Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem knihy.
Verím, že nie čitateľ si vyberá knihu, ale každá kniha nás osloví a príde k nám práve vtedy, kedy potrebujeme. A ak nie, ešte nedozrel jej čas :)
Hovorí sa: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si!" :)
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Milá a zábavná romantika o láske, priateľstve a sebaúcte, ktorú zhltnete na posedenie. Tak by sa jednou vetou dal opísať príbeh tejto, na pohľad nádhernej, knihy.
Hneď v úvode recenzie vám poviem, že začiatok je trochu rozvláčny, ťažšie sa mi začítavalo, pretože mi dej prišiel príliš rozťahaný, akoby sa nič nedialo. No približne od polovice knihy sa to rozbehne a vy budete potrebovať knihu dočítať hneď, pretože vás bude zaujímať ukončenie osudov našich hrdiniek (aj keď vám budú jasné od začiatku).
Tými sú predovšetkým Constance a Chloé, priateľky z knižného klubu, no okrem lásky ku knihám, smolnej lásky k mužom a spoločnej rodinnej väzbe na vidiek medzi vinicami nemajú spoločné vôbec nič. Constance je bláznivá, povahou mi pripomínala Bridget Jones, čoho sa chytila, z toho vzišiel trapas a muži sa jej vyhýbali, Chloe je naopak sebavedomá, muži po nej túžia, no ona je zaseknutá v milostnom pomere s jej bývalým.
Každá postava do príbehu vniesla iný pohľad a energiu, zatiaľ čo pri Constance sme sa nasmiali, pri Chloé sme vnímali kladenie dôrazu na sebaúctu. A obe nám dali krásny príklad priateľstva, ktoré pretrvá aj napriek nezhodám. Páčil sa mi aj spôsob, akým sa autorka tieto dva príbehy rozhodla poňať, zatiaľ čo Chloéin príbeh bol podaný priamo jej očami, Constance sa k nám prihovárala pomocou jej denníka. Toto striedanie "charakterov" zvládla, a ako celok sa to krásne dopĺňalo.
Pri knihe si výborne oddýchnete, to je hlavným zámerom edície Za láskou z dielne vydavateľstva, v ktorej táto kniha vyšla.
Budem sa opakovať, ale príbeh z pera Gabaldonovej budem vždy označovať, ako jeden z najkomplexnejších, aký som kedy čítala.
Skĺbila do jedného zrozumiteľného celku pomerne detailné historické reálie, všetky okná v nich vyplnila dôveryhodným príbehom, ktorý dáva zmysel, balansovala na hrane schopnosti zmeniť históriu a to celé okorenila tak dojemným ľúbostným príbehom, až vám zviera srdce. Vyžaduje to veľký talent, pretože štúdium, ktoré autorka musela venovať do skúmania historických súvislostí a do toho vložiť pre čitateľa fantasy prvky je umenie.
2. časť série, Vážka v jantári, nás zaviedla do Francúzska za vlády Ľudovíta XV, kedy šľachta žila skutočne bohémskym, márnivým životom, a odvrhnutý princ Karol Eduard Stuart sníva o návrate na anglický trón. Intrigy, prepojenia, politické machinácie, dohody a zrady nakoniec prinútia Fraserovcov k návratu na Škótsku vysočinu a po rôznych neúspešných snahách Claire a Jamieho zmeniť smer histórie zabránením bitky pri Cullodene sa ich cesty nakoniec trpko rozídu. Prepája sa tu realita s históriou, ktorú Claire rozpráva jej dcére Brianne, ktorá je v skutočnosti dcéra Jamieho prenesená v čase.
Výnimočné dielo, kedy nad ním ešte dlho po dočítaní rozmýšľate. Je napísané tak realisticky, až som uverila, že cestovanie v čase je skutočne možné a zapochybovala, či si autorka niečím podobným neprešla, a áno, v kútiku duše to chcem zažiť aj ja.
Priznám sa, podobnú kriminálku/ detektívku som pravdepodobne ešte nečítala. Som zvyknutá na akčné odhalenia, detailné skúmanie dôkazov, doslova hľadanie tej povestnej ihly v kope sena a následné spájanie súvislosti. No v tejto knihe sa nám autor rozhodol bez príkras ukázať, že takto ukážkovo to funguje asi len u Horatia Cainea alebo Leroya Gibbsa, pretože realita je na míle vzdialená od dokonalosti - minimálne tá slovenská.
V knihe si namiesto prepracovanej dedukcie čítate skôr o neschopnosti OČTK a polenách, ktoré peniazmi motivovaní policajti hádžu poctivým vyšetrovateľom pod nohy, a namiesto pátranie po vrahovi vám hľadanie pravdy znechutí stav polície a politické motivácie a introgy v jej pozadí, a čo vás dostane najviac je uvedomenie si, že takto to skutočne funguje. Práve vďaka tomuto negatívnemu poznaniu určite odporúčam knihu si prečítať, pretože mnohým otvorí oči.
Autor to totiž vie najlepšie, sám to zažil, o to viac uveriteľnejšie je čítanie príbehu. Policajná terminológia použitá v príbehu, či autentické slovenské prostredie tomu celému dodávajú reálnosť až tak, že čím viac čítate, tým väčšie znechutenie z toho celého marazmu zažívate. A keď si potom uvedomíte, že ono to tak stále funguje, už sa len pousmejete cez slzy.
K samotnému štýlu písania nemám veľké výhrady, kniha sa čítala naozaj výborne, štýl a dialógy sú miestami kostrbaté, ale beriem to tak, že je to autorova prvotina a má sa tak kam posúvať ďalej. Čo ma miestami rušilo bolo veľké množstvo postáv, v ktorých som sa strácala - určite by tomu pomohol minimálne zoznam postáv na začiatku knihy, a tiež občasne použité policajné výrazy, ktoré sa síce vysvetlili neskôr, ale brzdilo ma, že som tomu nerozumela hneď.
Samotný pocit z knihy a z príbehu mám horko-sladký. Ako občan horký, ale ako čitateľ sladký.
Čo za mindfuck som si to práve prečítala.
Kniha ma tak veľmi vtiahla, že som ju prečítala doslova na jeden nádych, čiže za jeden večer, čo mi však tak pred spaním rozhádalo moju vnútornú auru, že počas noci, kedy ešte aj mesiac bol v splne, som mala naozaj vážny problém zaspať.
Čakala som od knihy, že bude mysteriózna, psycho a s nádychom hororu, ale že to bude kombinácia Ghost busterov, Šiesteho zmyslu, Paranormal Activy a neviem čoho všetkého ešte, to som veru nepredpokladala. Áno, ak si dávate na raňajky Kinga a na večeru si pozriete seriál Verte -Neverte, kniha vás pravdepodobne nevystraší a ani neprekvapí. Ale ak však podobné knihy nečítate pravidelne, záver vás určite vyšokuje, aj keď si myslíte, že ste ho odhalili minimálne 50 strán pred koncom - no tak to teda veľký duchársky prd sme odhalili, pretože autorke stačilo pár posledných viet, aby vám doslova v hlave odpálila nálož a vy budete mať chuť kričať, plakať a zároveň sa skryť pod paplón.
Kniha má určite drobné nelogickosti, nad ktorými by sme sa mohli zamýšľať, ale všetko to dokážem odpustiť, pretože atmosféra, ktorú autorka vytvorila to všetko prebila. Veľkú časť príbehu som si opakovala "Never tomu, je to LEN kniha", ale postavy a celkovo ich osudy sa vám dostanú hlboko do hlavy, až máte pocit, že aj vás niekto škriabe na temene.
A tú psychopatickú matku nebudete vedieť z hlavy dostať ani na druhý deň po prečítaní, verte mi...
Ak čakáte príbeh na štýl Vi Keeland, sklamem vás. Obálka klame, pretože príbeh nie je situovaný do prostredia dnešnej doby, ale presunieme sa do historického Anglicka, kedy sa manželia hľadali na plesoch, manželky sa nahovárali pri dvorení a spoločenské postavenie bolo základom pre spokojný život.
Emily Meanwillová, Adam Blackburn, gróf Cranshaws - dvaja ľudia, ktorí na seba narazia na jednom takomto plese, no obaja naň prišli s iným úmyslom. Ona potrebovala nutne manžela, aby sa vymanila spod vplyvu mocného Nicholasa, on potreboval ženu ochotnú sa za neho vydať, aby skrz jej poníženie vyhral krutú stávku.
Autorka vytvorila výborný príbeh, v ktorom romantický trojuholník hrá hlavný prím, istú časť je z trojuholníka dokonca štvoruholník, no aj tak viete vždy presne definovať, kto má aké úmysly, vôbec nie ste zmätení z toho, čo sa v príbehu deje a hltáte ho stranu za stranou. Dynamiku príbehu zvládla autorka výborne. Čo sa týka "horúcich" scén, tie autorka tiež zvládla, žiadne morské prirovnania, či zelovoc sa nekonal.
Pristihla som sa však pri tom, že aj napriek nespochybniteľnej charizme hlavného hrdinu mi časom začal liezť na nervy pre jeho neústupnú hranú ľahostajnosť, až moc sa hral na nedostupného a občas som sa čudovala Emily, že ho už dávno nekopla do jeho ctenej grófskej zadnice. Miestami som dokonca fandila Nicholasovi, aj keď ani on nezvolil najšťastnejší spôsob dvorenia.
Záver nechala autorka otvorený, karta sa obrátila, a ten, čo sa zahrával s citmi druhých sám skončil so srdcom na kusy, a tá, čo ľúbila zatvrdla, ako skala, som preto zvedavá, ako autorka zamieša karty v ďalšej časti.
Backman to vie. Presne vie, ako napísať knihu tak, aby ste si 2/3 mysleli, že všetci sú blbci, a v závere vás osud každej jednej postavy zovrie za srdce a vy onemiete.
To sa stalo aj v tejto knihe. Najprv som si myslela, že príbehom nás bude sprevádzať babička, ktorá bola teda riadna rebelka, jej príhody s policajtami, alebo so susedmi ma veľmi bavili, no potom babička zmizla. Jej duch sa vznášal nad celým príbehom a spájal všetky postavy v jeden celok. Zanechala tu však sedem ročnú Elsu, ktorej prenecháva dôležitú úlohu - rozniesť vždy konkrétnym ľuďom list, v ktorom pozdravuje a za niečo sa ospravedlňuje. Tak Elsa zisťuje, kto bola vlastne jej babka, a koľkým ľuďom výrazne zasiahla do ich života.
Priznám sa, boli pasáže, ktoré ma nudili, a ktoré by tu podľa mňa byť nemuseli v takej miere, najmä tie z rozprávkového sveta Miamasu, ale chápem, že autor sa tak viac priblížil veku hlavnej postavy. Tá ma však mierne miatla. Elsa bola veľmi inteligentná, na svoj vek by som povedala až priveľmi, niekedy to bolo neuveriteľné, všetko študovala na Wikipedii a oproti iným deťom bola skrátka iná. Milovala však Chrabromil, takže u mňa má sympatie už len vďaka tomu.
Kniha je plná priateľstiev, porozumenia, ale aj nedorozumení, bolesti a predovšetkým takej tej obyčajnej ľudskej dobroty a láskavosti. Na mnohé postavy zmeníte počas čítania názor, pretože pochopíte, že každý človek nesie svoj osobný príbeh, ktorý dokážu ovplyvniť skutočne maličkosti. Raz plačete, inokedy sa smejete, pohltí vás svet detskej fantázie v realite života a Backman vás opäť presvedčí, že ľudskosť je potrebná v každom veku.
A nezabúdajte "Spidermanom môžu byť aj dievčatá!"
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Chrisitie, osamelá, opustená a rozbitá, si želala umrieť no na radu známej sa rozhodla vyskúšať nového terapeuta. Aké bolo jej prekvapenie, keď jej odporučil skupinovú terapiu - jej, ktorá sa ľuďom vyhýbala a nevedela si k ním nájsť cestu. Túžila iba po normálnom vzťahu, ktorý vydrží.
Zo začiatku tomu neverila, no napokon sa stala členkou troch rôznych skupín a z osamelej, opustenej ženy sa postupne, krok po kroku, stala osoba obklopená priateľmi, s milujúcim manželom a dvoma deťmi.
Kniha je rozdelená na tri časti a každá časť nás postupne prevádza cez inú terapeutickú skupinu a iné problémy Christie - aj cez všetky jej pády, ktoré ju stretli počas jej cesty hľadania samej seba. Miestami mi však prišlo, že niektoré myšlienky sú príliš rozhádzané, a občas autorka skákala z témy na tému, akoby zo seba potrebovala dostať naraz všetko, aj keď to spolu zdanlivo nesúvisí - nepotrebovala som napríklad čítať o jej hlístoch a škriabaní v zadku, či o jej prvej masturbácii sprevádzanej moderátorkou z rádia. V rámci terapie, kde sa učila hlavne otvoriť sa ostatným, bolo potrebné rozprávať aj o takýchto zážitkoch zo života, no neviem, či boli potrebné aj pre mňa, ako čitateľa.
Napriek tomu, veľmi ma bavilo čítať o jej ceste, o postupnom uzdravovaní a prekonávaní svojich vlastných hraníc, o jej tvrdých pádoch a sklamaniach, o jej bolestiach a hlavne o sprevádzaní jej terapeuta a ľudí zo skupín.
Kniha je výpoveďou o tom, ako človek nemôže byť iba sám so svojou hlavou, potrebuje dôverníka, potrebuje ľudí, aj keď si myslí, že nie. Kniha je o otvorení sa svetu, ale aj o pochopení načasovania nášho života, že nie všetko musíme stihnúť hneď teraz, na niektoré veci si musíme počkať a pripraviť sa na ne - vyliečiť sa. A ak nás má pri tom sprevádzať terapeutická skupina, nie je to hanba.
Knihe dávam 4*, jednu dávam dole za občasné odbáčanie od témy a niekedy mi aj vadilo prílišné opakovanie sexuálnych zážitkov, na ktoré sa až príliš často odvolávala.
Možno sa vám to niekedy stalo, a možno poznáte niekoho, kto sa pri svojom partnerovi neustále "dáva dole". Máte vo vzťahu nízke sebavedomie? Vyvoláva vo vás odmietnutie pocit, že ste nehodný lásky, a prenášate si tento pocit do akéhokoľvek vzťahu? Potom je čas, aby ste si prečítali túto knihu, pretože s veľkou pravdepodobnosťou prežívate úzkostnú lásku.
Už podľa názvu vieme, že ide o sebarozvojový titul, ktorý vám pomôže začať sa vnímať tak, ako si skutočne zaslúžite - ako toho, kto je hodný prijať a dávať lásku. Úzkosť, strach z opustenia, alebo znášanie výčitiek totiž podkopávajú vaše sebavedomie do takej miery, že ho prenášate do vzťahu, v ktorom zanecháva pomalé, ale hlboké rany. Je to ako začarovaný kruh - čim chcete byť bližšie, tým sa vašimi úzkostnými prejavmi od partnera vzďaľujete.
Kniha sa snaží čitateľa naviesť na cestu sebapoznania a uvedomenia si svojho problému a následne ho učí prijať sám seba takého, aký je, bez vedľajších výčitiek voči sebe samému. Je rozdelená na štyri časti, ktoré spolu dávajú 10 kapitol. Každá časť sa venuje inej oblasti, pričom ide od počiatku problému, až po romantické vyvrcholenie vzťahu, ale hovorí aj o tom, ako odísť bez výčitiek.
Autorka píše síce teoretickou formou, ale často využíva príklady rozhovorov, či situácii, aby si človek vedel predstaviť a priradiť k predstave konkrétny problém. Za každou väčšou kapitolou, či úsekom je aj priestor na cvičenie, niektoré však potrebujú dlhší časový úsek. Priznám sa, miestami som pri knihe strácala pozornosť, pretože som občas mala pocit. že sa točíme okolo toho istého.
Ak prežívate harmonický vzťah, kniha pravdepodobne nebude pre vás, ale ak máte pocit, že sa vaše chyby vo vzťahoch, ktoré následne stroskotajú neustále opakujú, skúste dať tejto knihe šancu. Možno zistíte, že váš problém pramení niekde úplne inde, a hlavne zistíte, že každý je hodný lásky - aj vy.
4,5*
Ak je niečo, čím si ma vie autor získať, je to jeho postoj a prijatie kritiky od čitateľov, ktorú zapracuje do ďalších svojich kníh. To je presne prípad aj Natali Fox. Všetko to, čo jej čitatelia v prvej časti knihy vytkli, predovšetkým slabšiu štylistiku a frázovanie, v tejto knihe vo veľmi veľkej miere zmizlo, a už v úvode knihy som mala pocit, že čítam úplne inú Natali.
Do deja ma vtiahol hneď akčný prológ, ktorý ma úplne navnadil na pokračovanie. Čo veľmi oceňujem je fakt, že takmer na všetky dôležité otázky z predošlej časti som dostala odpovede už v tejto časti - napríklad tajomstvo dvojitého pergamenu. Autorka však na každú jednu zodpovedanú otázku pridala hneď ďalšie, na ktoré dostaneme odpoveď až v ďalších častiach, ktoré nutne hneď potrebujem.
Fantasy svet sa nám opäť rozvinul a autorka rozšírila jeho hranice, stretli sme sa nie len s novými postavami - čarodejníkmi, ktorí sú pre ďalší dej podstatní, ale aj s novými čarovnými tvormi - draci, permoníci, elfovia. Všetko to do tohto sveta úplne zapadlo a každou ďalšou kapitolou sme sa posunuli vpred, absolútne nemám pocit, že by v príbehu boli nejaké hluché miesta.
Počas celého čítania knihy som bola veľmi zvedavá, ako sa darí aj druhej výprave, keďže Katja a Argos sa rozdelili a každý si išiel po svojom, preto ma veľmi potešili záverečné kapitoly aj z pohľadu Argosa, ktoré ma bavili možno viac, ako niektoré Katjine.
Ja som veľmi spokojná, určite je vidieť výrazný posun vpred, nie len v samotnom písaní, ale aj dejovo. Už totiž neprežívame príbeh naivnej princeznej, ktorá zatúžila po dobrodružstve, ale ocitli sme sa uprostred začínajúcej vojny, kedy aj Katja musela veľmi rýchlo dospieť.
Neviem si pomôcť, ale absolútne netuším, aký postoj mám zaujať k tejto knihe. Aj sa mi to páčilo, aj som to miestami doslova nedávala, aj som si hovorila, že celkom fajn "zvraty", aj som sa pri nich úplne chytala niekedy za hlavu... štýl autorky mi niekedy prišiel strašne rozvláčny, inokedy ma niektoré časti úplne pohltili a nevedela som sa odtrhnúť... fakt neviem, taká húsenková dráha doslova.
Dve staré spolužiačky Olivia a Lena sa náhodne stretnú na letisku, kde obe skončili impulzívne kvôli náhlemu rozhodnutiu zmeniť niečo vo svojom živote - Lena potrebovala prehodnotiť vzťah s manželom, Olivia potrebovala prehodnotiť svoju prácu. Dohodnú sa, že si na mesiac vymenia bývanie a skúsia prísť k nejakému rozhodnutiu, ako ďalej so svojimi životmi. Obe spája Alistair, zatiaľ čo pre jednu je najlepší priateľ, pre tú druhú sa stane iskrou pre dávno stratenú vašeň.
A potom prichádza problém - všetko sa im dialo tak náhle, že to všetko, čo ony postíhali za mesiac bežný človek nestihne ani za päť rokov, až príliš sladké, romantické a proste absolútne nereálne skutočnosti. Začalo to dobre - prehodnotenie života, a s tým nejaké rozhodnutie, ale ten záver - to bola cukrová vata poliata pikaom, posypaná grankom a to celé ešte obalené v práškovom cukre - no proste cukor mi vystrelil asi nad povolenú hornú hranicu minimálne desaťnásobne.
Ale čítalo sa to dobre, miestami sa príliš často opakovali značky (Apple tu má krásnu reklamu), ale kniha je jedna z tých, čo neurazí, nenadchne, oddýchnete si pri nej, ale aj na ňu rýchlo zabudnete.
