Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Zábavné, milé a oddychové čítanie s príjemnou atmosférou. Príbeh orkyne Viv, ktorá sa rozhodne opustiť život v žoldnierskej partii a založiť si kaviareň v meste Thune, je jednoduchý, väčšina románu je len o budovaní kaviarne a o nadväzovaní nových priateľstiev v novom meste, v ktorom kávu nikto nepozná, tempo je uvoľnené, dej lineárny a hoci existuje niekoľko hrozieb a konfliktov, s ktorými sa Viv a jej priatelia musia vysporiadať, celkovo je v knihe minimum zápletiek, napätia a akcie. Postavy sú sympatické, ale rovnako ako celý príbeh nemajú hĺbku a nedochádza k veľkému vývoju alebo rastu. Neočakávajte ani ťažké budovania sveta, kvôli ktorému by tento typ rozprávania stratil zo zreteľa zábavnosť.
Ak však hľadáte chvíľkový únik od epického fantasy alebo nenáročný, krátky a sladký príbeh, po ktorom budete mať chuť na kávu a škoricovú rolku, Legendy a latéčka by mohli byť dobrou voľbou.
Zbierka, obsahujúca 14 temných, ponurých príbehov a doplnená ilustráciami Andreja Práznovského, má za svoj primárny cieľ vytvoriť znepokojujúcu a nepoznateľnú atmosféru, ktorá prebúdza tie najzákladnejšie hrôzy. Prináša rozmanitosť tém, štýlov a štruktúr a každý z autorov vykresľuje miestne reálie a spracúva zaujímavý námet jemu blízkym a originálnym spôsobom, no s rozličnou mierou čitateľského zážitku. Jednotlivé poviedky sú svojou vlastnou entitou, nechýba im predstavivosť, líšia sa však v jazykovej vycibrenosti, štylistickej obratnosti, rozvinutosti, vystavaní zápletky a vyvrcholení príbehu. Celkový dojem z textov navyše narúša množstvo chýb a preklepov.
Zvýšenú pozornosť si zaslúžia nasledovné kúsky:
Zámotok výborne napísaná, komplexne vystavaná a vygradovaná poviedka s nečakaným zvratom a mrazivou atmosférou, v ktorej reportérka Klaudia, snažiaca sa preraziť do národnej televízie, prenasleduje chovateľa zajacov na jeho farmu, kde sa deje niečo podozrivé.
Úniková hra vstúpte do únikovej hry Pekelná veštiareň, stačí vyriešiť zadané úlohy. Všetko sa zmení, keď sa partii 4 ľudí podarí nájsť vstupenku do bonusového kola, v ktorom víťaz môže byť len jeden. Autor ponúka živé obrazy, psychologický náhľad do mysle hlavnej hrdinky Kláry a nečakané rozuzlenie.
Kŕdeľ začína ako romantická jarná prechádzka, no autor nás promptne vyvedie z omylu kliatbou Veľkého Manína, lietajúcimi monštrami v lovecraftovskom štýle a krvavým kúpeľom. Štylistická stránka síce pokrivkáva a poviedka by si žiadala plynulejšiu stavbu viet, ale príbeh je premyslený a zarámovaný dostatočne dobre, aby ste mali pocit, že ste práve vstúpili do sveta vytvoreného mimoriadne živou predstavivosťou, a ponúka zaujímavú zmes tvrdého kúska s nadprirodzeným postapokalyptickým hororom.
Poludňový kanál poviedka v skľučujúcom tóne vyvoláva plíživý pocit hrôzy zlovestným klokotaním nesúcim sa z temných hlbín kanála a žiadajúcim o ďalšie jedlo. Nebyť absencie predložky k/ku v texte, zážitok by bol ešte jedinečnejší.
Kniha, odohrávajúca sa medzi 10. májom 1940 a 10. májom 1941, skúma rok v živote Winstona Churchilla, ktorý sa po demisii kabinetu Nevilla Chamberlaina stal počas rozhodujúceho roka v jednom z najdôležitejších období svetovej histórie prvýkrát ministerským predsedom, a pozerá sa na udalosti z viacerých perspektív samotného Winstona, jeho rodiny, personálu, politického a vojenského štábu, amerických záujmov aj nacistických vodcov. Larson v nej vďaka starostlivému výskumu a množstvu detailov odviedol skvelú prácu pri spájaní histórie a príbehu, prostredníctvom primárnych zdrojov, denníkov, listov a iných historických dokumentov približuje osamotený boj Británie proti Taliansku a Nemecku, obavy z invázie, leteckú Bitku o Britániu a načrtáva vplyv nočných náletov počas Blitzu a vplyv vojny vo všeobecnosti na bežných Londýnčanov aj na členov vlády. Hoci bol Churchill zložitou osobnosťou so zvláštnymi výstrednosťami, bol možno jediným človekom so správnou kombináciou zručností a osobnostných čŕt, s výdržou, odhodlaním a schopnosťou povzbudzovať a motivovať, ktorý dokázal previesť ľudí týmto ťažkým obdobím, a s neutíchajúcou snahou získať amerického prezidenta Roosevelta na pomoc Británii.
Napriek tomu, že poznáme výsledok a niektoré časti pre mňa neboli až také zaujímavé (napr. zápisky Mary a Johna Colvilla zamerané na romantické záujmy a každodenné maličkosti), kniha sa pohybuje v dobrom tempe, je poučná a pútavá a ukazuje hĺbku a rozsah Churchilla ako manžela, otca, politika a vodcu.
V úvodnom diele novej série Čierny ľad nás Yrsa Sigurdardóttir zavedie do luxusného sídla v odľahlom kúte islandského vidieka.
Kapitoly sa odohrávajú striedavo v prítomnosti, v ktorých Týr, Idunn a Karólína vyšetrujú brutálny zločin, a v minulosti, v ktorých spoznávame rodinu žijúcu na osamelom statku a študentku Sóldís, novoprijatú pomocníčku, sledujeme podivné udalosti a vládne im ponurá, temná atmosféra. Obe dejové línie prirodzene smerujú k rozuzleniu prípadu, no navzájom sa spomaľujú, čo prispieva k vytváraniu napätia. Pre Týra vyšetrovanie nadobúda aj osobný nádych, keď sa dozvie pravdu o svojej minulosti, ale kým Týrov pohľad je v prevažnej miere analytický a obmedzený na podporu príbehu Sóldís, kapitoly z pohľadu Sóldís sa pohrávajú s prvotnými strachmi, sú výborne rozpracované, prostredie, počasie, miznúce veci, pivnica a stará časť domu so škrípajúcimi a praskajúcimi zvukmi vytvárajú strašidelnú atmosféru a dej v nich naberá ten správny spád.
Autorka vytvorila podmanivé prostredie s niekoľkými postavami, príbeh sa pomaly vkráda pod kožu, dej je dobre vybudovaný a pútavo napísaný. Záver je trochu unáhlený a predvídateľný, ale aj tak je kniha napínavým a mrazivým čítaním a teším sa na ďalší diel.
Na úvod musím povedať, že som si knihu chcela prečítať s cieľom upraviť si názor na pravnučku zakladateľa hotelov Hilton. Žiaľ, jej memoáre ho nezmenili.
Určite by nikto nemal utrpieť traumu a fyzické a psychické zneužívanie, ktoré prežila Paris v reformných školách, do ktorých ju ako problémovú tínedžerku poslali rodičia. V týchto častiach je veľmi otvorená, autentická a detailná a sú dôležité z hľadiska všeobecnej diskusie, ale preskakovaním medzi zážitkami z týchto škôl a príbehmi o večierkoch, outfitoch, celebritných priateľoch, škandáloch a nespravodlivom zaobchádzaní pri zatknutiach, ktorým chýba akékoľvek sebauvedomenie a prevzatie zodpovednosti, strácajú na údernosti.
Za svoje vzdelanie považuje cestovanie, pričom priznáva, že z navštívených krajín videla tak hotelovú izbu, kluby a modelingové akcie, neustále kladie dôraz na to, ako mohla vďaka svojmu privilegovanému postaveniu preplávať životom, no rozhodla sa tvrdo pracovať. Zrejme mala v úmysle ukázať, aký je to obdivuhodný výkon, namiesto toho upozornila na svoje kapitalistické myslenie a posadnutosť peniazmi.
Písanie je chaotické a nezrelé, neponúka hĺbku ani náhľad do jej práce, ako osoba vyznieva veľmi povrchne a zahľadene do seba a kniha nepôsobí ako memoáre, ale ako vychvaľovanie vlastnej osoby, vplyvu na sociálne médiá, jej značiek, produktov a úspechov.
Harry hovorí pomerne otvorene a emotívne, používa množstvo dramatických metafor a kniha je napísaná spôsobom, že štýl alebo vkus sú obetované ľahkej konzumácii, takže sa životopis číta ako román, hoci vzhľadom na počet kapitol veľmi nesúdržný a s nesúvisiacimi udalosťami. Mal príležitosť podeliť sa o postrehy z prostredia kráľovskej rodiny z jedinečnej perspektívy, namiesto toho dostávame terapeutické sedenie s osobnými sťažnosťami a výčitkami voči britským médiám vo všeobecnosti nešťastného človeka bez zmyslu života.
Prince Harry sprostredkúva komplexnosť, život v centre pozornosti, tragédiu, výsady a obmedzenia, ktoré ho napokon viedli k odpútaniu sa od britskej kráľovskej rodiny a presťahovaniu do Kalifornie. Veľkú časť spomienok tvoria momenty formovania jeho života – smrť matky, problémy so školou, vojenská služba, jeho láska k Afrike, ale ponúka aj príbehy o jeho výchove, vzťahu k otcovi, bratovi a starším príbuzným a vyjadruje svoj názor na tlač, vnímanie verejnosti a neschopnosť svojej rodiny konať v mene jeho a jeho manželky. Nevyhýba sa ani téme pitia a užívania drog, straty panenstva a pravdepodobne jeho najväčších verejných prehreškov.
Je evidentné, že si Harry prešiel množstvom fyzických a psychických tráum a preukázal veľkú odolnosť. Na jednej strane je talentovaným a oddaným vojakom, obyčajným chlapíkom, ktorý sleduje Priateľov a oblečenie nakupuje v TK Maxxe, ale je tiež v mimoriadne privilegovanom postavení.
Nešetrí údermi a obvineniami a poukazuje na to, kde iní urobili chybu. Nedarí sa mu však dôsledne uplatňovať to isté kritické oko na svoje vlastné činy. Aj keď znie, že sa cíti zle za svoje prešľapy, pripisuje ich výlučne svojej výchove. Neprezentuje sa ako zrelá a zodpovedná osobnosť, ale ako nerozhodný človek plný protirečení. Obsahu chýba sebareflexia a sebauvedomenie.
Ak sledujete kráľovskú rodinu, zrejme si jednostranný, jednoducho napísaný príbeh o emocionálnom zanedbávaní, smútku a nespočetných následkoch neriešenej traumy prečítate. Škoda, že sa nedozvieme pohľad druhej strany, aby sme vedeli posúdiť hodnovernosť príbehu a vytvoriť si celkový obraz a jasný úsudok.
Záře dávno pohaslá je podmanivou zmesou histórie a štipky fantasy. Guy Gavriel Kay prichádza s veľmi sugestívnym príbehom a pútavou obraznosťou. Autorov talent a predstavivosť mu umožňujú vytvoriť živé a dýchajúce prostredie, ktoré čitateľa vtiahne, v závislosti od uhla pohľadu meniť tón a aj najmenšiu vedľajšiu postavu spraviť komplexnou a sympatickou. Dejiskom príbehu je Batiara, obdoba Talianska v ranej renesancii, kedy si mocné mestské štáty najímali žoldnierske armády, aby za ne bojovali. Príbeh je primárne rozprávaný z pohľadu Guidania, syna krajčíra, ktorý v spomienkach rozvíja vrstvy udalostí, ktoré sa udiali počas krátkeho časového obdobia v jeho mladosti. Hoci trvá na tom, že je len malým človiečikom, mal možnosť vidieť tých, ktorí svojou prítomnosťou formovali životy ľudí a menili svet.
Živé a presvedčivé postavy sú skupinou nesúrodých mužov a žien, ktorých cesty sa nečakane skrížia a ktorých osudy sa stočia do rozsiahlej tapisérie lásky a tragédie.
Záře dávno pohaslá je dojemným, introspektívnym skúmaním ľudskej duše, príbehom o pamäti a sile rozhodnutí. Každá voľba, každé rozhodnutie má svoje následky. Autorovo jemné písanie utkáva svoje magické kúzlo a mení aj tú najstrašnejšiu smrť na niečo poetické. V jedinej vete dokáže povedať viac ako väčsina iných autorov celým odsekom alebo stranou. Nepreskakuje činy, emócie alebo myšlienky, ale pozorne ich skúma a dáva im náležitú váhu a význam. Vytvára mnohostranné postavy, ktoré predvádzajú veľmi ľudské a rozpoznateľné paradoxy. Jeho majstrovské využitie viacerých uhlov pohľadu mení určité zložité scény na úchvatný, pohlcujúci zážitok, každý z nich vnáša do príbehu svoj vlastný význam a intenzitu a spolu vytvárajú súdržný a komplexný obraz. Toto nie je epická fantasy ani bojový príbeh. Tempo je občas pomalé, ale krása je v detailoch, charakteristike a úvahách.
Udalosti, ktoré formujú životy postáv v pokračovaní série Kingsbridge, sú úzko späté s úsvitom priemyselnej revolúcie, dejinami francúzskej revolúcie a napoleonských vojen, anglikánskej cirkvi, tradičného triedneho stretu a zrodu robotníckej triedy.
Románu nemožno uprieť, že sa číta ľahko, prostredie, zložitosť britskej politiky, vlády a spoločnosti počas napoleonskej éry sú opísané veľmi dobre s tým správnym množstvom detailov a autor, známy svojím zložitým rozprávaním a schopnosťou spájať príbehy, opäť vložil do knihy množstvo historického výskumu, tentokrát však celkový dojem pôsobí plocho, bez emočného presahu a pri čítaní nevyvoláva potrebu otočiť na ďalšiu stranu.
Príbeh, odohrávajúci sa na pozadí zaujímavého historického obdobia, je do istej miery nevýrazný, dej nie je taký strhujúci ani pútavý ako napr. v Pilieroch zeme, postavy plnia len poslanie vypovedať o probléme spoločenského kontextu, na ktorý chce autor poukázať, nemajú zmysluplný oblúk, ktorý by ich v priebehu niekoľkých desaťročí výrazne menil, často sú len pozorovateľmi okolitého sveta, nie sú hlboko vykreslené ani mimoriadne jedinečné či zaujímavé. Kapitoly nie sú plné napínavých opisov napoleonských konfliktov, namiesto toho dej posúvajú dialógy, výklady a každodenné konflikty takých jednorozmerných postáv, že viete, kto má pravdu a kto nie, skôr ako začnú. Záver románu uzatvára všetky otvorené linky jednoduchým a povrchným spôsobom a hľadá skôr šťastný koniec ako čokoľvek iné.
Kniha, ktorej text je jasný a priamy, hoci nie mimoriadne umelecký a ktorej chýba vlastný charakter a výzvy sa prekonávajú relatívne jednoducho, je pre mňa miernym sklamaním, ale aspoň prispieva k pochopeniu historických súvislostí.
Cyklus vlkodlaka je hororovým príbehom, ktorý mal pôvodne na popud Christophera Zavisa vyjsť vo formáte kalendára. King mal vytvoriť 12 vzájomne súvisiacich príbehov, ktoré budú doplnené ilustráciami komiksového kresliča Bernieho Wrightsona. Keďže 500 slov na stránku bolo preňho obmedzujúcich, napokon sa príbeh, odohrávajúci sa v mainskom mestečku Tarker's Mills, rozrástol na krátku novelu o sérii vrážd, ku ktorým dochádza počas splnu.
Štruktúra knihy je veľmi dômyselná, dej s neobyčajným záporákom a nečakaným hrdinom sa odvíja v priebehu 12 mesiacov, celkový koncept funguje, príbeh je jednoduchý, písanie lineárne, štýl a rytmus sa veľmi dobre dopĺňajú, zápletka odráža hlavnú podstatu príbehu, postavy obklopuje aura chladu a neznáma a hoci sa na takom malom priestore King veľmi neponára do nápadov alebo originálneho materiálu, nezaoberá sa pôvodom monštra a upúšťa od svojho zvyku prehnane opisovať akúkoľvek udalosť či akciu postáv, dokáže sprostredkovať emócie súvisiace s hrôzou, ktorou trpí malé mesto.
Čo však Cyklus vlkodlaka odlišuje od ostatných Kingových diel sú nádherné ilustrácie Bernieho Wrightsona, dokumentujúce cestu vlkodlaka. Už len kvôli nim by táto útla kniha nemala chýbať v žiadnej „kingovničke“.
Kniha Beren a Lúthien je súborom viacerých verzií (v próze aj vo veršoch) príbehu o láske a dobrodružstvách smrteľníka Berena a elfky Lúthien. S postupným poodhaľovaním jednotlivých podôb textu sa postavy stávajú rozvinutejšími a definujú sa súvislosti s širšou Tolkienovou mytológiou.
Hoci čítanie nie je jednoduché ani plynulé a príbeh je neúplný, je evidentné úsilie o zhromaždenie rôznorodých častí a verzií do čo najsúdržnejšieho celku a predkladá pekne zostavený pohľad na vývoj hlavnej Tolkienovej legendy v mytológii Stredozeme s veľmi užitočnými poznámkami od Christophera Tolkiena, ktorý s dielom svojho otca zaobchádza s úctou a jemnosťou, a nádhernými ilustráciami Alana Leeho. Okrem toho šírka Tolkienovej tvorby, jeho odhodlanie pri nastavovaní vízie a posadnutosť prehodnocovaním a prepisovaním v snahe diela zdokonaliť sú obdivuhodné a inšpiratívne.
Beren a Lúthien je hrdinským, epickým a hlboko melancholickým príbehom. Ak ste otvorení objavovaniu toho, ako sa krásny príbeh môže v priebehu času meniť a rozvíjať, stojí za to knihu si prečítať. Neodporúčam ju však niekomu, kto sa s príbehom stretáva prvýkrát. Silmarillion ponúka príbeh v jeho najúplnejšej a najpriamejšej, aj keď pomerne stručnej podobe, navyše je prezentovaný v širšom kontexte, čo je dôležité pre plné ocenenie jeho významu.