Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
nájdete ma na instagrame @knihohry a FB knihohry
Zbožňujem fantasy, ktoré dokáže človeka odpútať od problémov, starostí a všednosti reálneho sveta, ale nepohŕdnem ani históriou a geografickou literatúrou.
Momentálne čítam nemecké knihy v zmysle hesla : Dva v jednom (umenie a vzdelanie)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Kríza. Temné roky. Svetová vojna Z. bez ohľadu ako to nazvete, bola to vojna so zombie.
Je to záznam najväčšieho konfliktu v ľudských dejinách, kniha spomienok rôznych ľudí. Či už staručkého lekára v jednej z mnohých provincií v Číne, obyčajného vojaka americkej armády, dievčaťa, ktoré bolo v tom čase ešte len dieťaťom, alebo dôležitých osobností v rámci politiky a obchodu v krajinách naprieč svetom.
Autor, ktorého meno sa nespomína, pracoval v Povojnovej komisii organizácie Spojených národov a vydal tieto zápisky v knižnej podobe po dvanástich rokoch od vyhlásenia víťazstva v Spojených štátoch a 10 rokov od Dňa víťazstva v Číne oficiálneho ukončenia vojny.
Svetová voja Z nie je len o bojoch, nie tých na bojovom poli. Je o prežívaní. O zmene. Adaptácii.
Spočiatku sa môže zdrať, že ide o na sebe nesúvisiacich spomienkach predstaviteľov širokej vrstvy. Lenže kde-tu v texte objavíte už skôr zmienené meno. Narazíte na udalosti, o ktorých ste už čítali. Spomienka vojaka sa prepletú s plánmi zástupcov americkej vlády. Prvotné dezercie v ruskej armáde ovplyvnia správanie ďalších dôstojníkov a vývoj vojny.
je to dobrá kniha, žiaden obyčajný krvák o zombie.
Fevre Dream, Sen Ockerwee, Červený Smäd. Tri názvy v troch jazykoch pre jednu loď.
Predstavte si rieku dosť širokú na to, aby ste nedovideli na opačný breh. Na plantážach leží hmla, načahuje svoje dlhé prsty, preplieta ich, navzájom sa dotýkajú a pomaly sa prevaľujú, zahaľujú žblnkot vody na blatistých brehoch. Spočiatku jemný opar sa dvíha od hladiny, stúpa k jasnej oblohe, na ktorej bledý mesiac v splne nevšímavo hľadí pod seba, stráca sa v putujúcich bielych chumáčoch a znova vykukuje.
Temnotu v diaľke, kde sa vody spájajú s nočnou oblohou, odrazu prežiaria oči. Obrovské, jasné, hladné. Vidia ich len otroci, chladivý vietor, ktorý sa vzniesol od rieky, hladí dlhé rany od bičov a krvavé stopy po reťaziach a okovách na zápästiach. Prekrižujú sa, no ich zbesilo tlčúce srdcia sa upokoja, až keď sa k nim na chrbtom náhle zdvihnutých vĺn priblíži zvuk píšťaly.
O chvíľu neskôr stredom hlbokej rieky prejde tieň čohosi obrovského. Všetky lampáše už dávno zhasli, len žiara mesiaca osvetľuje obrysy parníka a stúpajúci dym a paru z komínov.
Parník zastal.
Zoschnutá tráva zašuchotá.
Hmla zhustla, zahalila rieku, utlmila zvuky.
Sen Ockerwee je takmer dokonalá novela, zmes fantasy a hororu. Menej známa ako Martinova séria Hra o tróny, ale rovnako dobrá, ak nie ešte lepšia. Prečo potom iba 4 hviezdičky? Nuž, prvé tri štvrtiny knihy sú skvelé tajomná atmosféra, dobre vykreslené postavy, ich túžby, povahy, život na rieke. Potom sa však autor príliš poponáhľal. Knihe by prospelo ďalších, minimálne 50 strán.
Viac na IG @knihohry
Nanešťastie, mňa veru spracovanie tejto útlej knihy nezaujalo. Dobrý výber historickej témy, relatívne známej, no stále viac nepoznanej, ale tam to končí.
Všetko bolo tak strašne naivné, od správania postáv, ich spoločného putovania. Toľko šťastia v nešťastí... musela som sa nútiť, aby som tých niekoľko strán prečítala do konca.
Cena 7,90 je za ňu priveľa, ale ak sa vám ju podarí zohnať za 1-2e, tak po nej siahnite a posúďte.
Autor v závere píše, že chcel prekonať obraz o upíroch, ktorý sa zaužíval od dôb Stokerovho Draculu.
Nevyšlo.
Kniha je dlhá, no i tak budete mať pocit, že mnohé bolo vynechané. Žiaden dobrý "medziľudský" vzťah, ktorý by sa budoval od základov, nečakajte. I kvôli tomu vo vás môže ostať pocit plytkosti hlavnej postavy.
Autor sa pokúšal o tajomno, nevravím, že mu to v prvých kapitolách nevyšlo, ale vyvrcholenie knihy bolo, dovoľte mi anglický pojem, "lame", teda nevýrazne, priam babracké. Súrodenecká rivalita sa odrazu mení na bitku medzi nemŕtvymi, no napriek dlhé rozsahu knihy, nikdy nespoznáte jej začiatok. Odpoveď na "prečo" možno budete mať, ale i tak sa budete pýtať: "Prečo?" "Čo?"
Oceňujem spomenutie reálnych historických osôb a skutočností.
Ajrišov príbeh pokračuje, no rozhodne nie smerom, akým by si prial. Nielenže opäť skončil vo väzení, tentoraz si ani nepamätá, za čo.
Tentokrát však nie je sám. Jeho priatelia urobia aj nemožné, aby mu pomohli. A čo nepriateľ, ktorého "získal", keď sa zaplietol s mágmi? Ten určite neostane bokom...
Na rozdiel od prvej knihy série, ktorú som si zamilovala od prvej po poslednú stránku, Trestanec si ma tak jednoznačne nedokázal získať. Prišiel mi príliš (a zbytočne) veľký. Akoby už ani nebol o Ajrišovi, akoby sa z hlavnej postavy stal len pozorovateľ udalostí, ktoré sa okolo neho diali, čo je škoda, pretože Ajriš je veľký sympaťák.
V deji sa našlo zopár logických chýb - ako môže niekto niekoho objať, ak ma pevne zviazané ruky? A iné.
Nechýbali však pästné súboje, mágia lietala kade-tade.
Určite si prečítam aj nasledujúcu knihu.
Azoth je mladý chlapec, sirota vyrastajúca v najchudobnejšej časti mesta, kde sú vraždy len spôsobom obživy, nad smrťou sa nik nepohoršuje a krádeže bežnou súčasťou každodenného života. Je dieťaťom zlodejskej gildy, ktorú ovláda ten, kto je z nich najväčší a najkrutejší. Má sen a jedného dňa sa mu splnil. Z niktoša sa stala ústredná postava v udalostiach, ktorého prevyšujú a nerozumie im.
Nanešťastie, ani čitateľ.
Brent Weeks prišiel so skvelým nápadom a postavami. Durzo Blint, sarkastický wetboy, dokonalý vrah. Kylar Stern, mladý šľachtic, jeho učeň a podvodník. Zbytočný a zbabelý kráľ. Cenaria, hlavné mesto rovnomenného kráľovstva, kde nádej nikdy nebola oslnivo jasná. Sa'Kage, ktoré ovláda nielen podsvetie, ale i obchody a chod kráľovstva, na čele s tajomnou Shingou. Jej skutočnú identitu pozná len pár ľudí, a to z nej robí veľmi vplyvnú a nebezpečnú osobu. Mágovia vedení svojimi vlastnými ambíciami a proroctvom. Každý z nich má svoje malé i veľké tajomstvá. A každé tajomstvo je slabosťou a má svoju cenu.
To všetko spolu vytvára dokonalý podklad pre dobrý príbeh.
Lenže...
Celá kniha má (bez záverečného poďakovania a krátkeho rozhovoru s autorom) 339 strán, z čoho sa udalosti 11(!) rokov odohrávajú len na zhruba 150tich z nich. To je príliš malý priestor na rozpísanie všetkých intríg, obzvlášť, ak sa dej má sústrediť hlavne na postavu majstra a jeho učňa. Dajú sa na takomto obmedzenom priestore vykresliť postavy a interakcie medzi nimi tak, aby im čitateľ uveril? Aby si ich obľúbil a vytvoril si ku nim vzťah? Navyše, ak do deja neustále prichádzajú nové?
Český preklad celkovému dojmu nepomohol. Niektoré dialógy nedávajú zmysel a samotné slovo wetboy znie v kontexte príbehu naozaj vtipne. Ak môžete vždy radšej čítajte knihy v originálnej verzii. Nielenže urobíte niečo pre seba, ale viac sa dokážete vcítiť s autorovým svetom, postavami... .
I napriek tomu knihu neodsudzujem. Je to autorova prvotina a nakoľko som už čítala jeho druhu sériu Světlonoš, viem, že sa postupne zlepšoval, vypracoval lepší systém mágie a dal si záležať na tom, aby čitateľa vtiahol do deja.
Trilógiu Noční Anděl odporúčam skôr mladším ľuďom (YoungAdult), tým, ktorí sa chcú nájsť v obyčajnom chlapcovi túžiacom ochrániť svojich priateľov, majú radi mágiu, boje a hrdinov s nadprirodzenými schopnosťami.
Ďalšie recenzie na IG @knihohry
V druhej knihe sa vraciame ku Kyllarovi, Nočnému anjelovi, jedinému žiakovi legendárneho wetboya Durza Blinta. Necháva svoj starý život v dobytom meste, v jeho horiacich uliciach, medzi troskami domov, v tieňoch ktorých sa kedysi ukrýval – či už ako dieťa utekajúce pred bitkou, alebo ako učeň, čakajúci na svoju obeť. Táto cesta je však preč. Elene za to stojí. Je ochotný predstierať manželstvo, spať vedľa milujúcej ženy, ale nie s ňou, ostávať frustrovaný z nenaplneného zväzku a snov, čakajúci na vhodnú príležitosť. Nanešťastie je prvá polovica práve o vzťahoch, nie príliš podarených, trochu detinských. Udalosti, ktoré autor opisuje, presahujú i schopnosti dospelých a vyzretých osobností a čitateľ často zabúda, že hlavné postavy (Kyllar, Logan, Vi...) sú mladí, plus-mínus dvadsaťroční mladí ľudia, a preto môže prvých pár desiatok kapitol knihy pôsobiť nudne a neprirodzene.
Väčšinu postáv čitateľ pozná už prvej knihy (Cesta stínů) a aj vďaka tomu sa číta lepšie a plynulejšie ako predchádzajúci diel. Nebojte sa, budete mať možnosť využiť papier na poznámky, pretože autorov svet je veľký a každý národ si chce uchmatnúť kúsok cudzej zeme pre seba. A tak sa zoznámime s novými mágmi, generálmi, bohmi a bohyňami, rádmi a spoločnosťami, odnožami magických zoskupení. Ich množstvo dej zbytočne komplikuje, zahlcujú ho nadbytočnými postavami a informáciami. Iste, autor tak vytára dojem bohatého a živého sveta, ale občas pôsobia rušivo. Čím viac postáv, tým menej priestoru pre ich vykreslenie. Čím viac rádov a spoločenstiev, tým menej priestoru na vysvetlenie pravidiel, podľa ktorých sa riadia.
Ako som spomínala, Hranice Stínů sa číta relatívne dobre, zopár častí, hlavne tie, ktoré sa venujú putovaniu Solona, Feira alebo Doriana, pôsobia, že by tam ani nemuseli byť, sú to presne tie postavy, ktoré by pre dej ani nemuseli byť, pôsobia ťažkopádne. Iste, autor pre nich vymyslel ich vlastné cesty, ktoré sa prelínajú s dejom, ale odpútavajú pozornosť zlým spôsobom.
I napriek tomu, že sa nejedná o najlepšie fantasy, sledovať Kyllara, jeho osud a tých, ktorých stretáva, nie je strata času. Postavy sa riadia vlastnými „morálnymi kompasmi“, reagujú na dianie okolo seba. Tým sa nedá nič vyčítať. Samotné fungovanie sveta, mágia a „tajomno“ sú už vysvetlené ťažkopádnejšie a príliš prekomplikované.
Ak ste sa prehrýzli cez jednotku, dvojka vás určite nesklame.
Viac recenzií na IG @hnihohry
Krv, vnútornosti, rozštvrtené telá – to je len slabý náznak toho, čo vás v knihe čaká. Nevhodná pre deti, slabé povahy, ľudí trpiacimi nočnými morami. Občas som mala pocit, že sledujem akčný film z tých oných 80tych rokov, kde hviezdil Arnold Schwarzenegger či iný svalovec v hlavnej úlohe v roztrhnutom tričku na tých správnych miestach, navretými bicepsami, s blikajucími a svietielkujúcimi efektami na úkor samotného deja.
Všetci (no dobre) veľa z nás miluje, keď všetko „svieti a trúbi“ (rozumej: funguje), silná hlavná postava zachraňuje rozkošné deti a nevinné mladé dámy.
A presne to Ajriš je – je akčným hrdinom z filmov tých čias, keď chlapi chodili špinaví od všetkého možného, obvod ich hrudníka dvíhal obočie prítomných žien, so správne (viac-menej) nastaveným morálnym kompasom, dôvodom prečo robí, čo robí. Drsňák, za konaním ktorého sa ukrýva takmer dojemný motív – či už ide o pomstu, snahu zachrániť niekoho blízkeho (zvyčajne nejaké dievča) či napraviť osobné zlyhania z minulosti.
Ako to v takýchto akčných filmoch (knihách) býva, isté klišé musí byť. V tomto konkrétnom prípade, je hlavná postava úplne zničená, mučená niekoľko dní, nevládze, nemôže sa ani len pohnúť, ale v tom správnom okamihu v sebe nájde presne toľko sily, aby sa vyslobodila.
Vadilo mi to? V zmysel, akom bol príbeh napísaný, nie. Vulgarizmov tam bolo naozaj veľa, na môj vkus až príliš, ale slovo „nadužívanie“ by som nepoužila. Situácie boli vypäté, veľa sa zomieralo, kričalo, a teda i nadávalo.
I napriek všetkému, nejde o lacný brak. To vôbec nie. Autor sa inšpiroval súčasnou slovenskou situáciou (nikto ma nepresvedčí o tom, že sa tam nemihol reálny, našťastie v tomto čase už bývalý, parlamentný poslanec), opísal rôznorodé postoje nášho malého, dobrosrdečného, pohostinného národa, len namiesto istej skupiny ľudí použil mágov. Čítať knihu bolo takmer ako čítať si diskusie pod niektorými článkami na sociálnych sieťach. (Knihu odporúčam, to druhé nie.)
Viac recenzií na IG @knihohry
Pred prečítaním tejto knihy som netušila, že zbožňujem historické detektívky.
úžasné postavy, dobrý a logický dej, z ktorého dýchala história. Až ľutujem, že som Červenáka "objavila" až teraz.
Každopádne, ide o knihu, ktorú si jednoznačne musíte prečítať. Aj sa zabavíte, aj sa niečomu priučíte, aj si zamilujete zásadového Steina a jeho spoločníkov.
...ale prvá časť trilógie bola lepšia. Autor troška "pozabudol" na postavy a viac sa venoval udalostiam okolo nich. V popredí bola stále doktorka Kate, ale niečo jej chýbalo.
všetko, čo sa okolo nej dialo, bolo príliš "veľké" (nechcem použiť slovo prehnané, to by kniha vyzerala inak), len sa mi zdalo, že na tom, čo jednotlivé postavy robili, viac záležalo v úvodnej knihe trilógie. Teraz museli len reagovať, len "dobiehať" rozbehnuté veci.
Autor sa v tejto časti viac sústredil na prítomnosť a z faktov z biológie, evolúcie prešiel na geografiu (Kapitoly na Malte boli skvelé).
Lenže...jediný dôvod, kvôli ktorému siahnem po tretej časti je ten, že chcem, musím, vedieť, čo za "Nepriateľa" zničil Atlantídu. Veď jej obyvatelia sa opisujú ako dokonalý a technologicky vyspelý národ. (Čo ich mohlo zničiť, keď mali/majú haly vzkriesenia?).
