Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
MIHNUTIM OKA - JO CALLAGHAN
(IN THE BLINK OF AN EYE)
Síce s oneskorením o pár dní, ale predsa som stihla dopočúvať aprílovú knihu mesiaca; začala som ešte v apríli, tak snáď sa to počíta . Hneď na úvod Vás musím varovať , že nasledujúcich pár riadkov bude obsahovat dosť rozpačitú recenziu bez jasného verdiktu.
Hlavná kriminálna inšpektorka Kat Frank, poznamenaná nedávnou smrťou manžela a psychickými problémami svojho dospievajúceho syna, sa vracia po šiestich mesiacoch naspäť do práce vo vyšetrovacom tíme Warwickshirskeho policajného zboru. Napriek veľkej nedôvere a výhradám voči aplikácii umelej inteligencie vo vyšetrovateľskej práci, Kat na naliehanie svojho šéfa prijme ponuku viesť pilotný program, v ktorom sa testuje nasadenie UI detektivného asistenta , Lock-a, na tzv. “vychladnuté” prípady dlhodobo nezvestných osôb. Katin tím a Lock existujúci vo svojej audio alebo hologramovej podobe vyselektujú dva prioritné prípady mladých mužov, ktorí zmizli bez stopy pred šestimi mesiacmi. Za pomoci Lock-a, schopného analyzovať obrovský objem dát zo sociálnych sieti, korešpondencie, kamerovych záznamov a pod. v ráde sekúnd, vyšetrovací tím rýchlo dospeje k záveru, že tieto dva zdanlivo absolútne nesúvisiace prípady chlapcov s úplne odlišným socioekonomickym pozadím sú predsa len prepojené a menej “chladné” než sa spočiatku nazdávali.
Veľmi ma bavili dialógy medzi Lockom a jeho skeptickou šéfkou Kat. Narážanie na limity ľudí a UI detektíva bolo zábavne a provokatívne zároveň. Určite viedlo k zamysleniu. Tiež kvitujem originálny nápad prepašovať UI mimo žáner sci-fi a to rovno do detektívky. Ďalej, každá z postáv vyšetrovacieho tímu pôsobila na mňa veľmi ľudsky a nebolo ťažké vcítiť sa do ich príbehu - mladá vyšetrovateľka Diane, jej o niečo skúsenejší kolega Hasan, profesorka Okanaido - “stvoriteľka” Locka priniesli do príbehu vyšetrovania ich vlastné traumy a dilemy. Oceňujem, že príbeh bol pútavý a pekne odsýpal bez zbytočného filozofovania alebo nadbytočných opisov, či dejových línii.
A teraz tie menej waw aspekty: hoci bol dej osadený do súčasnosti, neverím ani za máčny máčik, že by súčasný state of the art výskumu umelej inteligencie bol na úrovni umožňujúcej použitie Lock-a, ktorý až na malé nuansy zvláda veľmi komplexné myšlienkové a rozhodovacie procesy založené na ľudskej skúsenosti. Akurát vďaka schopnosti analýzy obrovského objemu dát “mihnutím jeho holografického oka” to robí lepšie a spoľahlivejšie. A už vôbec by sa takýto homo novus nedal nasadiť legálne. Potom, Kat v úlohe “silnej” ženy v prevažne v mužskom kolektíve boriacom sa so zvyškami mizogýnie a rasizmu, mi prišla miestami silená. Niektoré jej vyhlásenia smerom ku mladšej vyšetrovateľke a chránenkyni, Diane, typu - nikdy sa za nič neospravedlňuj, pokiaľ si neurobila nič nelegálne - považujem za detinské.
Zatiaľ, čo pri stupni vývoja UI sa jedná iba o môj výsostne subjektívny pocit bez akéhokoľvek odborného pozadia; pri genomike, zohrávajucej kľúčovú rolu v zápletke viem, ako človek okrajovo sa pohybujúci v odbore, že je to vyslovená blbosť. Celý zločin hodnotím ako nepodarenú konšpiračnú teóriu hodnú nositeľov staniolových klobúkov. Som si plne vedomá, že krimi beletria môže samozrejme vrámci artistic license prísť s čímkoľvek - od vraždiacieho mačiatka po tancujúcich mimozemšťanov - ale nejak mi táto absolútne za vlasy pritiahnutá zápletka zkazila čitateľský zážitok. Som zrejme príliš vysadená na autenticitu. Teda aspoň pri knižkách, ktoré sa snažia napodobňovať realitu.
Hodnotenie by bolo: ľahko stráviteľna, neublíži, siahnite po nej, ak neviete, čo s voľným časom, ale nečakajte žiadnu čitateľskú nirvánu.
Veľmi som sa potešila, keď som objavila další diel zo série Freyja a Huldar. Znovu zamotaný, mrazivý príbeh ako vždy. Počúvalo sa to výborne. V príbehu som ale našla jednu logickú chybu, čo trochu ubrala na uveriteľnosti (akože kto si už pomýli zachované! mŕtvoly, pokiaľ predtým videl fotky obetí). A potom, ženské charaktery ma začínajú mierne vytáčať. Robí z nich strašné drsniačky. Pôsobí to hrozne umelo. Zvlášť Erla, ktorá okrem výbuchov hnevu do vyšetrovania ničím neprispieva. Tiež mi prišlo trochu silené vyzdvihovanie praktikantky Lini. Mám pocit, že sa to trochu zvrháva na Netflixové maniere, kde ženy vystupujú ako macho alfa samci s prsami, zatiaľ čo všetci muži naokolo sú minimálne neschopní, v horšom prípade zloduchovia. Hlas mi k príbehu veľmi sedel. Interpretácia super.
Som si istá, že fanúšikovia série Cormoran & Robin si knižku vypočujú, aj napriek rekordnej dĺžke - takmer 42 hodín. A je to cítiť. Ak by Galbraith (teda Rowlingová) vypustila niekoľko dejových línii, knižke by to pomohlo. Bola zbytočne rozťahaná, preplnená vedľajšími postavami a vo výsledku miestami nudná. V strede ma dosť pokúšalo vzdať to. Strhujúci a prekvapivý záver utrpenie v strednej časti odškodnil, ale osobne ma nepotešil vývoj vzťahu Cormorana a Robin. Myslím, že Rowlingová sa pokúsila o niekoľko detektívok a jeden psychologicko spoločenský román navyše v jednom. Kiež by ju nejaký editor zastavil.
Druhy krát by som ju nepočúvala.
Interpretácia sa dal vydržať, ale pán Rímsky by mohol menej kričať. Anglickú výslovnosť neriešim.
Som si istá, že fanúšikovia série Cormoran & Robin si knižku vypočujú, aj napriek rekordnej dĺžke - takmer 42 hodín. A je to cítiť. Ak by Galbraith (teda Rowlingová) vypustila niekoľko dejových línii, knižke by to pomohlo. Bola zbytočne rozťahaná, preplnená vedľajšími postavami a vo výsledku miestami nudná. V strede ma dosť pokúšalo vzdať to. Strhujúci a prekvapivý záver utrpenie v strednej časti odškodnil, ale osobne ma nepotešil vývoj vzťahu Cormorana a Robin. Myslím, že Rowlingová sa pokúsila o niekoľko detektívok a jeden psychologicko spoločenský román navyše v jednom. Kiež by ju nejaký editor zastavil.
Druhy krát by som ju nepočúvala.
Interpretácia sa dal vydržať, ale pán Rímsky by mohol menej kričať. Anglickú výslovnosť neriešim.
Narozdiel od niekoľkých iných recenzií, nevytýkam knižke dĺžku, ani pomalé rozbaľovanie príbehu. Chce to trpezlivosť, začiatok treba trochu pretrpieť, ale potom bol dej napínavý a samozrjeme som sa nevedela dočkať rozuzlenia v závere. Tiež mi nevadí, že postavy, zvlášť Robin a Cormoran, si riešia medzi sebou svoje komplikované vzťahy a vnútorne drámy. Nezachádzala by som tak ďaleko, aby som vykreslenia ich citových peripetií nazývala psychologizáciou postáv, nato sú všetky dosť čiernobiele a zjednodušené, avšak kniha sa nesnaží byť psychlogickým románom, takže sa v tomto smere nejedná o žiadne sklamanie.
Čo vo mne ale zanechalo rozpačitý dojem, bola príliš prekombinovaná vražda. Vrah sa v závere zachoval absolútne nelogicky, hoci dovtedy nerobil žiadne chyby a nebyť tohto skratu, v živote by mu nedokázali vinu. Nejak ma to odhalenie nepresvedčilo.
Čo sa týka interpretácie, rovnako ako aj pri tretej knihe konštatujem, že pán Rímsky má síce krásny hlas, ale väčšmi než ku tridsiatnikovi Strikovi by sa hodil k oveľa “zrelšej” postave. Dá sa však nad to povzniesť.
Myslím, že každý kto čítal 1793 a 1794 si túto záverečnú časť nenechá ujsť, nakoľko koniec druhej knihy nechal vysiet všetko v lufte. Lámala som si hlavu nad tým, ako autor zakončí trilógiu. Musím povedať, že mi odľahlo, že nenechal zomrieť všetky postavy, pri jeho nič nešetriacom štýle som si nebola istá, ale že by som ostala s blahom v duši nemôžem povedať. Veľmi sa mi páčili prvé dve knihy, ale mám dojem, že táto tretia vznikla len, aby nejak zakončil príbeh. Menej napätia a brutalita starého Štokholmu mi prišla silená. Akoby chcel úroveň šoku držať na úrovni z prvej knihy, ale pôsobilo to silene. Nechutné scény a mizantropizmus z mňa dosiahli vrchol asi v 1794 a tu sa mi už začali zajedať. Rozhodne si to treba prečítať, aby sa človek dostal na koniec príbehu, akurát, že netreba čakať rovnaké uhranutie ako nazaciatku.
Dojemný, pokojne plynúci príbeh a sympatické postavy, každá vie prirásť k srdcu iným spôsobom. Odporúčam tým, čo chcú zažiť kúsok láskavosti a trochu si pofilozofovať o každodennom živote.
Prvou štvrtinou som sa prehrýzala na viackrát, ale potom ma dej chytil a už nepustil. Páčilo sa mi, ako sa príbeh zaplietal a ako každý podozrivý mohol byť až do poslednej chvíle odhalenia vrahom. Hoci som si Cormorana predstavovala výrazne staršieho, čo dosť podfarbilo moje pocitové nastavenie k nemu - pôsobil ako slizký postarší pán, ktorý prechováva neprístojne fantázie k svojej mladučkej asistenke Robin. Potom som pochopila, že sa jedná o tridsiatnika. Trochu toto nedorozumenie pričítam hlbokému, zrelému hlasu Petra Olivy. Mám ešte jednu kritickú pripomienku, a to k prekladu. Nad niektorými frázami sa zjavne prekladateľ nezamyslel a preložil ich doslovne, čo v češtine vyznieva dosť vtipne. Inak, výborná detektívna oddychovka. Pre tých, čo majú ako ja radi série, it’s a keeper :)
Prvou štvrtinou som sa prehrýzala na viackrát, ale potom ma dej chytil a už nepustil. Páčilo sa mi, ako sa príbeh zaplietal a ako každý podozrivý mohol byť až do poslednej chvíle odhalenia vrahom. Hoci som si Cormorana predstavovala výrazne staršieho, čo dosť podfarbilo moje pocitové nastavenie k nemu - pôsobil ako slizký postarší pán, ktorý prechováva neprístojne fantázie k svojej mladučkej asistenke Robin. Potom som pochopila, že sa jedná o tridsiatnika. Trochu toto nedorozumenie pričítam hlbokému, zrelému hlasu Petra Olivy. Mám ešte jednu kritickú pripomienku, a to k prekladu. Nad niektorými frázami sa zjavne prekladateľ nezamyslel a preložil ich doslovne, čo v češtine vyznieva dosť vtipne. Inak, výborná detektívna oddychovka. Pre tých, čo majú ako ja radi série, it’s a keeper :)
Výborne krimi a historické okno do divokých 90-tych, v ktorých som síce ako dieťa vyrastala, ale nezanechali vo mne žiadne výrazne spomienky, teda možno okrem walkmana a čitateľského preukazu do knižnice. Preto na mňa doba, ktorú opisuje Soltész pôsobila ako dianie niekde v inej realite, ďaleko a pradávno, i keď scény boli sugestívne a vierohodné až-až. Doba desu, krutej nespravodlivosti a tupej brutality. Sivej ekonomiky a sivých sídlisk, keď bežní ľudia chodili so stiahnutým chvostom a výpaľníci sa vozili na autíčkach zo Západu. Dej je pútavý, postavy silne typizované, ale nie čiernobiele. Cítiť z toho, napriek navršeným mŕtvolám a scénam, z ktorých slabším povahám môže prísť nevoľno, aj štipku nostalgie. Pre mňa tak trochu noir na východniarsky spôsob. Navyše nakoľko sú dialógy písané v autentickej východniarčine, kniha mi v osobnej rovine privodila milý throwback do prázdninových liet u babky v Prešove.
Kniha výborne mapuje spletenec vzťahov košickej mafie, polície, SISky, rodiny privatizéra najkľúčovejšej fabriky v kraji s prepojením na vládu de facto jednej politickej strany (Hnutia). Síce ide o fikciu, ale zjavne inšpirovanú skutočnými kauzami. V centre príbehu stojí jeden poctivý policajt, ktorý sa ako jeden z mála ešte snaží o spravodlivosť pre bežných smrteľníkov, aj keď pochopil, že musí voliť aj nie práve najčistejšie metódy, aby niečo medzi pokrivenými bezpečnostnými zložkami dosiahol, napr. “miešať kávu” s konkurečným mafianským klanom, zavádzať hrubokrkých, aby išli po sebe navzájom, lebo mŕtvy mafián, dobrý mafián. A hlavne nespoliehať sa príliš na písané právo či nebodaj nezávislé súdnictvo, pretože to slúži akurát na ochranu podvodníkov a zločincov s politickým krytím. Jedinou vyslovene čistou postavou je investigatívny novinár, ale bez zbytočnej glorifikácie. Predpokladám, že autor, ktorý bol za mečiarizmu sám investigatívec, na neho preniesol aj nejaké tie autobiografické črty. Páči sa mi pútavosť príbehu, nastalo niekoľko prekvapivych zvratov a aha momentov, ale ešte viac jeho uveriteľnosť.
Ak by som sa niekedy hlbšie zamýšľala nad 90tymi rokmi a snažila sa preniknúť cez hmlisté detské spomienky, takto by vyzerali. 90 roky získali pre mňa tvár. Podotýkam, že odpudivú a dúfam, že do nej už nikdy nebudeme musieť hľadieť, maximálne tak úchytkom sa dívať pri obzretí do histórie.
