Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Debutový román Amora Towlesa je láskavým návratom do obdobia postjazzového veku a literárneho štýlu, ktorý z neho vyrástol. Na pozadí elegantne vykresleného prostredia newyorskej smotánky 30. rokov 20. storočia rozpráva príbeh bystrej, príťažlivej a ambicióznej mladej ženy, dcéry ruského prisťahovalca, ktorá sa s odstupom času obzerá za rokom 1938 a za radom rozhodnutí a dôsledkov formujúcich jej život .
Pravidla zdvořilosti, pomenované po knihe morálnych a spoločenských kódexov Georga Washingtona, s nadhľadom, inteligenciou a dokonalou rezervovanosťou dokumentujú machinácie bohatstva a moci v historickom momente, ktorý sa v niektorých ohľadoch až tak nelíši od toho súčasného.
Román má jednoduchý dej, je nahromadením motivácií, túžob, výstredností a možností a primárne sa spolieha na opis. Postavy sú výborne vykreslené, autorovi sa podarilo nájsť jemnú rovnováhu medzi introspekciou hlavnej postavy a veľkoleposťou mesta, dialógy sú ostré a vtipné a Towles sa vyhýba dobovej nostalgii a sentimentálnosti. Skúma otázky identity a vlastnej hodnoty, úlohu voľby, spoločenských spôsobov a sociálnej štruktúry v živote mladej ženy s neobmedzenými životnými možnosťami.
Očarujúci, sugestívny a pútavý román, ktorého čítanie je ako listovanie v čiernobielom fotoalbume a spomínanie na miesta z minulosti, dokazuje Towlesov talent pre dialóg, živé obrazy, dobové detaily a vývoj postáv.
Haló...jsi tam? je veľmi pútavý, citlivo napísaný príbeh o smútku, úzkosti, výčitkách, rodinných vzťahoch, duševnom zdraví, vyrovnávaní sa so stratou a hľadaní samého seba po smrti blízkeho, ale aj o nádeji a priateľstve s vierohodnými postavami a dialógmi. Hoci má kniha romantický nádych, očakávaný vzorec a predvídateľný záver, romantický vzťah nie je nosným prvkom príbehu. Autorka spracúva niektoré veľmi ťažké témy podnetným spôsobom, vyzdvihuje silu a dôležitosť ľudského spojenia a odvádza skvelú prácu pri sprostredkovaní toho, aké pocity môže mať osoba prežívajúca smútok, ako aj jej priatelia a rodina.
Príbeh sa rozvíja pomaly, je dômyselne vystavaný a prvky napätia a tajomna najmä z Brodyho života udržiavajú čitateľovu pozornosť. Kapitoly sú rozprávané z pohľadu dvoch postáv, z ktorých každá si prešla osobnými tragédiami, rieši svoje vlastné vnútorné a vonkajšie konflikty a spojí ich telefonát, vďaka ktorému nájdu nečakanú nádej v slovách cudzinca na druhej strane linky. Ústredným postavám chvíľu trvá, kým sa postavia svojim vnútorným démonom a uvedomia si, že utápanie sa v trápení a posadnutosť minulosťou ich odsúdi na život v samote a zúfalstve. Navzájom si však poskytnú pomoc a vydajú sa na cestu uzdravenia.
Odporúčam čitateľom, ktorí majú radi emotívne, realistické príbehy.
Román Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí je ódou na knihy a liečivú silu čítania, rozpráva o láske ku knihám, o intímnom vzťahu medzi knihou a čitateľom, o vzácnych putách, ktoré knihy vytvárajú medzi neznámymi ľuďmi, a o spôsobe, ako spoznať toho druhého prostredníctvom kníh, ktoré číta, alebo prostredníctvom políc jeho knižnice.
Ak patríte k čitateľom, ktorí vyhľadávajú dychberúce udalosti, akčnú zápletku, ktorá rýchlo eskaluje, a hrdinov bojujúcich pri prekonávaní prekážok, táto kniha zrejme nebude pre Vás. Autor si pri utkaní svojho príbehu osvojil inú metódu, ktorá nezávisí od udalostí, pohybu a zložitosti zápletky. Skôr na bohatom rozprávaní, aforizmoch a múdrostiach, z ktorých väčšina je čerpaná od veľkých spisovateľov a odráža jeho filozofiu, životné skúsenosti, erudíciu a rôznorodosť jeho záujmov. Je to zrejmé z dialógov postáv románu. Hlboké intelektuálne rozhovory medzi Natáliou a jej zákazníkmi nás ponárajú nielen do čítania, ale aj do ľudskej duše. Natália, majiteľka kníhkupectva v mestečku Uzes, nám cez stretnutia s deviatimi zákazníkmi s odlišnými životnými problémani ponúka dojímavé príbehy, s ktorými sa môžeme stotožniť alebo z nich čerpať zdroje reflexie a introspekcie.
Atmosféra románu je pokojná, zapadá do všeobecnej myšlienky, autorov štýl je jednoduchý, píše s ľahkosťou a citlivosťou a kniha je napriek istému idealizmu krásna a živá. Neprestáva čitateľa motivovať, zanechá hrejivý pocit a vyvolá túžbu objaviť všetky tituly spomenuté v texte.
Zhubni je poslednou knihou vydanou pod pseudonymom Richard Bachman pred odhalením totožnosti autora. Na rozdiel od iných Bachmanových kníh to nie je sci-fi ani triler, táto dlhšia novela je horor, ale zdieľa spoločné prvky s ostatnými knihami, vrátane skľučujúceho a ponurého konca. King vždy robil všetko pre to, aby mali jeho knihy šťastné konce, to ale neplatí pre knihy Bachmana. Boli miestom, kde sa nemusel obávať o svojich čitateľov a mohol sa oddať svojej fantázii.
Všetko sa začne, keď Billy Halleck nešťastnou náhodou pri autonehode zabije starú cigánku. Otec obete sa Billyho dotkne a pošepká ‘Schudni‘ a jeho hmotnosť nezastaviteľne klesá. Billy verí, že naňho bola uvalená kliatba a rozhodne sa vziať veci do vlastných rúk.
Kniha má originálny námet a nesie niektoré z Kingových nezameniteľných štylistických znakov, vďaka čomu je próza pútavá, chýba však starostlivosť, s ktorou King skúma svoje témy, láska k vlastným postavám, venovanie času tomu, aby v každej našiel to dobré, odhodlanie postarať sa o príbeh s remeselnou zručnosťou a vloženie množstva literárnej ambície.
Kniha sa sústredí na priamočiary, jednoduchý príbeh bez výrazných odbočení, načrtáva problematiku viny, zodpovednosti a predsudkov, zaoberá sa otázkou spravodlivosti/ nespravodlivosti a prechádza z hororu poháňaného dejom ku krimi knihe o pomste.
King v príbehu s nesympatickou postavou v hlavnej úlohe však veľmi zaujímavo používa cigánsku kliatbu k tomu, aby nás prinútil preskúmať naše vlastné správanie a chyby jeho vlastným prekrúteným a kreatívnym spôsobom.
Prvotina slovenského autora Lukáša Poláka, hororová jednohubka s náznakom detektívnej zápletky, nás zavedie do východoslovenskej dediny Kriaky s tajuplným jazerom a studňou opradenými legendami. Príbeh je podaný prostredníctvom troch postáv, ktoré odhaľujú históriu dedinky, záhadné zmiznutia, povery spojené s jazerom a jeho vplyv na obyvateľov. Dej je dynamický, tempo rýchle, autor nevenuje veľa priestoru opisom či charakteristikám postáv, ale prináša temný a atmosférický príbeh s lovecroftovskými príšerami vystavaný so zmyslom pre budovanie tajomna a napätia. V závere však pridáva niekoľko fragmentov, ktoré je po predošlej pomerne plazivej temnote obtiažne sledovať, a vzhľadom na rozsah knihy nie sú rozpracované natoľko, aby príbeh rozvinuli a vytvorili tak harmonický komplexný celok s kontinuitou a vyvrcholením dodávajúcim prvok psychologickej hrôzy.
Okrem toho je v knihe veľa chýb, príliš často použité slová čudný, zvláštny a bizarný a nelogicky skombinovaný prítomný a minulý čas najmä v uvádzacích vetách dialógov.
Odhliadnuc od týchto nedostatkov je však príbeh zaujímavý a ak máte radi horory, vyhraďte si čas na slovenské Kriaky.
3,5/5
Príbeh je rozprávaný prostredníctvom dvoch rôznych pohľadov – kapitoly z pohľadu Maggie v súčasnosti, ktorá sa vracia do Baneberry Hall, aby preskúmala minulosť prežívaním prítomnosti a odhalila pravdu, ktorá prezrádza oveľa viac z histórie domu, sú popretkávané kapitolami z knihy ‘Dom hrôzy’ jej otca, vďaka ktorým sa postupne dozvedáme, čo zažila rodina v osudné leto po presťahovaní sa do viktoriánskeho sídla. Nelineárne časové osi robia príbeh zložitejším a efektívnym spôsobom budujú napätie a hrôzu. Sager šikovne uplatňuje klasické nástroje strašidelných príbehov: blikajúce svetlá, tiene objavujúce sa v diaľke v lese, rozmazané šmuhy na fotografiách, ktoré by mohli byť duchmi, gramofón púšťajúci dookola tú istú melódiu…má však tendenciu prehnane vysvetľovať zjavné body, opakovať napísané, zápletka sa spolieha na to, že čitateľ verí, že hlavná hrdinka si vôbec nepamätá zážitok zo strašidelného domu, niekoľko detailov nedáva zmysel, vedľajšie postavy nie sú rozvinuté a pôsobia ako rekvizity a Maggie sa správa nezrelo a iracionálne.
Celkovo je kniha Poslední, kdo zůstal rýchlym a ľahkým čítaním s množstvom zvratov, ktoré neprekračuje rámec toho, že svojmu čitateľovi poskytne zábavný zážitok - ani v próze, ani v skúmaní postáv či hĺbke. Ak sa k nej postavíte takto, pravdepodobne si jej čítanie užijete.
Debutový román Annette Bjergfeldt je príbehom o hľadaní lásky storočia, túžbach, stratách, radosti, smútku, umení a snoch, ktoré sa neplnia podľa predstáv. Rozprávačka Esther sa obzerá za históriou svojej rodiny, prevedie nás od cirkusu v Petrohrade cez Kodaň a elegantný Paríž až po švédske ostrovy a cez nespočetné sklamania a rozpadnuté vzťahy ukazuje, ako dvojičky Esther a Olga po prečítaní Šalamúnovej Piesne piesní zápasia pri hone na lásku s prehnanými a nereálnymi očakávaniami.
Kniha má zaujímavý námet a svojrázne postavy a predpokladám, že príbeh mal byť vtipný, dojímavý a povznesený, ale Olgine prdy a oblizovanie tvárí, sexuálne a alkoholické úlety, Estherina sebaľútosť a pochybnosti, nadávky vo viacerých jazykoch a autorkine zvláštne používanie minulého a prítomného času vo mne, žiaľ, žiadny z týchto pocitov nezanechali. Kniha je prešpikovaná kvetnatou slovnou zásobou, ktorá trochu prehlušuje dej, opakuje sa a zbytočne knihu naťahuje. Príbeh je nevýrazný, chýba mu dynamika a hnacia sila a vo všeobecnosti všednému, miestami absurdnému príbehu jednej rodiny so vzostupmi a pádmi nepomáha ani Estherin melancholický hlas.
Billy Summers je na povrchu príbehom o nájomnom vrahovi s morálnym kompasom, ktorý zabíja iba zlých ľudí, a pri poslednej práci predvídateľne kráča priamo do problémov. Pri úniku pred nimi narazí na ženu, ktorá sa podobá na duchov z jeho minulosti a možno je kľúčom k tomu, aby sa konečne vyrovnal so svojimi vnútornými démonmi.
Pod zápletkou Billyho Summersa sa skrýva sofistikovanejší výklad riešenia traumy prostredníctvom písania a kreativity. Je to príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí sa učia rozprávať svoj vlastný príbeh, o objavení svojho hlasu, o uvedomení si, že vyrozprávanie vlastného príbehu lieči, poskytuje hlbší pohľad na vlastné skúsenosti a spôsob, ako konfrontovať emócie a minulosť konštruktívnym a bezpečným spôsobom.
King ukazuje ľudskú krutosť a slabosť, silu a česť v tej istej osobe, vytvára komplexný a presvedčivý psychologický portrét postavy so spletitým zmyslom pre spravodlivosť, muža formovaného svojou minulosťou, o ktorej sa dozvedáme z knihy, ktorú píše. Summers verí v čestnosť a v to, že ľudia, ktorí sa dopustia ohavných činov, za ne musia zaplatiť.
Kniha o subjektívnej povahe morálky, vlastnej identite a dôležitosti vzťahov, ktoré si v živote rozvíjame, má pomalé tempo, je riadená skôr postavami ako príbehom, opäť odkazuje na Kingove predchádzajúce diela a rypne si do Donalda Trumpa. Približne v polovici príbeh naberá nový smer a aj keď sa stále dobre číta, pôsobí ako dve rozdielne entity, chýba mu atmosféra prvej polovice, stáva sa predvídateľným, dominuje vývoj vzťahu hlavných postáv a spôsob predstavenia Alice je príliš vzdialený od zápletky, ktorá má byť serióznym kriminálnym románom. Hoci nejde o veľmi originálny príbeh a dichotómia hlavnej postavy vyznieva nepravdepodobne, vďaka Kingovmu skvelému písaniu ani triviálny príbeh neprestane čitateľa baviť.
Krajina ľadu formou denníkových záznamov a listov hlavných postáv, novinových článkov, oficiálnych správ, úryvkov z viktoriánskych lekárskych kníh, fotografií a korešpondencie medzi podplukovníkovým prasynovcom a kurátorom múzea rozpráva príbeh podplukovníka Allena Forrestera, ktorý v roku 1885 vedie expedíciu do odľahlých častí Aljašky, a jeho manželky Sophie, ktorá zostáva v kasárňach, skúma prírodu a ako priekopnícka fotografka prírody posúva hranice žien vo vedeckom svete. Niektoré z použitých artefaktov sú historické, iné vymyslené, no všetky dodávajú knihe pocit, že je skutočným archívom ľudských životov. Zatiaľ čo Allenove záznamy sú písané vecným štýlom typickým pre viktoriánske cestovateľské denníky, Sophie je lyrickejšia a hĺbavejšia. Obaja však zaznamenávajú svoje zážitky, nádeje a obavy.
Hlavná dejová línia knihy, inšpirovanej skutočnou výpravou poručíka Henryho T. Allena, sleduje putovanie Allena Forrestera so skupinou prieskumníkov po rieke Wolverine do neprebádaného územia Aljašky s cieľom študovať domorodcov a zbierať geografické údaje o vnútrozemí zamerané na aspekty terénu, flóry a fauny, ktoré by mohli mať vplyv na vojenské operácie. Počas cesty drsnou divočinou expedícia čelí ťažkostiam a hladu, stretáva sa s kmeňmi domorodcov, s rôznymi druhmi divokej zveri a s tajomnými silami.
Eowyn Ivey pokračuje vo vývoji svojej vlastnej variácie aljašského magického realizmu. Lovec verí, že jeho žena je horská hmla v ľudskej podobe, objavia sa vtáky, ktoré menia tvary, a postava šamana, starého muža v cylindri a veste, ktorý sa zahráva s prieskumníkmi. Ivey prostredníctvom domorodých legiend a duchovného presvedčenia a ponorením sa do neskrotného prostredia prekračuje hranicu medzi realizmom a fantáziou – ak by ste boli vyhladovaní, premrznutí a unavení z cestovania, obklopení prírodou v jej najmajestátnejšej, najdivokejšej a najpodivuhodnejšej podobe, mohli by ste tiež vidieť takéto vízie.
Tento atmosférický príbeh zachytáva surovú krásu a neprebádanú divočinu územia Aljašky, je svedectvom o vytrvalosti a sile a ponúka živé opisy, výborne vykreslené postavy a množstvo impulzov na zamyslenie - od hlbokej lásky medzi Allenom a Sophie, cez pozorovanie sveta vtákov a jeho zachytenie, postavenie žien v spoločnosti, existenciu duchov v kultúre domorodcov, vplyv prieskumu na život pôvodných obyvateľov, až po začiatok konca ich životného štýlu a okupáciu ich území.
Piata autorova kniha Kto si? sa pohybuje na pomedzí reality a fantasy až hororu a prináša temný príbeh Serafína a Rafa o ich tajomstvách, myšlienkach, vnútorných démonoch a emóciách, ktoré autor prenáša aj na čitateľa. Kniha má zaujímavý koncept, dej je veľmi dynamický, mrazivé dialógy a scény sa striedajú s láskavými, smutnými aj vtipnými, autor vytvára sympatické hlavné postavy, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné, pri náhodnom stretnutí však zistia opak a rozvinie sa tak nezvyčajný príbeh a priateľstvo, kladie dôraz na démonickú nástojčivosť, na psychológiu postáv, ich správanie, úvahy a na spôsob, ako stvárňovaním desov a túžob získať moc nad vlastným strachom a úzkosťou, ktoré človeka požierajú zaživa.
Čitateľský zážitok z tohto originálneho príbehu o vyrovnávaní sa so strachom, s ktorým v určitej miere zápasí každý z nás, mi však pokazili jazykové úpravy a chyby, čiarky umiestnené v texte akoby náhodne a neprimerané množstvo prirovnaní, ktoré príbeh ochudobňovali o možnosť zapojenia vlastnej predstavivosti. V prípade, že nie ste až tak nároční na jazykovú stránku, určite si knihu s jedinečným námetom, atmosférou a grafickým spracovaním prečítajte.
3,5/5
