Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha českej autorky je kombináciou čarodejníckej fantasy s kriminálnou zápletkou, v ktorej nechýba akcia, mágia, tajomstvo, napätie, vražda a démon. Dej, zasadený do súčasnosti, sa odohráva v Prahe a Hekabre, tajomnom mestečku chránenom kúzlami a neprístupnom bežným ľuďom. Práve prostredie a jeho originalita sú silnou stránkou tejto knihy. Autorka píše pútavo, vytvára svet, v ktorom sa mágia a všednosť dopĺňajú a stretávajú, vysvetľuje najpodstatnejšie zákonitosti magického sveta, detailne opisuje rodinné sídlo, rituály a procesy, hlavná postava Veroniky našťastie neodhaľuje svoje nadanie v priebehu deja a hladko splýva s každodenným, nekúzelným svetom, dej je dobre štruktúrovaný a zápletka sa pohybuje vyváženým tempom. Slabinou knihy sú dialógy (na jednej strane vďaka nim dej rýchlo plynie, na tej druhej ho však občas nikam neposúvajú a pôsobia nepresvedčivo), vývoj postáv (hoci je príbeh zameraný skôr na akciu a mágiu, absentuje tu hlbšie vykreslenie a hlavná postava je počas celého diania vzťahovačná a plná hnevu) a v niekoľkých prípadoch by preformulovanie viet zanechalo plynulejší dojem.
Odhliadnuc od týchto nedostatkov však ide o zaujímavý a napínavý príbeh s ideálnym konceptom na ďalšie rozvinutie.
Prokletí hrobky opisuje život Evelyn Herbertovej, dcéry lorda Carnarvona, ktorý bol finančným podporovateľom archeologických výprav a vykopávok Tutanchamonovej hrobky. Povolenie kopať v Údolí kráľov dostal v roku 1914 a Evelyn bola po boku Howarda Cartera v roku 1922 jednou z prvých osôb prítomných pri otvorení hrobky.
Príbeh rozprávaný z jej perspektívy sa prelína medzi dvomi časovými líniami - 20. a 70. rokmi 20. storočia. Bohužiaľ, podstatnejšia časť príbehu sa nezaoberá objavom Tutanchamonovej hrobky, ale odohráva sa v 70. rokoch, po štvrtej zo série mŕtvic, ktoré Eve počas svojho života utrpela, a hrozba ďalšej mozgovej príhody visí nad jej životom podobne ako Tutanchamonova kliatba.
Veľká časť knihy, jej času, tajomstva a pátosu sa točia okolo Eviných mesiacov zotavovania, zábleskov jej spomienok, lásky jej manžela a jeho obáv z budúcnosti, a pokusov bezohľadnej archeologičky prinútiť Eve odhaliť tajomstvá, ktoré uchovávala dlhých 50 rokov.
Namiesto očakávaného strhujúceho dobrodružstva plného živých postáv a egyptských artefaktov čitateľ dostáva milostný príbeh z pohľadu staršieho páru a na pozadí vynárajúcich sa záhad ukazuje, ako objav hrobky prenasledoval Evin život.
Hoci je dej kvôli duálnej časovej osi pomalý, pasážam z Egypta chýba atmosféra a postavy sú dvojrozmerné, kniha sa číta ľahko a je pútavá svojím tajomstvom a aspoň čiastočným odhalením histórie.
Dom na azúrovom pobreží je milým, kúzelným a naivne optimistickým príbehom so zábavným obsadením a srdečným a povznášajúcim posolstvom o búraní predsudkov, tolerancii a hľadaní svojho miesta vo svete.
Dej je jednoduchý a nie sú v ňom žiadne vedľajšie vlákna, výrazné prekvapenia ani napätie. Zameriava sa na prijatie vlastnej jedinečnosti, najmä u mladých ľudí. Ústredná postava Linusa Bakera predstavuje slepé dodržiavanie noriem a príbeh sleduje, ako reaguje, keď sa dostane zo svojej komfortnej zóny a je nútený pozerať sa za hranice toho, čo považuje za správne. Približne v polovici knihy sa jeho postava pozoruhodne zmení a stane sa hrdinom príbehu. Náhlosť Linusovej zmeny však nebola zaslúžená a on do nej nedorástol prirodzene.
Klune vrhá svetlo na individualizmus a akceptovanie toho, čo je iné, jeho úsilie však nie je dostatočné a len kĺže po povrchu týchto vážnych tém, zápletka je opustená v prospech množstva múdrostí a moralizovania, dialógy sú miestami príliš nútené a často uvádzajú samozrejmosť, dospelé postavy občas robia rozhodnutia a činy, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, magické bytosti sú zredukované na chodiace učebnice etiky a ich magická povaha nerobí nič pre formovanie zápletky, chýba vysvetlenie sveta a spoločnosti, z ktorej vychádza.
Celkovo sa však autorovi podarilo vytvoriť pre príbeh krásne prostredie ostrova, sympatické postavy s rozmanitými povahami a príjemný, aj keď predvídaťeľný koniec. Ak nemáte sklon veci príliš analyzovať a hľadáte roztomilé, ľahké čítanie s koncom, ktorý vo Vás zanechá pocit šťastia, táto kniha by mohla byť tou pravou.
3,5/5
Líška jedna hrdzavá je knižným debutom slovenského autora s prepracovaným vizuálom a so sľubnou anotáciou. Žiaľ, tá sa pre mňa nepretavila do zaujímavého príbehu. Priamočiary dej, hoci z reálneho života, je veľmi povrchný a predvídateľný, vedľajšie postavy sú ploché, nevýrazné, bez vývoja a okrem Ester žiadna z nich nie je obzvlášť pútavá, hlavnou postavou je nadržaný a naivný rojko ignorujúci akékoľvek náznaky nezdravého vzťahu, dialógy často pôsobia nepresvedčivo až prehnane a autor v snahe byť autentický nešetril vulgarizmami.
Prvok tajomna, reprezentovaný snami s hovoriacou líškou, mal potenciál, ten však nie je naplno využitý a v konečnom dôsledku sa javí nedotiahnuto, román má pomalé tempo, chýba mu hnacia sila, atmosféra a emocionálne spojenie potrebné na to, aby bol príbeh pozoruhodný. Takto v mojej pamäti zanechal len hmlistú ozvenu.
2,5/5
Dej odohrávajúci sa v Prusku v rokoch 1935 až 1948 rozpráva paralelné príbehy dvoch rodín, Hahlbrockovcov a Schipperovcov, a zobrazuje ich útrapy počas druhej svetovej vojny, najmä v rokoch 1944-45, keď sa ruská armáda presúva na západ. Hoci ide o fiktívny príbeh, Slzy z jantáru sú založené na skutočných udalostiach, ktoré autorke vyrozprávali Ilse Hahlbrock a Arno Schipper.
Kniha sa pohybuje pomalým tempom, množstvo postáv, podobnosť životného štýlu a typov rodín, príliš dlhé a často zbytočné opisy a preskakovanie medzi dejovými líniami a ich spájanie do unáhleného konca narúšajú kontinuálny tok rozprávania a neuľahčujú sledovanie jednotlivých príbehov.
Autorka však obratne znázorňuje jednoduchý život rodín, ich posun od naivity k plnému uvedomeniu si hrôz vojny, zmeny postoja k vojne a Hitlerovmu režimu, bolesť, škody a utrpenie, ktoré vojna prináša obyčajným ľuďom a hlavne silu a obetavosť, ktoré je človek schopný v sebe nájsť v tomto temnom období.
Kniha zobrazuje vojnu a jej dopad na civilistov z inej perspektívy, z pohľadu nemeckých občanov, prepletá zdanlivo nezlučiteľné osudy a keby bol príbeh stručnejší, umožnil by plynulejší vývoj a spojenie sa s postavami a dejom bez straty pocitu napätia a hrôz.
3,5/5
Dieťa noci je skôr rodinnou drámou s veľmi jednoduchým prevedením ako trilerom s intenzitou a záhadou. Premisa príbehovej línie je zaujímavá a kniha sa číta ľahko a rýchlo, ale zápletku a koniec je možné uhádnuť už v 2. kapitole, aj keď stále dúfate v nejaký zásadnejší zvrat, ktorý spraví dej aspoň trochu vzrušujúcejším.
Odhliadnuc od predvídateľného deja je v príbehu len málo záhad a kreativity, autorka nevynaložila žiadne úsilie na vytvorenie akéhokoľvek druhu napätia, písanie je nevýrazné, interakcie postáv sú povrchné a neprirodzené, dialógy chudobné a nereálne, miestami až absurdné, samotné postavy sú jednorozmerné a ich vývoju chýba akákoľvek zložitosť a hĺbka.
Autorka prezentuje znepokojivé témy zneužívania detí a sexuálneho násilia príliš odľahčeným spôsobom, motívy a myšlienky každej jednej postavy opisuje a vysvetľuje, niekedy aj opakovane, namiesto toho, aby ich ukazovala prostredníctvom akcie a činov, a ani presladený záver nezachráni celkový dojem z knihy.
Ruský doping je životopisná správa o najväčšom dopingovom škandále v športovej histórii, otvára okno do temnej stránky športu a odhaľuje systematické podvádzanie organizované štátom. Grigorij Rodčenkov, vedúci antidopingového laboratória, zohral významnú úlohu pri negatívnych výsledkoch testov ruských dopujúcich športovcov pred a počas medzinárodných súťaží. Bol jedným zo strojcov sofistikovaného systému manipulácie so vzorkami, ktorý dosiahol svoj vrchol počas olympijských hier v Soči, keď v tom čase zrejme najvyspelejšie dopingové výskumné laboratórium sveta spustilo proces výmeny pozitívnych vzoriek za čisté, vopred pripravené.
Rodčenkov hovorí o svojej osobnej kariére, dostupným jazykom vysvetľuje fungovanie športových testovacích laboratórií v sovietskej ére a systémovú kultúru dopingu v ruskom športe, ponúka vlastnú verziu udalostí v Soči a ruského odhodlania prostredníctvom manipulácie so vzorkami zaručiť vyhliadky na zlatú medailu a obnoviť prestíž Ruska po žalostnom výkone na predchádzajúcich zimných hrách vo Vancouveri, opisuje systém dopingových kontrol a spustenie biologického pasu športovcov.
Dojem z autora je však trochu rozpačitý – na jednej strane je kľúčovou postavou, ktorá odhalila rozsah ruského podvodu, na tej druhej je otvorený voči užívaniu steroidov, syntetického testosterónu a mnohých ďalších látok a tvrdí, že umožňujú športovcom zotaviť sa rýchlejšie a nie sú nebezpečné, ak sa používajú správne.
Neodporúčam čítať, ak si chcete zachovať ilúziu čistého vrcholového športu.
Rovnomenné pokračovanie s plynulo nadväzujúcim dejom za výbornou prvou časťou v ničom nezaostáva – ponúka jednoduchý štýl, dômyselnú štruktúru, vyrovnané tempo, pútavý príbeh (tentokrát o projekte hľadania hokejových talentov), vierohodné postavy, jemný humor a vtipné scény a dialógy.
Prostredníctvom interakcií medzi Stíhačmi navzájom aj s novými, prípadne v prvej časti okrajovo spomenutými postavami autor vytvára dôvernú atmosféru, rozvíja jednotlivé charaktery a darí sa mu premeniť bežných ľudí na zaujímavé a podmanivé postavy. Nepotrebuje nikoho robiť prehnane sarkastickým, podlým, hrdinským, či tajomným, aby vytvoril nezabudnuteľné individuality. Sú to jednoducho normálni ľudia v každodennom živote, ktorých si čitateľ veľmi rýchlo obľúbi a má chuť stať sa súčasťou ich partie.
Z autorovho písania vyžaruje srdečnosť, citlivosť, optimizmus a sofistikovaný humor, žiadna vedľajšia dejová línia alebo postava nie je bezdôvodná alebo zabudnutá a každý kúsok slúži väčšiemu celku, ktorý ústi do oddychového príbehu o hlbokom priateľstve, láske k športu a nečakaných situáciách.
Osem hôr je nežný, melancholický a sugestívny príbeh o priateľstve, slobode, lezení a prírode, ktorý plynie pomalým, vyrovnaným tempom bez výraznejších dejových zvratov. Sprostredkúva priateľstvo rozvinuté opatrne a takmer bez slov, ktoré obstojí v skúške časom a zmenami, medzi dvoma talianskymi chlapcami z odlišného rodinného prostredia - Brunom, chlapcom z hôr, a Pietrom, ktorý do Grany prichádza na leto a vracia sa do mesta. Venuje sa tiež rozporom a trápeniam medziľudských vzťahov a konfliktným vzťahom medzi rodičmi a deťmi - vzťah Pietra a jeho otca by v kontexte príbehu prekypujúceho citlivosťou mohol pôsobiť trochu chladne, no namiesto toho dodáva punc realizmu.
Román vyjadruje lásku k skromnému a jednoduchému životu v horách, ako aj k fyzickej námahe a osamelosti na túrach, ilustruje túžbu, ktorá postavy neustále ťahá späť do hôr bez ohľadu na to, kam sa ich život uberá. Autorovi sa darí opísať majestátnosť hôr, očarujúce výhľady, farmársky život na vysokohorských pastvinách a ročné obdobia, ktoré ho ovplyvňujú. Cognettiho opisy sú živé a podrobné, ako prechádzka po talianskych horách bez toho, aby ste opustili pohodlie svojho domova.
Čítanie pre milovníkov hôr a pre každého, kto má rád príbehy o priateľstve a chce sa zamyslieť nad dôležitosťou miest, ku ktorým sa neodmysliteľne viažu naše najvzácnejšie spomienky.
Príbeh, námetom a zasadením pripomínajúci knihu Dobrý ročník, ponúka nenáročné oddychové čítanie s niekoľkými prekvapivými zvratmi, no inak predvídateľným dejom a záverom. V hlavnom príbehu, zameranom na Avu hľadajúcu samú seba po zisteniach o manželových dlhoch a romániku, sú roztrúsené krátke kapitoly, ktoré sa sústreďujú na Avino detstvo a dôvody, prečo sa prerušil kontakt medzi jej rodinou a starým otcom. Tieto časti pomáhajú hlbšie pochopiť charakter Avy a pridávajú perspektívu toho, aký bol vinohrad v minulosti.
V priebehu románu sa z Avy, ktorá si nie je celkom istá svojimi silnými stránkami a miestom vo svete, stáva nezávislá žena s vlastným hlasom pripravená čeliť novým výzvam a nástrahám.
Autorkino písanie je ľahké, vtipné, plné vášne a emócií s množstvom dialógov, do ktorých vkladá aj francúzske vety a výrazy, starostlivo opisuje prostredie Provensalska s jeho farbami, vôňami, pocitom pokoja, rytmom života malého mestečka, kde každý vie o každom, a detailmi o pestovaní viniča a výrobe vína. Hoci je len pozadím milostného života hlavnej postavy s omnoho mladším mužom, autorke sa podarilo do knihy preniesť atmosféru francúzskeho vidieka na Côte d'Azur a ak vyhľadávate romantické príbehy s vôňou levandule, jari vo Francúzsku, vína, broskýň a čerstvo upečených croissantov, román prekypujúci intrigami, rodinnými spormi, záhadami a novými začiatkami, keď Ava robí prvé váhavé kroky k šťastiu a nezávislosti uprostred vín a vínnej révy očarujúceho Château Saint-Clair, by mohol byť letným čítaním pre Vás.
