som si pauzy, aby som mohla vydýchnuť a zamyslieť sa nad všetkým, čo chce byť povedané. Poviem vám, celý čas som si predstavovala, ako to autorka rozpráva na TEDx. Byť v hľadisku, ani nedýcham, toľko brutálnych myšlienok na zamyslenie ! Otázka skôr znie: “Chce sa vôbec spoločnosť zamýšľať a zmeniť ?”
•Pretože ideál bielej ženy - príťažlivej, ale nie vulgárnej, dobre vydatej, ale nie pokornej, s dobrou prácou, ale nie príliš úspešnej, aby nezatienila svojho muža, štíhlej, ale nie neurotickej vo vzťahu k jedlu, večne mladej bez toho, aby ju znetvorili plastickí chirurgovia, naplnenej materstvom, ale nezaťaženej plienkami a školskými povinnosťami, dobrej gazdinky, ale nie retro ženy v domácnosti, inteligentnej, ale menej ako muž -, túto šťastnú belošku nám neustále pchajú pod nos ako ženu, na ktorú by sme sa mali snažiť podobať - až na to, že sa zjavne stresuje pre kraviny -, avšak ja som ju v každom prípade nikdy nestretla. Podľa mňa neexistuje.
Theo je vdovec žijúci so svojim 9-ročným synom Robinom, ktorý má problémy v správaní. Aby svojmu synovi pomohol, rozhodol sa ho prihlásiť na experinentálnu liečbu, ktorá má posilniť jeho emocionálnu kontrolu. Theo je zároveň vášnivý astrobiológ, zaoberá sa skúmaním planét, na ktorých môže existovať života. Na druhej strane u Robina vnímame silnú túžbu zachrániť našu planétu. V tomto smere, Robinove postrehy a myšlienky otvárajú možnosť uvažovať o udalostiach, od ktorých väčšina z nás odvracia zrak. Ako sa správam k životnému prostrediu ?
Veľmi chcem vyzdvihnúť ako autor opísal vzťah medzi otcom a synom. Ich dialógy boli srdečné, láskavé, empatické. Robinova priama logická komunikácia by určite potrápila nejedného rodiča. Zároveň, stále je v nej cítiť detskú nevinnosť.
Naozaj mnou dielo otriaslo, a to je to, čo očakávam od dobrej knihy. Síce, bolo pár momentov, ku ktorým som mala výhrady, ale to spokojne prehliadnem. V konečnom dôsledku si odnášam krásny čitateľský zážitok, ktorý vo mne bude ešte istú chvíľu odznievať.
