Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem knihy.
Verím, že nie čitateľ si vyberá knihu, ale každá kniha nás osloví a príde k nám práve vtedy, kedy potrebujeme. A ak nie, ešte nedozrel jej čas :)
Hovorí sa: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si!" :)
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Patrím do generácie, ktorá si skôr fičala na boybandoch ako Blue či Lunetic, vlna One Direction išla už úplne mimo mňa, ale teda poviem Vám, dej a postavy knihy Tak trochu môj mi úplne sedeli na túto kapelu. Fakt som mala pocit, že čítam príbeh o nich a priznávam, veľmi ma to bavilo! Hysterické fanynky, zákerný manažér, puto, ktoré medzi sebou majú členovia takejto kapely. Táto kniha by smelo mohla konkurovať zahraničným knihám, pretože bola výborná, prečítala som ju za deň, úplne ma ten dej chytil a stále som musela čítať, čo bude ďalej, čo ešte príde. Dokonca druhá polovica knihy ma bavila ešte viac ako prvá. Štýl autorky @barbora.astor.author je super, už od prvej strany sme vpadli do deja, postavy Rebecca a Hayden prežívajú klasickú instalove na prvý pohľad, teda ehm, bozk, no prekážky, ktoré si pre nich autorka pripravila vás chytia za srdce, mne fakt niekedy vybehli slzy. Hayden, slávny spevák, bývalý člen boybandu a Rebecca, chyžná v hoteli sa stretnú veľmi netradične, a taký je aj celý ich vzťah - za pol roka toho stihnú naozaj veľa, no nečakaná udalosť ich postaví úplne na začiatok a ich vzťah prejde veľkou skúškou, ktorú nedokážu ovplyvniť. Všetky postavy v príbehu majú zmysel, nikto nebol navyše, a dokonca chvíľu budete rozmýšľať, či by nemala byť Rebecca radšej s niekým iným, s Nealom - najlepším kamarátom Haydena, pretože aj on je úplne zlatíčko. Ale srdcu nerozkážeš a mne ostáva len dúfať, že v ďalšej časti sa dočítame aj o ňom a zažije svoju instalove aj on. Naozaj skvelé čítanie, chcem hneď ďalšiu časť, a túto knihu Vám môžem len a len odporúčať, zabavíte sa pri nej, no v niektorých momentoch vás zlomí, aby ste sa potom s hrdinami príbehu mohli dať opäť dokopy. Ani neviete ako a knihu máte prečítanú. Vo mne rezonuje stále a určite si ju prečítam znovu. Veľmi kvitujem, že Hayden nie je typický badboy, práve naopak, aj napriek sláve je milý, od začiatku ho budete milovať, a Rebecca nie je typická naivka, je to ďalšia silná postava, ktorá vie, čo chce, nebojí sa o to bojovať.
Len nedávno sme mali možnosť prečítať si Nevhodné správanie a už nám Vi priniesla ďalšiu knihu, tentokrát s názvom Rivali, no obávam sa, že v tomto prípade Vi trošičku všetko urýchlila. Autorka zachovala svoj typický štýl, kedy môžeme príbeh čítať z pohľadov oboch hlavných hrdinov, a tak sa stretávame so Sophiou a Westonom, ktorých rodiny zdedili rovnakú časť luxusného hotela Komtesa. Všetko by bolo super keby ich rodiny spolupracovali, avšak ich starí otcovia vedú dlhoročné nepriateľstvo, ktoré začalo v časoch, keď spolu s pôvodnou majiteľkou tento hotel otvárali a budovali. A toto nepriateľstvo sa prenieslo aj medzi ostatných členov ich rodín. Sophiu a Westona však okrem nepriateľstva a nútenej spolupráce spája aj silná príťažlivosť, a tak po každej hádke skončia spolu. A to je presne to, čo mi vadilo. Autorka tentokrát tieto scény vsunula už do prvých kapitol, a pokazila tým tú správnu gradáciu, na ktorú sme u nej zvyknutí. Chápem, že chcela vybočiť zo svojich zaužívaných štandardov, no mne sa toto správanie postáv nepáčilo. Sophia využívala Westona iba na uvoľnenie vlastnej frustrácie, úplne u nej chýbala sebaúctu, Weston zase nevedel povedať narovinu, čo k Sophii naozaj cíti a skrýval to len za "schopnosť" uspokojiť ju-fakt ukážkový "vzťah". Našťastie, autorka do príbehu pridala opäť aj prekážky, ktoré je treba prekonať a priznám sa, asi od polovice ma kniha už naozaj bavila, pretože postavy nám konečne odhaľovali aj ich slabosti. A škoda, že zrovna takáto dôležitá téma dostala takéto "krytie". Tentokrát sa Vi zamerala na alkoholizmus spôsobený výčitkami a tiež rodinnou traumou, veľmi sa mi páčilo ako autorka cez hlavnú postavu otvorila aj túto tému a tiež myšlienka, ktorú spomenula: "Alkoholizmus je choroba, nie charakterová črta, neurčuje tvoju osobnosť." Aj napriek "búrlivému" úvodu sa mi nakoniec kniha páčila, no musím dať 3,5 - 4/5, pretože správanie postáv zo začiatku knihy mi vôbec nesedelo. Zachránila to opäť raz "téma na pozadí", a vlastne to je dôvod prečo mám Vi rada.
Kniha je rozdelená na tri väčšie celky, pričom každý z nich je ďalej členený na podkapitoly, ktoré navzájom spolu súvisia. Prvý celok "Uvoľnenie" je zameraný na identitu, negativitu, strach a zámer. V druhom celku s názvom "Rast" sa autor hlbšie venuje účelu, režimu, mysli a egu a zatiaľ, čo v prvej časti autor rieši Kto sme, v tej druhej sa zameriava na to, čo nás formuje v osoby, aké sme - teda náš režim, myseľ, ego. Tretiu časť autor nazval "Dar" a v nej nájdeme podkapitoly o vďačnosti, vzťahoch a službe. Ako vidieť, autor sa nás v nej snaží nasmerovať k odpovedi, čo vieme dať svetu, ak už vieme kto sme a čo nás formuje. Ak by som mala označiť kapitoly, ktoré sa najviac páčili mne, boli to časti, v ktorých hovoril o negativite, vďačnosti, režime, mysli a egu, no myšlienky na zamyslenie som si našla všade. Kniha bola písaná zrozumiteľne, množstvo ilustrácii ju naozaj prepojilo aj s čitateľom, a tak sa kniha stala nie len výborným zdrojom informácií pre študentov filozofie, či psychológie, ale pochopí ju aj čitateľ, ktorý ju číta zo zvedavosti. Rozhodne odporúčam dopriať si pri nej čas a neprečítať ju za deň- dva, pretože nedokážete tak naplno zachytiť všetko, čo sa v nej skrýva. Sama som ju čítala po častiach a po dočítaní som bola prekvapená, ako veľa lepiacich papierikov som si do nej nalepila pri zvýrazňovaní rôznych myšlienok. Kniha je naozaj robená tak, aby ste s ňou pracovali, sú v nej rôzne "úlohy" na sebarealizáciu, osobnostné hodnotenie, zamyslenie, a dokonca v nej nájdete aj test na lepšie klasifikovanie vašej úlohy v spoločnosti, ktorá vám pomôže pri hľadaní vhodnej činnosti. Ak vás zaujme nejaká konkrétna myšlienka, v závere knihy nájdete naozaj bohatý zoznam odkazov a kníh, z ktorých autor čerpal a tak sa im viete prípadne povenovať aj v inom type literatúry.
Jay nám odhalil aspoň časť askéckeho života mníchov, ktorý vieme aj my, obyčajní ľudia, aplikovať do svojho života bez nutnosti uzavrieť sa do samoty, ďaleko od všetkých. Z mníšskeho života preniesol myšlienky a posolstvá vhodné na aplikáciu do bežného života každého z nás a sama som začala aplikovať niektoré rady, ktoré spomenul v knihe. Napríklad každodenné zapisovanie si vďačnosti za niečo, čo som počas dňa prežila. A práve to je na knihe to najlepšie - každý si v nej nájdeme to svoje, na čom chce pracovať a čomu sa môže ďalej venovať - či už je to práca na režime dňa, nájdení vlastnej identity, vďačnosti, alebo na skrotení vlastného ega.
Kniha, pri ktorej to povestné “Nesúď knihu podľa obalu” snáď ani nemôže byť výstižnejšie. Do tejto novinky od Grady som sa pustila s očakavaním sladkého romantického príbehu na štýl Julie Caplin, no kniha skrýva úplne iný príbeh. Príbeh, ktorý je poznačený starým rodinným sporom, ktorý rokmi prerástol na rodinnú nevraživosť až priam nenávisť, kedy sa za súčasť boja považuje aj hádzanie polien pod nohy a nekalé praktiky v podnikaní. Začína ako klišé príbeh, opustená Lovisa sa vracia späť do rodného mesta, v ktorom jej starí rodičia zanechali pekáreň a dom. No na túto historickú budovu v centre mesta si brúsi zuby aj vzdialený bratranec Reuben Halleholm, ktorého rodina vlastní skoro celé mesto. Zrazu sa presúvame v histórii späť a spoznávame dávno začaté spory v tejto rodine, kde je centrom diania Lovisina babka Amelia, nemanželské dieťa jedného z Halleholmovcov, a táto jej “nálepka” má, žiaľ, počiatok v dlhotrvajúcej bitke dvoch vetiev jednej rodiny. No našťastie nie všetci Hallemholovci chcú Lovise ublížiť a spoznávame tak aj Axela, ktorý je ukážkou toho, že netreba ľudí súdiť podľa mena. Aj keď ma zo začiatku príbeh a množstvo mien miatlo (zišiel by sa rodostrom), postupne som úplne vpadla do príbehu a prečítala som 300 strán za deň. Dostanete v podstate slabšiu verziu švédskych Rómea a Júlie, aj keď romantická linka nie je až tak výrazná a je vlastne len na pozadí celého príbehu. Kniha tiež nesie krásne posolstvo o tom, že dlhotrvajúce nevypovedané spory a nedorozumenia, ktoré sa nevykomunikujú hneď v počiatku, sú často dôvod nevraživosti, ktorá dokáže prerásť až k nenávisti, ale tiež skrýva pekný príbeh o tom, že cez niektoré veci je treba sa preniesť, aby sa človek posunul ďalej a nezatváral si tak dvere pred niečím pekným, čo kvôli nevraživosti nevidí. Kniha bola tak aj pre mňa príjemným prekvapením a som rada, že aj po kostrbatom úvode som si ju prečítala do konca, pretože príbeh ma nakoniec veľmi bavil. A vlastne som sa v príbehu predsa len dočkala aj nejakých tých škoricových slimákov a sladkých pudingových koláčikov.
Kniha je výborným čítaním na októbrové/ novembrové počasie, pretože atmosféra zakliatych viníc tomu úplne zodpovedá. V knihe sa stretávame s veľmi originálnym príbehom o vínnych čarodejniciach, osobne som sa s touto témou ešte nestretla, a celkovo atmosféra v príbehu je doslova magická - čary, kúzla, rituály, amulety, talizmany, knihy kúziel. Autorka naozaj túto tému prešpikovala a využila všetko, s čím sa v mágii stretávame - dokonca aj šarlatánky.
Samotná detektívna linka, kedy pátrame po tajomnom neznámom, ktorý vraždí domáce zvieratá je spracovaná dobre, aj keď je predvídateľný vinník, neuberá to na zážitku s čítania. Rozuzlenie s pravým vinníkom a dôvodom prekliatia Eleny bolo miernym prekvapením, a aj keď záver a rozuzlenie bolo na mňa prirýchle, stačilo mi to.
Viem si predstaviť aj pokračovanie tejto knihy, svet vínnych čarodejníc sa dá rozvinúť ešte hlbšie, obzvlášť keď sme sa dozvedeli, že existujú aj čarodejnice pivné, tie ktoré nemajú rozvinuté schopnosti, tie ktoré sa venujú primárne jedom či dokonca džinky.
Myslím, že nám tu vznikla nová príjemná fantasy romanca, ktorá v sebe nesie aj iné žánre - detektívka, romanca, rozprávkové prostredie. Kniha sa číta naozaj rýchlo a za deň - dva je po nej.
Postavy sú sympatické, dokonca aj vedľajšie, ktoré sa mihnú v závere. O niektorých by som si dokonca rada prečítala aj niečo viac - napríklad o pekárke, ktorá pečie koláče podľa toho, čo a kto človeka priťahuje.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nemôžem si pomôcť...za mňa nie...
Neviem, čo si autorka kompenzovala touto knihou, ale očividne potrebovala nejaký spôsob sebaprezentácie...už v prvej knihe mi prišlo nelogické úplne pretransformovanie Laury z dlhovlasej brunetky na krátkovlasú blondínu, a o svojom stotožnení s hlavou postavou ma autorka presvedčila v momente, keď dala na obálku tejto knihy samú seba...
Ale ok, poďme ku knihe - autorka sa si radila heslo: - pridajme ešte viac sexu a absurdít ako v prvej časti, a aby to malo šmrnc šupnime tam aj nejaký ten koks... beriem, je to kniha, ale morálne to ide úplne mimo... ešte aj tú jednu pozitívnu postavu z prvej časti musela zmeniť na totálneho kreténa.
Extrémne ma nahneval už prológ, kde sa retrospektívne vraciame k udalostiam z prvej knihy, na loď... zatiaľ čo v prvej časti sme čítali, ako Massimo implantoval Laure do ruky antikoncepčné zariadenie (to ma vtedy vytočilo, lebo to spravil bez jej vedomia), tu sa dokonca dozvedáme, že ju vedome oklamal a bolo to sledovacie zariadenie, čím ju vlastne bez jej súhlasu a vedomia vystavil riziku otehotnenia (čo sa aj stalo) a všetko, čo spravil, urobil vedome - to ma vytočilo do extrému... ale ok, je to kniha a po počiatočnom rozčúlení som čítala ďalej... plánovanie svadby, na ktorú Laura neplánuje zavolať svojich milovaných rodičov, úplne detinské správanie, kedy má Laura - podotýkam tehotná žena, potrebu uspokojiť Massima zrovna keď šoféruje, fakt logické ohroziť všetkých, dialógy medzi postavami sa točia STÁLE okolo sexu a perverzností... žiadne nejaké hlbšie spoznávanie osoby, ktorú si chcem vziať za muža... o nechutnosti niektorých scén ani nehovorím, fakt každá žena túži potom, aby jej frajer ovoniaval a "chutnal" prsty, ktoré si pred tým strkala viete kam pred očami jej rodičov? NIE...
Táto kniha mi vôbec nesadla, a keby sa nečítala tak rýchlo, tak mám asi problém ju celú dočítať, ale priznám sa, počas čítania som si dávala prestávky, lebo som musela tento príbeh vystriedať s niečím zmysluplnejším...
Ak chcete čítať prehnane veľa sexuálnych scén, miestami až obscénnych, choďte do tejto knihy... autorka knihu prešpikovala týmito scénami požehnane...
Ak chcete nejaký dej, začnite čítať až od strany cca 280... vtedy sa konečne niečo začne diať a záver knihy ostal otvorený - keby si tento štýl autorka držala od začiatku, kniha by bola oveľa prínosnejším dielom... len za ten koniec, ktorým autorka donútila čitateľa počkať si na záverečnú časť dávam 2 hviezdičky...
Mohla by som písať viac a pozastaviť sa nad každou zvrátenou, násilníckou, nelogickou scénou, ale škoda slov...
Nádherný príbeh, ktorý je odkazom nie len pre knihomoľov, ale pre všetkých, ktorí milujú knihy, že vďaka nim sa dá zvládnuť aj to najťažšie obdobie v živote. V tomto príbehu sa stali knihy doslova nositeľom svetla v temnote, útechou v zúfalstve a zbraňou proti vojne. Anglicko práve vstúpilo do vojny s Nemeckom, muži sú povolaní nastúpiť do armády, deti sú posielané na vidiek, nastupujú prídely potravín, všade cítiť beznádej a okolo je čoraz viac temnoty. Čoskoro Londýn začnú bombardovať, ľudia sú nútení v noci prespávať v metre, ktoré im slúži ako kryt proti náletom a v jeden takýto večer Grace, hlavná hrdinka, začne čítať príbeh nahlas. Stane sa z toho pravidelný zvyk, a vďaka knihám a príbehom v nich ľudia prečkajú noci plné náletov, či dni plné zúfalstva. Grace je úžasná postava, a aj keď jej syndróm "chcem všetkých zachrániť" môže liezť občas na nervy, je to ďalšia silná ženská hrdinka, ktorá vo vás zanechá silný pocit. V knihe sa dozvieme aj to, ako sa v tom čase v Londýne žilo, aké rôzne dobrovoľnícke skupiny existovali, a ako londýnčania bojovali proti náletom. Autorka príbeh vyskladala výborne a nebála sa ani zabiť pár dobrých postáv, kedy Vám možno vypadne aj slza, no o tom je vojna - neviete koho si vezme. Kniha má aj krásne myšlienky nie len o knihách, ale aj útrapách života. Ďalší krásny príbeh, ktorý pohľadí knihomoľskú dušu a je dôkazom, že knihy sú výbornou cestou k pokoju a uzdraveniu.
Útla knižka, ktorá v sebe nesie oveľa viac, ako len príbeh dvoch sestier dvojičiek, z ktorých si Mengele spravil pokusných králikov. Mohla by som písať o tom, ako sa ľudia prizerali zlu a dokonca sa na ňom podieľali, tak ako to zažili Eva a jej rodina pred odchodom do koncentračného tábora od svojich kamarátov a známych v Rumunsku, tiež by som mohla opísať, ako desaťročná Eva bojovala v tábore smrti o prežitie, aj o tom, aké ťažké bolo začať odznovu po oslobodení, keď Eva a Miriam zistili, že im umreli všetci najbližší a na svete ostali samé iba s 3 fotkami, ktoré našli vo vyrabovanom dome. No nebudem písať o tom, pretože najsilnejší zážitok z knihy som mala z posolstva, ktoré Eva zanechala svetu, a ktoré šírila všade kam prišla - posolstvo odpustenia. Eva dokázala priamo na súde s nacistami prečítať vyhlásenie o odpustení tým, ktorí jej zabili celú rodinu. Uvedomovala si, že odpustenie je moc, ktorou neubližuje, a ktorá jej dokáže vyliečiť dušu a skutočne ju oslobodiť. Hnev je semenom vojny, odpustenie je semenom mieru - to bolo jej heslo po zvyšok života. Nechcela byť obeťou Osvienčimu a tragickej minulosti, chcela byť odkazom uzmierenia a odpustenia, pretože ako sama vravela- Nacisti sú mŕtvi, ona prežila. Veľmi ma dojalo, čo povedala mladým Nemkám, ktoré plakali pred dobytčákom v Osvienčime: "Nemusíte sa cítiť vinné. Vy nemôžete za to, čo sa tu dialo. Ale vašou úlohou je pamätať si, čo ste tu videli, a hovoriť o tom. Buďte svedkami a zabráňte, aby sa niečo také ešte niekedy mohlo zopakovať. Ste zodpovedné za to, aby sa z tohto sveta stalo lepšie miesto na život." A ja sa pýtam- Je tento svet lepšie miesto? Ak ste si odpovedali nie, skúste nasledovať Evine posolstvo a úprimne odpustite niekomu, kto Vám ublížil. Ak aj nie hneď zrovna celý svet, minimálne vy budete lepšími sami pred sebou. Kniha má 5/5, aj keď je tenká, zo začiatku bolo ťažké čítat o zverstvách,ktoré sa diali a umocňovali to aj reálne fotky ľudí, o ktorých bol tento príbeh. Pozerať na škeriaceho sa Mengeleho zatiaľ čo čítate,ako pichal rôzne injekcie do dvojičiek je hrozné. Venujte čas tejto knihe, aby Evine posolstvo nikdy nezapadlo prachom.
Na poslednú časť trilógie Hriech, Hriešne očarujúci, som sa veľmi tešila, pretože autorka má výnimočný talent ukončiť vždy knihu v tom najlepšom a najdramatickejšom bode, a tak Vám neostáva nič iné, len čakať ako na výplatu, aby ste ju potom rýchlo zbúchali za deň. Myslím knihu, nie výplatu…Bola som zvedavá, ako z toho všetkého dokáže vykľučkovať, a či je vôbec ešte niečo s čím dokáže prekvapiť, ale teda v poslednej časti sme sa dočkali všetkého - rýchlych zvratov, šokujúcich odhalení, a aj prezradení tajomstiev, o ktorých sme nemali ani tušenie. Miestami bolo toho toľko, že som veci nestíhala spracovávať a len som si hovorila “Čo? To fakt?”. Väčšinou to boli také šoky, ktoré mi prišli najprv úplne mimo, ale po zamyslení a vysvetlení dávali logiku, pretože sa opäť raz ukázal talent autorky - donútiť čitateľa vytvoriť si počas príbehu svoje vlastné domnienky, aby ich potom ona všetky postupne zborila. Tentokrát išiel samotný príbeh našich milencov pri všetkej tej akcii do úzadia a pripomínal nám ho viac-menej len Lincoln svojim neustálym ospravedlňovaním sa Whitney za to, že o ňu viac nebojoval a zranil ju, no keď ste to čítali už asi 5x začali ste sa skoro cítiť vinní aj vy. No napriek tomu, na chémii medzi nimi to nič neubralo. Výrazný priestor dostali aj vedľajšie postavy a každý nakoniec dostal to, čo si zaslúžil - buď to bolo niečo zlé alebo aspoň tá povestná poučná facka od života. Dokonca sme sa nakoniec dozvedeli, že aj samotné nepriateľstvo medzi Gablovcami a Riscoffovcami vôbec nie je také dramatické, ako sa to niektorí členovia týchto rodín snažili prezentovať. So záverom trilógie som spokojná, autorka udržala dynamiku príbehu a stále dokázala čitateľa prekvapiť, kniha sa opäť vďaka krátkym kapitolám z pohľadu oboch hrdinov čítala extrémne rýchlo. A teda posolstvo autorky je jasné - Láske na mene, peniazoch a ani intrigách skutočne nezáleží. kniha má u mňa 4,5/5
Knihu Azaelov pád som si chcela prečítať už len kvôli konceptu autorskej štafety, kedy sa spojilo 5 autoriek a na striedačku postupne uverejňovali jednotlivé kapitoly len na základe indícií od čitateľov. Úprimne, neviem si predstaviť, že by som si vo svojej hlave vytvorila nejaký príbeh a bum, ďalšia kapitola by mi ho celý úplne zmenila a prekopala. Za toto veľký klobúk dolu, pretože každý autor má svoju víziu a keď dovolí zasiahnuť do nej inému autorovi je to obdivuhodné. A aj keď prvých pár kapitol som jemne cítila, že každá autorka sa to snažila viesť tou "svojou" cestou, čo bolo cítiť hlavne veľkým počtom zvratov, ktoré boli nie len na konci každej kapitoly, ale miestami aj počas nich, nakoniec sa však príbeh upratal, autorky sa zjednotili a príbeh dostal jasné, ucelené kontúry a smer, ktorým sa príbeh ďalej uberal, a ktorý ma naozaj bavil. Keď som knihu prestala vnímať ako vopred premyslený príbeh, snažiac sa hľadať možné rozdiely v štýle autoriek, ale začala som ho brať ako jedinečný projekt, ktorý rástol každým týždňom, a každá autorka mu dala kus seba a svoj podpis, odosobnila som sa dokonca aj od niektorých nelogických súvislostí, postupov a zvratov, miestami prehypovanej akcie, občasnou podobnosťou s Divergenciou a veľmi veľkou realitou dnešnej doby, ktorej máme už aj tak všetci dosť. Ale v konečnom dôsledku ma príbeh bavil, bol zaujímavý, mal pekné a podnetné myšlienky, zaujímavé postavy a slušnú dynamiku s otvoreným koncom. Dokonca bolo zaujímavé aj sledovať, ako autorky z hlavnej hrdinky spravili z nevinnej trasorítky nebojácnu Avengerku. Myslím, že kniha si zaslúži vašu pozornosť, prečítajte si ju a spravte si na ňu názor sami skôr, ako sa necháte ovplyvniť miestami cielenou negativitou okolo tohto projektu, podľa mňa je úžasné, že namiesto konkurenčného boja a zákerností na knižnom trhu sa autorky spojili a vytvorili niečo jedinečné.
