Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Ako najlepšie začať svoj deň ? V posteli s dobrou knihou a čajom :) Nie vždy sa to dá, preto čítam, kde môžem :)
•na instagrame píšem tiež o knihách, ak by ste sa chceli pozrieť @sue_knihomilka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha Ako poraziť úzkosť je must have pre všetkých, ktorým úzkosť ovplyvňuje ich každodenné fungovanie. V prvom rade musím povedať, že ide o veľmi zrozumiteľne napísanú knihu, ktorá jasne vysvetľuje čo je úzkosť, kde vzniká, čo sa deje v našom mozgu, a aké sú možnosti riešenia. Viem si predstaviť, že človek trpiaci úzkosťou v nej pri čítaní nájde veľkú úľavu.
Kniha dôkladne vysvetľuje úlohu amygdaly pri úzkosti. Zároveň, ponúka praktické rady a techniky na precvičenie a prekonanie reakcie mysle pri úzkosti. Hodnotím to, ako veľmi prínosné čítanie pre ľudí, ktorí to potrebujú a chcú sa o úzkosti dozvedieť viac. Keď pochopíme, ako funguje naše telo, náš mozog, dokážeme prevziať kontrolu nad mnohými stresovými situáciami.
Na druhej strane, ak ste profesionáli, väčšina informácii vám bude pravdepodobne jasná. To ale nemení nič na fakte, že si pri nej poviete, aká je psychológia čarovná a fascinujúca ? (aspoň ja som sa z toho vytešovala).
Koľkí máme pocit, že sme stratení? V našich životoch sa s tým stretávame v rámci rôznych oblastí. Pozrime sa na rodičovstvo. Koľkí sme zaseknutí v starých spôsoboch bytia a konania pri našich deťoch ? Sme dostatočne odvážni, aby sme sa týchto starých spôsobov zbavili ? Aby sme boli poslednými nositeľmi egoistických dedičstiev minulých generácii, ktoré prechádzali rodinou z generácie na generáciu ? Doktorka Shefali jednoznačne tvrdí, že sme. Jej knihou - Vedomý rodič, šťastné dieťa - nám odkrýva zákutia nášho ega a dáva nám možnosti, ako začať odznova. Nikdy nie je neskoro začať odznova, prejaviť lásku alebo sa ospravedlniť. Čo je najdôležitejšie, nikdy nie je neskoro spojiť sa s deťmi.
Pri čítaní tejto knihy som si vravela: “Kiežby po nej siahli naši rodičia.” Verím, že je ťažké, aby pri čítaní tejto knihy sa naše ego nebúrilo a nešlo do obrán. Priznať si, že niečo nerobíme práve najšťastnejšie nie je jednoduché. Autorka to vie. Bolo mi veľmi sympatické, ako empaticky po celý čas podporovala čitateľa. Ako uznala aj svoje vlastné zlyhania pri výchove svojej dcéry. Zároveň, je dôležité z lásky k svojim deťom a k sebe, aby sme vedeli prijať aj svoju tieňovú energiu, prijali zodpovednosť za činy. Všetky informácie, ktoré doktorka Shefali opisuje, pomôžu nájsť otvorenému čitateľovi silu, aby sa začal zaoberať transformáciou svojho vnútra. Dostávam sa k bodu, ktorý pokladám za veľmi dôležitý pri čítaní tejto knihy. Ak sa rozhodnete ju čítať (a ja úprimne verím, že mnohí z vás áno), čítajte ju prosím pozorne, nechajte vstrebať význam slov, myšlienok a nebojte sa priznať si, že možno robíte niečo zle. Je to v poriadku. Už len to, že po knihe siahnete znamená, že vám záleží na vzťahu rodič-dieťa.
Podľa môjho názoru je kniha vhodná aj pre jedincov, ktorí nemajú dieťa. Mnohí možno lepšie pochopíte správanie vašich rodičov, prinesie vám to vhľad a porozumenie. Dokonca, ak máte v okolí deti, verím že vám kniha rovnako pomôže, ako s nimi lepšie interagovať.
Pôvodne som mala predstavu, čo všetko tu napíšem, aké úryvky vyberiem, avšak, je ťažké vybrať iba jeden. Navyše mám pocit, že ak vo vás moje slova už teraz vzbudia záujem, budete o krok bližšie k tomu, aby ste si knihu prečítali, a to už bude jazda sebapoznania :))
Za seba môžem knihu jednoznačne odporučiť. Priniesla mi novú perspektívu do vnímania detskej duše a aj lepšie porozumenie roly rodiča.
•Jediný skutočný majetok, ktorý v živote máme, je vplyv na ľudí okolo seba.
Harry Potter je pre mňa čarovný príbeh, ktorý ma vracia do detstva. Prebúdza vo mne detské ja, je spojené s nostalgiou, fantáziou, časom, ktorý som strávila či už čítaním kníh, pozeraním filmov alebo hraním sa, že sme na Rokforte. Vyvoláva vo mne príjemný pocit a radosť. Mám silné podozrenie, že asi vo mne toto šťastné dieťa ostane celý život. Je to príbeh, ktorý sa do vás vryje. Niečo jedinečné.
Podobne k tomu pristupuje aj predstaviteľ Draca Malfoya - Tom Felton. Autobiografie nečítam, ale túto som si nemohla nechať ujsť. Okrem toho, že vo veľkej miere opisuje práve obdobie natáčania filmov Harry Potter, hovorí chronologicky od prvých počiatkov jeho stretu s kamerou až po náročné obdobie, ktoré nastalo po natáčaní HP. Pre mňa, to bolo veľmi úprimné a ľudské čítanie. Tom nám pootvoril dvere do jeho prežívania a nebál sa spomenúť aj zážitky, ktoré neboli práve najšťastnejšie. Úžasné je, akú silu je cítiť práve z nich. Vidieť ho, ako sa rozhodol zmeniť a ťažiť z toho je inšpirujúce. Veľmi sa mi páči, ako otvorene hovorí o duševnom zdraví. Navyše naozaj pekne spieva!
Keď s príbehami vyrastáte, je to ako keby ste čítali príbeh o živote vášho kamaráta, ktorého máte možnosť lepšie spoznať.
Verím, že budú naďalej vychádzať knihy s HP tematikou alebo autobiografie hercov, aby som priebežne mohla napĺňať spokojnosť šťastného dieťaťa vo mne, pre ktorého Harry Potter ostane navždy v srdci.
Dielo Priateľky a neznáme si ma získalo od prvej strany. Pre mňa nečakané spojenie matky a opatrovateľky jej dieťaťa a postupné odkrývanie ich životov. Elizabeth je čerstvou mamičkou a spisovateľkou, ktorej chýba život a ľudia, ktorých v New Yorku zanechala. Je pre ňu náročné zastabilizovať sa v súčasnej realite. Trávi čas na sociálnych sieťach, snaží sa opäť písať a cíti sa osamelo. Rozhodne sa najať si opatrovateľku, ktorou sa stáva práve Sam. Sam je študentka vysokej školy, má rada umenie a s deťmi jej to veľmi ide. Okrem toho, má vzťah s Clivom, ktorý žije v Londýne, a povedzme si úprimne, nie je to práve ideálny partner, avšak, učíme sa z vlastných skúsenosti. Postupne sa medzi Elizabeth a Sam rozvinie priateľstvo, ktoré je spočiatku prijemné pre obe. Je plné porozumenia, dôvery, na druhej strane, ich vzťah sa naruší, keď sa problémy, ktoré tleli pod povrchom dostanú von.
Rozprávanie autorky mi veľmi sedelo. Bolo láskavé, citlivé a pútavé. Dotýka sa tém materstva, rodiny, nerovnosti, klamstva, tajomstiev, politiky, privilégií a moci. Síce nebude vždy súhlasiť s činmi a myslením postáv, no nájdete pre ne v sebe pochopenie. Elizabeth sa na Sam pozerá ako na mladšiu verziu seba. Čo ma v konečnom dôsledku velmi fascinovalo vzhľadom k tomu, ako si mnohí z nás nesprávne interpretujeme problémy a životy ľudí v našom okolí. Robíme úsudky a domnienky, no v skutočnosti nevieme, čo prežívajú, aké majú úmysly a čím si prešli.
Za mňa veľmi vydarený román, ktorý ponúka priestor zamyslieť sa nad našimi osobnými vzťahmi a ako sa v nich máme. Veľmi ma bavil!
Všetci starneme a časom prijatie faktu, že tu nebudeme večne je stále viac reálne, hoci pre mnohých to nikdy nebude asi úplne ľahké. Autobiografický román Paca Rocu sa zameriava na proces straty svojho otca, smútenie, opätovné prežívanie spomienok u troch súrodencov, ktorý sa stretli vo svojom rodičovskom dome, aby ho dali do poriadku pred predajom. Každé jedno miesto dýcha zážitkami, ktoré sa spájajú s rodinou.
Za mňa to bol veľmi intímny príbeh, do ktorého som sa s ľahkosťou ponorila od prvej strany. Dotkol sa môjho vnútra. Je úprimný, priam čarovný. Všetci traja súrodenci, spomínajú na svojho otca. Pracovitého muža, dobrého človeka, ktorému sa podarilo nájsť vnútorný pokoj. Bol dušou domu. Veľmi by som chcela vyzdvihnúť aj pár tichých momentov, ktoré o to viac stupňovali emotívny zážitok z príbehu.
Dielo o prijatí, vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka, vyrovnávaní sa s minulosťou a v konečnom dôsledku opätovnom naviazaní spojenia medzi súrodencami.
Áno, veľmi sa mi páčilo.
•Když jsem se ve svých třiceti po mnoha letech marného snažení otěhotnět, několika umělých oplodněních a potratech ocitla na psychoterapii, začala v rámci autoterapie spontánně vznikat táto kniha. Cítila jsem se bezmocná, osamělá a v depresích po mnoha letech neustále konzumace hormonů.
Ilustrovaná kniha, ktorou autorka otvára dvere do svojej duše, svojho prežívania a sveta. Musím povedať, veľmi ťažko sa mi to čítalo, bolo mi smutno a súcitila som. V konečnom dôsledku, kto z nás vie, čo na to povedať ? Nevieme, aké to je bolestivé, pokiaľ (kiežby to nikto nemusel zažívať) s tým nemáme skúsenosť. Koľkokrát vidíme či už v médiách alebo aj vo svojom okolí pár, ktorý sa do seba zamiluje, rozhodnú sa byť spolu, a potom majú dieťa. Bez problémov otehotnie a po deviatich mesiacoch majú dieťa. Bohužiaľ, nie každý to má takto jednoducho.
Neplodnosťou trpí približne každý piaty pár. Každý sa s tým snaží vysporiadať svojim spôsobom. Autorka si zvolila tento. Vytvorila krásne ilustrácie s veľavravným textom, ktorý vás síce nedá presne do emócie, ktorú autorka prežíva, avšak minimálne vám dá možnosť skúsiť sa vcítiť a pochopiť, čo sa deje. Navyše, posledné stránky autorka nechala prázdne, aby si do nich čitateľ mohol vytvoriť svoj vlastný príbeh.
Veľmi intímna kniha, plná bolesti, ktorá pravdepodobne spája všetky páry nachádzajúce sa v danej situácii. Ako samotná autorka uvádza, chce knihu zdieľať, aby sa v tom ostatní necítili sami. Aby vedeli, že to čo práve prežívajú, je normálne. Konštatujem, že sa jej to veľmi podarilo.
•Predstavovala som si, že sa vznášam hore pri strope, skrývam sa v tieňoch a hľadím dolu na ľudí na posteli. Na bledé, nahé telo - moje, a na muža, ktorý by nemal robiť to, čo robí.
Na obálke knihy čítame nápis :”Surový príbeh o odvážnom boji mladého dievčaťa a muža, ktorý ho ovládal.” Niet výstižnejšej vety.
Roan Montgomeryová, 15 ročné dievča, ktorá je vedená stať sa olympíjskou jazdkyňou, na úkor všetkých ostatných potrieb. Na úkor samej seba.
Monty Montgomery, otec a tréner zároveň, držiteľ troch olympijských medailí. Rozdiel medzi tým, ako ho Roan poznala v súkromí ako otca, a ako sa prezentoval a bol vnímaný verejnosťou bol nezlučiteľný. Roan zažívala situácie, ktoré by žiadne dieťa nikdy zažívať nemalo. Žiť s pocitom nechceného dieťaťa, s pocitom, že nemám svoju vlastnú vôľu, byť ovládaná a manipulovaná.
Kniha mnou zamávala po všetkých stránkach. Nemohla som prestať čítať, prežívať emócie na celej škále a v napätí čakať, ako sa Roan podarí vymaniť sa z hrôzostrašnej situácie. Dynamika, psychologické prepracovanie postáv, predovšetkým vykreslenie zdanlivo nemožnej kombinácii lásky a nenávisti zároveň k jej “ockovi”, hoci jeho manipulácia bola celý čas prítomná, dávajú priestor čitateľovi pochopiť, čím si prechádzala Roan. Čo cítila. Fyzicky mi je zle z toho, čím si musela prejsť, o to viac keď vieme, že podobné situácie sa dejú nie len v stránkach románu Temné kone.
Príbeh, ktorý vo vás ostáva.
•Tohle je Korea, rezdělený lid, který touží po míru, který chce být jedním národem.
Po dočítaní prvého dielu Dcéry dvouhlavého draka, som bola nadšená a plná očakávania, čo prinesie druhý diel. Dračia kráľovna nesklamala, užila som si to a mám silné podozrenie, že táto knižná séria bude patriť medzi moje najobľúbenejšie.
Kniha je rozdelená do dvoch línii. V súčasnej spoznávame amerického diplomata Nata, ktorý mieri do Soulu, aby zhodnotil napätie na kórejskom poloostrove. Historická linka sa odohráva počas 19. storočia, keď sa dozvedáme o živote a vládnutí kráľovnej Min. Musím povedať, že historická linka ma neuveriteľne vtiahla a pohltila. Bola pútava, hĺtala som slovo za slovom a v napätí očakávala, ako sa vyostrí situácia. Skvelo napísané, okamžite som sa vtiahla do príbehu.
Bol to neskutočný zážitok, neviem ako viac by som vyjadrila nadšenie z tejto knihy. Milujem túto sériu a už teraz som v napätom očakávaní, čo prinesie tretí diel.
Na základe čoho si ľudský mozog volí čo robiť ? Ako dospejeme k nášmu rozhodnutiu ? Ktoré faktory to ovplyvňujú ? Čo môžeme urobiť, aby sme sa rozhodovali lepšie ? Prečo/ako si všetci upravujeme fakty vo svoj prospech ?
Hneď v úvode musím povedať, že som knihou nadšená. Zatiaľ najlepšia kniha tohto roku! Autor vysvetľuje procesy, ktoré sa dejú v našom mozgu, ktoré časti mozgu zapájame v procese rozhodovania. Vysvetľuje to na množstve príkladov zo života a dopĺňa to aj pokusmi, pri ktorých autor demonštruje ako ľahko sa dá prefrontálna kôra oklamať. Zistíme, že naše emócie sú prekvapujúco múdre. Sú verným odkazom našich skúseností.
Priveľa analyzovania môže byť na škodu. Keď priveľa premýšľame v nesprávnej chvíli, odstrihneme sa od múdrosti emócií, ktoré sú oveľa lepšie vo vyhodnocovaní skutočných preferencií. Stratíme schopnosť poznať, čo naozaj chceme.
Pre mnoho ľudí môže byť náročné priznať si, že spoliehať sa v živote na racionálny prístup nestačí. Pretože, život každého jedného z nás, pozostáva z kvanta informácii, situácii, skúsenosti… nie je možné, vyskladať si dokonalý model života len na racionálnom základe.
Najväčší zreteľ na pocity treba brať práve pri tých najťažších výzvach.
Odporúčam všetkými desiatimi.
•Vo všeobecnosti platí, že prefrontálna kôra má výrazne obmedzené možnosti. Verte svojim pocitom. Vedia viac než vy.
•V akomkoľvek období v dejinách ľudstva boli emócie väčšinou znevažované, pretože sa dajú analyzovať veľmi ťažko - nestoja za nimi žiadne racionálne zdôvodnenia ani vysvetlenia. Dnes nám však neuroveda poskytuje rôzne nástroje, vďaka ktorým vidíme, že emócie majú svoju logiku.
Posledný diel Džajpurskej trilógie je útokom na naše zmysly, obzvlášť čuchové. Autorka Alka Joshi nás vezme na mnohozmyslovú cestu do parfumérskych laboratórií vo Francúzsku.
Rádha, mladšia sestra Lakšmí, má vzácny dar a schopnosti rozpoznávať vône a vytvárať z nich dokonalý parfum, nehovoriac o emociách, ktoré vône dokážu vyvolať. Veľmi by som chcela vyzdvihnúť Rádhine vnútorné monológy ohľadom práce a manželstva/materstva. V mnohých prípadoch zachycovala aj moje myšlienky, ktoré často mám v hlave. Necítiť podporu pri úspechoch, byť dobrá matka, ale zároveň mať aj kariéru a byť vystavená pocitu “veď prečo chceš pracovať, ja nás uživím” je veľmi frustrujúce. Ide o sebarealizáciu, tvoriť a pracovať na niečom, čo nás zaujíma a napĺňa. Žena nie je “len” matka. Aké je dôležité dostať uznanie a ocenenie za zručnosti, ktoré rozvíjame, za niečo na čom pracujeme. Keď sa žena snaží budovať si kariéru, v očiach mnohých ľudí sa automaticky objaví názor = uprednostňuje prácu pred rodinou. Byť úspešná nemá nič spoločné s tým, aká je žena matka. Pri mužoch je to zväčša “normálne” a nikto sa nad tým ani nepozastaví.
Aby som to zhrnula a nerozkecala sa, Parfumérka z Paríža bola pre mňa veľmi príjemným záverom nádhernej série o rodine, priblížení iných kultúr, vzťahoch, o tom aké to vie byť niekedy komplikované, avšak, v konečnom dôsledku je to o tom, aké je dôležité nájsť samú seba. Nájsť svoju silu v tomto svete.
