Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem knihy.
Verím, že nie čitateľ si vyberá knihu, ale každá kniha nás osloví a príde k nám práve vtedy, kedy potrebujeme. A ak nie, ešte nedozrel jej čas :)
Hovorí sa: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si!" :)
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak toto bolo skvelé čítanie od prvej až po poslednú stranu. Hneď na začiatku poviem, že ak nemáte radi čierny humor, sarkazmus, iróniu a miestami až paródiu, po knihe nesiahajte, pretože ju nepochopíte a nedoceníte. Ak však milujete aspoň jednu vec z vyššie vymenovaných, choďte do toho. Naozaj. Ja som sa smiala už v úvode prvej kapitoly, keď Bjorn, hlavná postava príbehu, začal svoje rozprávanie o návšteve mentálneho kouča. K návšteve ho prinútila manželka, pretože všetok čas venoval práci a nedokázal sa sústrediť na nič iné. A tak mu jeho kouč dá pár kurzov a knihu, kde má presný návod na to, ako sa sústrediť. A Bjorn zistí, že tento návod sa dá použiť skutočne na všetky aspekty jeho života, dokonca aj na samotnú vraždu a jej následné zahladenie. Bjorn sa totiž rozhodol ísť na výlet so svojou dcérou, a plány mu nedokáže prekaziť ani jeho nemilosrdný šéf, mafiánsky boss Dragan. Pretože ako kouč hovorí - keď si na výlete, buď na výlete. Keď pracuješ pracuj. Nikdy nepracuj, keď si na výlete. A tak omylom, vlastne nie omylom, ale aktívnym sústredením, Dragan zomrie. A tu začína výborný príbeh, ja som sa miestami nahlas začala smiať, pretože niektoré činy boli vo svojej absurdite tak geniálne, že som skladala pomyselný klobúk pred autorom knihy. Ak by v živote išlo všetko tak hladko, ako Bjornovi, to by bolo sveta žiť. Kniha je nielen že vtipným mafiánskym príbehom, ale aj silnou motivačnou literatúrou, pretože pred každou kapitolou je stručná myšlienka z kurzu sústredenia, ktorú dokážeme do svojho života aplikovať naozaj všetci, ak aj zrovna nezabíjame nebezpečného mafiána. Výborné kapitoly, ktoré sú navyše krátke vždy na konkrétnom príklade ukážu praktické využitie danej motivácie, podľa ktorej nesie názov aj celá kapitola. A záver, ten ma úprimne rozosmial, pretože ak skutočne praktizujete sústredenie, neplatí pre vás ani pravidlo "Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš"... dokonca to odporuje aj známemu "opakovaný vtip už nie je vtipom"
Za mňa zatiaľ jedna z najlepších kníh, aké som tento rok čítala, aj napriek tomu, že vrah aj obeť sú známi od prvej strany.
Tak toto je nádhera, pohľadenie duše, ktoré vo vás zanechá záplavu citov.
Kniha cez stručné a krátke básne vysiela posolstvá všednosti a obyčajnosti v našich životoch, ktoré poznáme všetci, či je to snívanie, únava, či dokonca aj obavy, plač, ale aj čas s priateľmi. Cez poéziu duše nám ukazuje, že všetci žijeme to isté, každý inak, a je to v poriadku. Stotožniť sa s kreslenou postavičkou je v tejto knihe také jednoduché, ako večer zavrieť oči a zaspať po ťažkom dni. Práve v tejto knihe nájdete pokoj, vľúdnosť a prijatie. A ak vás neoslovia básne, určite sa vás dotknú nádherné ilustrácie, ktoré ich sprevádzajú, viaceré z nich si viem predstaviť ako obrazy na stene nie len detskej izby, z každej z nich ide niečo tajomné, éterické.
Kniha je rozdelená do 4 ročných období, a cez každé nám ukazuje inú časť života - jeho jar, leto, jeseň, ale aj chladnú no krásnu zimu. Vďaka tomu vás dokáže nasmerovať k poznaniu, aké dôležité je vážiť si jednoduchosť vecí. Tak ako v tejto knihe plynieme ročnými obdobiami, tak si vďaka nej uvedomíme aký je život krásny, aj keď to tak niekedy nevnímame.
Keď sa mi kniha dostala do rúk, povedala som si, že to bude opäť jedna z tých lahôdok pre deti aj dospelých, ako je napríklad Malý princ, a aké bolo moje milé prekvapenie, keď autorka v knihe spomenula ja jeho, a nie len jeho, ale aj iné rozprávkové bytosti, ktoré nás vrátili späť do detstva - Peter Pann, malá Červená čiapočka, Rapunzel. Posolstvo autorky bolo jasné - nezabudni byť dieťaťom, každý ho v sebe stále nesieme.
Kórejské znaky ma nevyrušovali, aj keď im nerozumiem, dielu dodávajú autenticitu a sú krásnym posolstvom, že na jazyku nezáleží - emócie prežívame všetci rovnaké, či žijeme v Kórei, alebo na Slovensku.
Kniha je umením, či básňami alebo ilustráciami, zahreje, upokojí a poteší nie len oči, ale aj dušu. Jej výnimočnosť je v tom, že kedykoľvek a kdekoľvek si ju otvoríte, môžete z nej čerpať a nikdy, naozaj nikdy sa jej nepresýtite.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Uff, tak toto bolo pre mňa zatiaľ najväčšie sklamanie roka. Po toľkých pozitívnych recenziách a odporúčaniach som sa na príbeh tešila, ale zjavne som mala väčšie očakávania, ktoré neboli naplnené.
Osobne, a teraz ma možno niektorí ukameňujú, si myslím, že túto knihu najviac predáva len nenásilná LQBT romantická linka, no podľa mňa vôbec nebol naplnený potenciál príbehu, hold, nechala som sa oklamať anotáciou, pretože tá sľubuje naozaj zaujímavý príbeh.
Mladý farmár Emmett sa nejakým spôsobom stane učňom viazačstva kníh, no do kníh sa neviažu fiktívne príbehy, ale reálne myšlienky ľudí, ich traumy, bolesti, ale aj šťastné chvíle, a vznikajú tak príbehy ukryté v knihách. Má to však háčik - čokoľvek sa rozhodnete zviazať, to z vašej mysle navždy odíde a spomienky si môžete vrátiť len tak, že zomrie viazač, ktorý vás viazal, alebo kniha zhorí. Preto sú knihy uchovávané v trezoroch, aby sa im nič nestalo. Ktokoľvek sa vám bude snažiť vašu spomienku pripomenúť alebo vám ju rozpovedať, nepochodí, vaša myseľ ju proste vytesní a nepríjme. Jedného dňa však Emmett nájde knihu so svojim menom a rozhodne sa zistiť, aký príbeh obsahuje, a prečo sa dal zviazať. A vlastne, čo to má spoločné s Lucianom Dornayom, mladým šlachticom, ktorý sa mu akosi často zjavuje v živote, no on vôbec netuší prečo?
Kniha s toľkým potenciálom, tak úžasným nápadom, no namiesto viazania spomienok do kníh, odhaľovania tohto tajomného remesla, jeho zákutí, nástrah a naopak výhod sme dostali len akési stručné uvedenie do deja, a keď ste sa konečne začítali, príbeh viazania sa zrazu sekol a prišla romantická linka, v ktorej samotné viazanie išlo bokom a vlastne len zisťujeme, prečo dve hlavné postavy sú resp. nie sú spolu, aby potom zase mohli byť spolu. Aby sme si rozumeli, romantická linka mi nevadila, ale ani jej prevedenie nebolo také romantické, ako sa zdalo, pretože sme sa vlastne vôbec nedozvedeli, PREČO nemôžu byť spolu, len zrazu prišiel niekto, kto im prikázal, aby sa zviazali a zabudli na seba. Chápem pointu, že sa malo poukázať na ťažkosti a odsúdenie, ktoré so sebou takýto vzťah nesie, obzvlášť v dobe, kde sa inak tolerujú znásilnenia a obťažovanie žien, ale aj tak mi chýbalo pozadie toho, prečo to predstavovalo konkrétne taký problém. Toho viazania mi bolo naozaj ľúto, ostalo vo mne veľmi veľa nezrovnalostí a kniha vo mne zanechala oveľa väčšie nadšenie z témy viazania, ako z jeho dôsledku pre našich hrdinov. Je to ako keď vám dá niekto zakúsnuť do koláča, ktorý ste nikdy pred tým nemali možnosť ochutnať, a keď mu konečne prídete na chuť a chcete ho viac, vezme vám ho a dá pred vás štrudľu - neurazí, ale stále je to štrudľa - ťaháte sa ňou, aj vám chutí, ale stále čakáte na to, kedy sa budete môcť vrátiť k tomu tajomnému koláčiku. A čo je sklamanie, keď konečne štrudľu dojete, zistíte, že koláčika už niet...
Príbeh je rozdelený na 3 časti -1. časť prebieha počas zviazaného Emmetta, 2. časť hovorí o období pred zviazaním a 3. časť pokračuje v príbehu po spomenutí si resp. z rozviazania Emmetta, ale prebieha z pohľadu Luciana.
1. časť začína veľmi zmätočne, nejasne, depresívne, hlavnému hrdinovi sa neustále podlamujú kolená, má pocit na zvracanie a keď konečne začneme prichádzať príbehu na chuť, odhaľujete, čo vyvoláva tieto pocity, a dostávať sa do deja, končí. Práve v tejto časti je Emmett predstavený ako učeň viazania, a myslím, že práve tu mohlo byť viazanie opísané detailnejšie. Z celého viazania sme sa podrobnejšie dozvedeli len to, že Emmett sa naučil robiť kvalitné knižné väzby...
2. časť nám predstavuje okolnosti komplikovaného vzťahu medzi postavami, no itež sa miestami dej ťahal, práve v tejto časti autorka už úplne opustila tému viazania a premosťuje do romantickej linky, no na jej konci opäť príde akési čudný nedokončený záver.
3. časť bola tak extrémne rýchla, že človek nestíhal spracovávať, čo sa vlastne deje - zrazu tu máme akýsi vedľajší príbeh otca Luciana a jeho zneužívania viazania, ktorý potláča do úzadia príbeh hlavných hrdinov, a keď sa k nemu opäť vrátime autorka to ukončí v dvoch - troch posledných kapitolách a koniec...ale že úplný... žiadny epilóg, ako sa s tým postavy nakoniec vyrovnali, aký osud ich čakal, či Emmett ostala naďalej viazačom... proste koniec...
Postavy, to je ďalšia kapitola - Emmett bol celkom fajn, tvrdohlavý, no veľmi pracovitý, jeho sestra mi ale neskutočne liezla na nervy. To, ako zosnovala plán na Luciana, aby si ju všimol a ohrozila tak svoj život mi ani nevadilo tak, ako to, že nechala rodičov, aby za to vynadali Emmettovi a ona sa na tom v tichosti zabávala. Celkovo jej správanie bolo panovačné, čo je Emmett nedovolil, to si jednoducho vydobila cez rodičov alebo Luciana. Vôbec mi jej nebolo ľúto, lebo vlastne aj Luciana mala rada len pre jeho postavenie a prísľub peknej budúcnosti.
Lucian mi miestami prišiel ako šlachtický arogantný chalan, ktorý si užíval svoje postavenie. No bolo okolo neho veľa otázok, na ktoré sme samozrejme nedostali odpoveď - prečo mal taký vzťah s otcom (áno, viem, že odsudzoval otcovo správanie k viazačstvu, ale prečo mal pocit, že otec ho nemá rád...). Odsudzoval ho, no zároveň sa spoliehal na jeho postavenie...
Ak by som to mala zhrnúť:
- ak to má byť magická kniha, bolo tu príliš málo nevyužitého potenciálu mágie
- ak to má byť fantasy kniha, fantasy prvok išiel príliš skoro do úzadia
- ak to má byť romantická kniha, romantika miestami utrpela...
Bol to taký mix všetkého, a zároveň ničoho... akoby autorka mala potrebu vyrozprávať príbeh LGBT postáv, a potrebovala pre nich nejaké magické krytie, tak spravila akýsi fantasy román - no u mňa to žiaľ nezafungovalo...
Chválim nápad, chválim opisy prostredia, chválim krásnu slovenskú obálku, no spracovanie nápadu , nevyužitie potenciálu, časté opakovanie činností, ktoré postavy robili (fakt ma nebaví čítať dookola o hlasnom vzdychu, podlomení kolien, opise knižnej väzby) ma sklamali... škoda, veľká škoda.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hlavná hrdinka, ktorej meno sa však nevieme počas celého príbehu, sa z minúty na minútu ocitla v situácii, ktorú nechce zažiť nikto z nás. Počas autonehody prišla o oboch rodičov, a zrazu na tomto svete ostala úplne sama vo veľkom dome, ktorý je zaťažený hypotékou, a tá žiaľ nezanikla smrťou rodičov. Zrazu sa stáva paňou domu, a jej život nabral smer, nad ktorým do vtedy ani neuvažovala. Povinné platby, starostlivosť o domácnosť a denný stereotyp v podobe práce sestričky u zubára, ktorá sa stala pevnou istotou v jej živote, a zároveň životnou potrebou kvôli pravidelnému príjmu. Jediná osoba, ktorá sa aj po pohrebe ešte ako tak o ňu zaujíma je jej sesternica Martina, ktorá ju pozve na svadbu. A zhodou náhod na tejto svadbe spozná Dávida, ženíchovho brata, ktorý však podľa správania mladomanželov na ich svadbe nie je vítaný. No je to po dlhom čase prvá osoba, ktorá o našu hlavnú hrdinku prejavuje úprimný záujem. No zároveň je to aj osoba, nad ktorou visí veľký červený výkričník, a aj keď city k nemu má stále silnejšie, v hĺbke duše vie, že niečo nie je v poriadku. Toto podozrenie umocní fakt, že sa okolo nej začnú diať nebezpečné veci, ktoré jej boli známe len z filmov. Zrazu vo svojom živote rieši úplne iné veci, ako je hypotéka a situáciu skomplikuje aj návrat jej bývalého, Rada, okolo ktorého je ako sa zdá rovnaké tajomstvo, ako okolo Dávida. A tak popri boji o konečné šťastie sledujeme aj napínavý príbeh o vlastné prežitie, počas ktorého sa odhalia mnohé tajomstvá.
Postavy v príbehu boli napísané výborne, hlavná hrdinka už počas úvodných kapitol vo mne vzbudila súcit, no zároveň obdiv. Jej samota bola opísaná tak dôveryhodne, že pri čítaní toho, ako sa jej na pohrebe všetci ponúkali s pomocou, no na druhý deň sa nik neozval mi bolo ťažko. Dávid bol tiež napísaný výborne, mal okolo seba potrebné tajomstvo, no nebol to typický bad-boy, o ktorom síce vieme, že robí niečo zlé, ale všetci ho kvôli tomu obdivujú, lebo mu to dodáva šmrnc. Tu bol čiernou ovcou nie len rodiny, ale aj spoločnosti a dokonca aj vo svojej profesii. Celú dobu som chcela vedieť, čo sa skutočne skrýva za jeho povolaním. Aj keď je to darebák, situácia, v ktorej sa ocitol vás donúti fandiť mu.
Samotný príbeh, aj keď áno, bol pritiahnutý za vlasy, no bol zaujímavý a napínavý. Čítalo sa to doslova samé, pretože v knihe neboli žiadne hluché miesta. Aj napriek miestami dlhším kapitolám som nemala potrebu od príbehu odchádzať a dávať si prestávku. Veľmi sa mi páči aj metaforický názov knihy "Unesená". Niektorí sa síce v recenziách sťažujú, že hrdinka bola dokopy unesená v knihe asi jednu kapitolu, ale títo ľudia asi nečítali pozorne. Samotná hlavná postava totiž viackrát povedala, že je unesená láskou k Dávidovi. Myslím, že názov preto dodáva príbehu tú povestnú čerešničku na torte, pretože aj napriek neľahkému osudu, ktorý ju postihol a ešte ťažšiemu osudu, ktorý ju čakal s Dávidom sa cítila unesená - doslova vytrhnutá z letargie, ktorá ju čakala, ak by sa nepoddala citom, ktoré k Dávidovi prechovávala.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Konečne Vi, akú som poznala, a akú som si zamilovala. Pozvánka nám servíruje oveľa menej "ehm" scén, ako predchádzajúce knihy, no príbeh bol vskutku originálny a ja som si opäť raz spomenula, prečo patrí táto autorka medzi moje naj. A podľa môjho skromného názoru, táto kniha patrí medzi jej najlepšie.
Okrem toho, že sme dostali možnosť opäť raz spoznať nové povolanie, príbeh v pozadí vznikajúcej lásky bol naozaj výnimočný, a aj keď si myslíte, že jeho hlavnú zápletku ste odhalili hneď, v závere knihy vás opäť čaká prekvapenie. Príbehom nás opäť sprevádza zaujímavá dvojica. Stella, ktorá má vzácnu schopnosť rozpoznať akékoľvek pachy a vône, čo sa rozhodla využiť na vznik svojej novej firmy na výrobu parfumov na mieru, a Hudson, ktorý je spolumajiteľom investičnej firmy, ktorá sa jej firmu rozhodne finančne podporiť.
Samotné postavy sa do príbehu výborne hodili. Oceňujem najmä fakt, že Hudson nebol kus idiota, ktorý mal neustálu potrebu si dokazovať aký je neodolateľný, naopak od úplného začiatku bol sympatický, a aj keď sa zo začiatku na Stellu hneval, všetko sa ukázalo ako nedorozumenie, ktoré si rýchlo vysvetlili. Konečne sme v príbehu nemali ako dôvod krízy nejaké skryté traumy, ktoré bolo treba prekonávať a dokazovať, že jeden druhého majú skutočne radi. To, čo sa v závere udialo nebola dokonca ani kríza medzi nimi dvomi, ale naopak, po celú dobu vedeli, že chcú byť spolu, Stella len nevedela, ako odhaliť pravdu, o ktorej vedela, že Hudsona možno zničí. Veľmi sa mi páčil vzťah Hudsona k dcére Charlie, ktorá aj keď sa v príbehu vyskytla minimálne, pasáže s ňou vás nútia zdvihnúť kútiky úst, pretože bola rozkošná. A Fisher, ten bol úžasný, jeho pasáže som milovala, a škoda, že ho v príbehu nebolo oveľa viac. Miestami som mala pocit, že príbeh jeho života a romantických lások by ma bavil rovnako, ako príbeh Stelly a Hudsona. A Olivia, to bolo zlatíčko, Naozaj v príbehu nie je nikto, kto by vás dostával do vývrtky a zdvíhal zo stoličiek.
Veľmi oceňujem, že kniha nebola "preplácaná" erotickými scénami, ako kniha Rivali. Autorke sa darilo udržať chémiu medzi postavami aj bez potreby neustáleho dotýkania a bozkávania. Napriek tomu sa tu však ocitla jedna scéna, ktorá ma doslova vytrhla z kontextu, pretože danú vetu som si musela prečítať viac-krát po sebe. Pri predstave toho, čo autorka napísala som reálne vypla mozog, pretože som si doslova položila otázku: "ako je toto fyzicky možné?" Na "broskynky, marhuľky a voňavé miesta" sme si už v príbehoch Vi zvykli, ale toto bolo extrémne vytrhnuté nie len že z reality, ale mala som pocit, akoby to do tohto príbehu ani nepatrilo a Vi len zabudla vymazať časť z pripravovanej príručky "absurdných sexuálnych scén". Nie, naozaj nie je nutné opisovať, ako sa dokázal priestorovo hlavný hrdina uložiť tam, kam slnko nesvieti, a aké všetky časti hlavy a rúk použil, pretože podľa opisu mu trčali asi len uši. Našťastie, toto mierne vykoľajenie trvalo len pár riadkov a potom sme sa vrátili späť do príbehu, ktorý si zaslúžil trošku inú úroveň.
Koniec príbehu a rozuzlenie hlavnej zápletky bolo trošku prirýchle, zaslúžil si určite viac pozornosti minimálne z Hudsonovho pohľadu. Myslím, že jedna-dve kapitoly by tomu ešte pomohli, aj keď už len samotný príbeh, veľmi príjemné postavy a ich vzťah mi dali presne to, na čo som u Vi zvyknutá - oddych, kľud a pocit z príjemne stráveného času pri knihe.
Tento príbeh Vi určite vyšiel, a ak patríte k jej milovníkom rovnako, ako ja, určte po ňom siahnite. A ak ste sa s autorkou doteraz ešte nestretli, a začínate sa s ňou zoznamovať práve touto knihou, isto nebudete sklamaní. Knihe dávam 4,5/5. Pol bodíka strhávam práve kvôli neucelenému záveru, ale na samotnom nadšení z knihy to nič nerobí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Rozprávku o Červenej čiapočke, milej babičke a nebezpečnom vlkovi pozná každé dieťa.
Dokonca aj mnohé iné verzie, či už animované alebo tie vo filmovom spracovaní. Kniha Rudý vlk však prichádza s úplne iným príbehom, ktorý má síce základ v tejto rozprávke, ale pre deti určite nie je. V malej dedinke Oakdale, ktorá je obklopená temným a záhadným lesom žije čerstvo 16 ročná Adéla. S hlavnou postavou sa zoznamujeme takmer okamžite, pretože je to práve ona, ktorá nám opisuje hrôzy lesa, ktoré sa pre dedinu stali nebezpečnými, a kvôli ktorým v dedine vznikla hliadka. Tá ma za úlohu obyvateľov pred hrozbami, ktoré ukrýva strážiť. Členom hliadky je aj Adélin priateľ Graiger, s ktorým plánuje svadbu, má s ním vysnívanú budúcnosť, a ako jediný z dediny o nej a jej rodine nešíri klebety. Adéla má totiž babku, ktorá ako jediná obyvateľka žije uprostred lesa, a sama poctivo bojuje s jeho zväčšovaním, aby nepohltil aj ju. Adéla a všetky ženy jej rodu patria k prastarému rodu ochrankýň, ktorých úlohou je dedinu chrániť pred príšerami, ktoré sa nachádzajú v lese, no čo ak sú tými príšerami aj ony? Čo ak Adéla nie je pripravená prijať svoj osud, vzdať sa svojich snov a obetovať vlastné šťastie pre ochranu ľudí, ktorí ak by poznali jej tajomstvo, neváhali by ani minútu a zabili by ju? Pochopí vôbec Graiger jej tajomstvo a má ich vzťah budúcnosť? A ako prijať fakt, že v mene uchovania tajomstva a záchrany nie len obyvateľov, ale aj rodu si musí vziať záhadného Maxa, ktoré ani nepozná? No čo je horšie, čo ak sa zrazu ocitne na rozhraní a nevie si vybrať nie len medzi osudom ochrankyne, či príšery, ale aj láskou medzi Graigerom a čoraz väčšími sympatiami ku Maxovi?
Na 320 stranách knihy dokázala autorka vytvoriť dynamický príbeh, v ktorom nikdy nebolo hluché miesto. Všetko, čo som opísala vyššie nám príbeh predkladá plynulo, bez rôznych odbočiek. Dej sa odohráva v krátkom časovom úseku, a predovšetkým v prostredí dediny a temného lesa.
Atmosféra príbehu bola naozaj miestami temná a desivá. Samozrejme nie je to hororový príbeh, ale výbornými opismi najmä temnej časti lesa sa autorke podarilo miestami vytvoriť napätie, ktoré napokon vždy vyústilo do ťaživé konca.
Ak hľadáte príbeh, ktorý aj romantickú linku dokáže predať ako temný príbeh, a zároveň temný príbeh predať ako romantiku, táto kniha je určite pre vás.
Koniec bol na mňa veľmi rýchly, a mala som pocit, že autorka mala síce premyslený záver, no nevedela, ako sa k nemu plynulo dopracovať, tak to proste usekla. Chýbal mi predovšetkým nejaký epilóg, ktorý by príbeh Adély, Graigera a Maxa pekne ukončil.
Priznávam, toto bolo moje "ten krát po prvé" s knihou Pýcha a Predsudok. A nie len s knihou, ale s týmto dielom celkovo. Aj napriek tomu, že toto dielo pozná snáď každý, že má asi xy televíznych spracovaní a tých knižných ešte viac, ja som sa mu akosi podvedome vyhýbala. Toto dielo nie je len taká obyčajná romantika, kde pán Darcy prejde prerodom zo zatrpknutého muža na gavaliera nie len naučeným správaním, ale gavaliera v tom pravom zmysle slova, a ešte oveľa viac. Autorke sa pomocou romantického príbehu zasadeného do začiatku 19. storočia podarilo výborne vystihnúť ľudskú povahu, ktorá je nemenná a taká istá aj v dnešnej dobe.
A nemusíme žiť ani v 19. storočí, s pýchou a predsudkami sa stretol každý jeden z nás. A to nie len v pozícii tých, na ktorých sú páchané, ale aj tých, ktorí tieto ľudské chyby páchajú. A presne pre to som si toto dielo zamilovala. Aj napriek tomu, že sme sledovali príbeh Elizabeth Bennetovej, autorka sa nesnažila z nej spraviť dokonalú postavu bez chýb. Prerodom neprešiel len pán Darcy, ale aj samotná Elizabeth - aj ona musela prehltnúť svoju pýcha a uznať neopodstatnenosť svojich predsudkov, nie len tá druhá strana mince v podobe pána Darcyho. Krásny príbeh o tom, ako niekedy stačí dať šancu aj osobám, ktoré sa nám javia ako vzdialené nášmu chápaniu sveta. A toto platí aj pre pána Darcyho. Aj on mal totiž predsudky a svoju pýchu sa ani nesnažil skrývať, tiež si musel vypočuť krutú a drzú pravdu, musel mu byť zrazený hrebienok, aby naplno pochopil, že svoje predsudky nemôže predkladať ako všeobecnú pravdu. Pýcha a Predsudok, Jane Austen, Elizabeth a pán Darcy - vo všetkej svojej oddanosti mi dovoľte oceniť hodnotu vášho príbehu na úctihodných 5/5
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Výborne napísaná kniha, ktorá vo vás zanechá nepokoj, šok, zhrozenie, no veľmi silné uvedomenie.
Kniha okrem zaujímavej zápletky priniesla predovšetkým dve veľmi dôležité témy - vplyv drsného rozvodu rodičov na deti a vplyv toxického vzťahu na človeka ako takého.
Jedna časť rozpráva o Lies a jej bratovi, ktorí bojujú s rozvodom rodičov, po ktorom si dvaja dospelí ľudia doslova nevedia prísť na meno, vyčkávajú na chybu toho druhého, aby ju využili vo svoj prospech, bojujú o priazeň detí dokazovaním toho, ktorí z dvojice je lepší rodič, kontrolujú sa navzájom a nedbajú urážať a osočovať toho druhého pred deťmi. Pasáže, kde Lies opisovala ako ťažko znášala hádky medzi rodičmi, ako im sama musela neraz hovoriť, že už stačí, ako kryla vlastnú mamu pred vlastným otcom len aby jej opäť nenadával sa čítali ťažko. Autorke sa naozaj dôverne podarilo opísať pocity, ktoré teenager prežíva v takomto ťažkom období.
Oveľa ťažšie sa však čítali pasáže, ktoré sme čítali z pohľadu Liesinej matky - Jet. Teda vlastne - Lies ich čítala z pohľadu svojej matky, čo tomu všetkému dodáva ešte väčšiu hrôzu. Jet si totiž vplyvom samoty a opustenosti vytvorila profil na známej zoznamovacej platforme, netúžila však po vzťahu, išlo jej čisto o fyzické uspokojenie. Ponuka sa stretla s dopytom a po prvotných neúspešných stretnutiach sa stretáva s chlapíkom, ktorý si hovorí God. Vzťah sa doslova stáva toxickým, kedy máte pocit, že čítate výpoveď narkomana, ktorý potrebuje svoju potrebnú dávku a je mu jedno, čo pre to obetuje - odíde na víkend od detí, klame, uzatvára sa pred svetom, lebo presne vie, čo by jej okolie povedalo. Najmä táto časť bola písaná surovo, živočíšne, bez akéhokoľvek tajomstva. Hrozné, toto sa ani nedá porovnať s erotickým románom, lebo toto všetko sa síce odohráva medzi dospelými. no dozvedáme sa o tom očami dieťaťa.
Napätie sa doslova stupňuje každou kapitolou, ktoré sú inak krátke. Autorka sa ani nenamáhala vyšperkovať text nejakým zložitým textom, vety sú krátke, často ich tvorí len pár slov.
Šok však prišiel v samotnom závere, kedy jedna kapitola zmenila úplne všetko, a verím, že keby som si čítala knihu opäť, na jednotlivé postavy sa pozerám už úplne inak. To vám bol taký "mindfuck", že som sama ostala s otvorenými ústami, očami, neschopná chvíľu čítať ďalej.
Kniha vo mne zanechala veľmi silný dojem, no nie je pre každého, určite nie pre slabšie povahy, a ľudí, ktorí si podobným vzťahom už prešli. Ak vás však zaujíma skúmanie ľudskej povahy aj z tejto strany, určite po knihe siahnite.
Knihe dávam 4,5/5, pretože nie som stotožnená so záverom, resp. by som si želala trochu širší rozbor dôvodov a odpovedí, ktoré by mi zodpovedali otázku "Prečo?" No viac vám povedať nemôžem, pretože by som vám vyzradila dôležité momenty, ktoré by vám prekazili čítanie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha, ktorá v sebe spája všetko - Parížsku atmosféru, maslové pečivo, ladnosť baletiek, a k tomu ešte aj lásku k umeniu.
Keď som si prečítala anotáciu, prvé, čo mi napadlo bolo: "Zas Paríž a zas baletky". Naozaj kníh, ktorých dej sa odohráva v Paríži je už na našom trhu toľko, až má človek pocit, že toto mesto už dokonalo pozná. Len minulý rok sme mali možnosť čítať young-adultovku Anna a francúzsky bozk, a teraz k nám prichádza opäť raz kniha z parížskeho prostredia, no musím povedať, že sa mi páčila oveľa viac, ako spomínaná kniha.
Mia, ktorá od detstva sníva, že sa stane elitnou baletkou sa rozhodne absolvovať letný baletný program na parížskom konzervatóriu. Sebavedomie jej dodáva predovšetkým babka, ktorá nikdy nepohrdne príležitosťou prerozprávať Mii príbeh o jej slávnej prapraprastarej mame, ktorú maľoval na svoj obraz samotný Degas. Mia to berie ako znamenie, že má priamo v krvi zapísané byť baletkou, no napriek tomu sa rozhodne, že príležitosť v letnom programe využije naplno, a nebude sa rozptyľovať ničím iným... to by však bola nuda.
Podľa anotácie som si myslela, že kniha bude aj plná intríg, keďže Audrey, rivalka Mii tak bola spočiatku opísaná, ale veľké pozitívum je, že v knihe naozaj nie sú žiadne nekalé praktiky, podkopávanie nôh, či zloba. Kniha celú dobu vysiela veľmi pozitívnu energiu, udržiava si svieže tempo, kde sa krásne strieda opis baletných skúšok a ťažkosti, ktoré obnášajú, s voľnosťou, ktorú Mia zažíva pri hľadaní slávneho obrazu s jej rodinou. Dokonca som si obľúbila aj Audrey, ktorá priznala všetky svoje slabosti, aj keď sa hrala na tvrdú a neoblomnú. Priznala, že aj ona má svoje sny, plány a túžby a neprimerané nároky na jej osobu ju zväzujú. Mia bola naopak živá, vedela sa baviť, dať do tanca všetky potrebné emócie. Jej otvorenosť, keď priznala, že po technickej stránke nebude nikdy taká dokonalá ako jej rivalka, no napriek tomu bola otvorená vzájomnej pomoci bola naozaj inšpiratívna. Luis bol vtipný, ochotný zažiť akékoľvek dobrodružstvo, ktoré by Mii pomohlo vypátrať jej históriu, no tiež v sebe niesol nerozhodnosť.
Autorka použila veľmi príjemný čitateľný štýl. Všetko sa odohrávalo z pohľadu Mii a v knihe bola rovnováha medzi priamou rečou a opismi prostredia. Úžasne sa čítali predovšetkým opisy baletných figúr, kedy ste si vedeli úplne presne predstaviť, čo práve baletka tancuje. Autorka bola buď sama baletkou, alebo strávila veľa času s baletkami, ktoré jej každú formáciu opísali.
Veľmi sa mi tiež páčilo, že ak aj v deji prišlo k nejakému problému, či nedorozumenie, postavy neboli tvrdohlavé, no vždy si celú vec vykomunikovali a pohli sa ďalej.
Ako som spomenula, atmosféra knihy v sebe neniesla žiadnu negativitu. Táto kniha bola jednoducho "rozkošná", a aj keď priznávam, určite k môjmu kladnému hodnoteniu prispieva aj momentálna situácia. Ak by som knihu čítala inokedy, keď svet beží v rovnováhe, možno by som povedala, že je to príliš sladká romantika, ktorú prečítate na posedenie a idete ďalej s tým. že vám nič nové nepriniesla.
Ja som ju však čítala teraz, keď svet krváca, a práve preto som si jej čítanie nesmierne užila. Úplné odreagovanie, sladkosť, croissanty, vášeň k športu, cieľavedomosť, žiadne intrigy - dokonalé čítanie na znovunadobudnutie stratenej rovnováhy a absolútne vypnutie sa od sveta. Keď sa totiž začítate do príbehu, aj napriek všetkým tým klišé momentom, ktoré obsahuje. rozleje sa vo vás pohoda a kľud. Predstavíte si, že sedíte na Vespe, pred vami je človek, ktorého ľúbite, v ruke máte teplý croissant a užívate si voľnosť okolo vás. Za mňa 4,5/5
Tak jednoducho podaná forma príbehu, a tak zdrvujúci, no nádherný odkaz nesie.
Pri čítaní príbehu má človek pocit, že presne vie, prečo sa príbeh volá "Vo vlnách". Ide predsa o príbeh, kde sú surfisti, história surfovania a spoločná vášeň k tomuto športu. No nie... tak ako sa lámu vlny na mori, tak vás pomaly láme aj tento príbeh. Emocionálna nálož, ktorá vás postupne zavalí, je tu podaná jemne, v tichosti, no potom príde rovnako, ako príliv všetkého, čo vám pomaly dávkoval skrz ilustrácie.
Aj Dungo nám formou grafického príbehu priniesol 4 životné príbehy, rozdelené na dve časti, ktoré boli ľahko rozlíšiteľné skrz farebné prevedenie. Jeho osobný príbeh, príbeh jeho priateľky Kristen, ktorý je posolstvom radosti zo života, napriek boju s ťažkou chorobou boli zobrazené v odtieňoch modrej, ako odtieň zobrazenia vody, ktorou sa nesie silný príbeh. Sépiové odtiene, ako tiene pieskovej pláže nás naopak preniesli historicky späť v čase, keď tento šport vznikal a objavili sa v ňom prvé míľniky - v tomto príbehu postupne objavujeme príbeh havajských plážových chlapcov, prvého priekopníka surfingu Duka Kahanamoku a Toma Blakea, neskoršieho inovátora tohto športu.
Aj keď by sa mohlo zdať, že historická časť bola do príbehu vsunutá len ako informačná vsuvka, mala tu svoj osobitý význam - Duke aj Tom sa totiž naplno venovali tomu, čo milovali, cez svoju húževnatosť vytvorili a neskôr zdokonalili surfing, ktorý bol nakoniec spoločnou vášňou hlavných postáv príbehu - Aj Dunga a Kristen. Ak by nevznikol surfing, Kristen a Aj by si možno našli inú vášeň, ale práve vo vlnách sa cítili najslobodnejšie.
Hlavný príbeh už od začiatku predpovedal, že nepôjde o žiadnu cukrovú lásku, ale môžeme očakávať trpký koniec. No autor to na nás nevychrlil hneď, previedol nás všetkými kľúčovými momentami ich vzťahu, od jeho začiatkov, milých chvíľ schovávania sa pred rodičmi, až po oznámenie ťažkej choroby a následný bolestivý koniec. Príbeh však nemal byť výpoveďou o ťažkostiach súvisiacich s rakovinou, ale o radosti z maličkostí a zo samotného života.
Ani neviem, čo viac povedať k tomuto príbehu, pretože je naozaj ťažké opísať ho do slov, emócie, ktoré sa niesli celým príbehom jednoducho musíte zažiť, nedajú sa preniesť. Je však potrebné príbeh naozaj čítať, precítiť každú jednu ilustráciu, pretože ak príbehom len preletíte, utečie vám veľmi veľa.
Napriek tomu, že je ťažké slovne definovať emócie príbehu, autorovi vždy stačilo pár ilustrácii a trefných viet, a priamo ste vedeli, čo osoby prežívajú. Po tom, ako prišiel koniec a Kristen bolestivo ukončila svoj život prichádza ďalšia vlna. Vlnu bolesti vymenila vlna prijatia a plného odovzdania sa smútku. Ako to napísal autor, vždy keď sa ho niekto spýtal "Ako sa má", jeho odpoveď bola jednoznačná: "Prichádza to vo vlnách".
Myslím, že to viac nepotrebuje komentár, u mňa je to jednoznačných 5/5.

















