Vôňa kávy a chuť absintu

Táto kniha má atmosféru. Absolútne dokonalú jesennú atmosféru. Cítila som ju a vnímala počas celého čítania. Pokiaľ by bol príbeh sfilmovaný, bol by to krásny film.
Čo mňa veľmi baví na knihách Mišky Hajdukovej sú jej postavy, hlavne ženské, pretože s nimi mám ja pri väčšine kníh dosť problém. Miškine charaktery ženských hrdiniek nie sú akokoľvek prehnané ( či už prehnane vtipné resp. snažiace sa o to, ani prehnane drzé, ani prehnane zdeptané a naivné s ťarchou celého sveta na pleciach ).
Aj v tomto prípade bola Alissa jedna veľmi sympatická hlavná postava, rozvážna, milá, múdra a nerobila žiadne rozhodnutia nad ktorými by som prevracala oči.
Celým príbehom sa tiahne pokojná atmosféra a nie sú tam žiadne nervy drásajúce momenty aj keď sa niečo deje.
Toto je trošku mínus a preto dávam jednu * dole.
Prvé dve tretiny knihy sú plné opisov ( počasia, oblečenia, prírody, prostredia ), ktoré sa opakujú a sú niekedy už na úkor deja. Chýbalo mi viac inerakcie medzi hlavnými postavami a keď už k nej konečne došlo, kapitola končí a začína ďalšia.
V poslednej tretine knihy sa dej rozbehne a hľadanie stratených kníh je zaujímavé a číta sa to už samo.
Nemôžem opomenúť krásnu obálku a oriezkou, ktorá sa k nej dokonale hodí.
Knihu som si užila napriek spomínaným výhradám a budem sa tešiť na ďalšiu.

Kniha ma najprv zaujala kvôli obálke a tým to asi aj skončilo, pretože samotný dej bol nudný, ťažko sa čítal, pristihla som sa, že sa nútim k čítaniu, bolo to také nudné a nebudem sa vyjadrovať k zbytočným opisom.