Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Ak vás náhodou knižný debut autorky Lei Winterovej nenalákal anotáciou(čomu sa mi fakt nechce veriť), tak vás rozhodne upúta už na prvý pohľad svojim vizuálom. Nielenže je knižka útla, vhodná do každej kabelky, na výlet, na pláž alebo aj doma na záhradu či balkón, ale tá obálka presahujúca až na oriezku, povedzme si úprimne, je jedno knihomoľské nebo.
Samotný obsah za obalom ani za mak nezaostáva. Na prvý pohľad je to romantická oddychovka z prostredia čarovnej Apúlie, preto nechýba krása Talianska, vôňa čerstvého jedla, pláže a jeden rodinný hotel. Emma ujde z rodnej Bratislavy aby si oddýchla od opäť raz zamilovanej mamy chystajúcej svadbu a od práce, kde sú na ňu kladené nesmierne nároky. Takto si predstavujem makačku, blonďavú právničku. Vlastne si na seba tie nároky kladie sama, je zaťatá, húževnatá, inteligentná a v práci a škole to vôbec nemá ľahké. Tak sa vyberie za viac-menej rodinou(takou, ktorú si človek vyberá sám) do Talianska s tým, že sa bude venovať štúdiu na poslednú, najdôležitejšiu skúšku. Čo čert nechcel, po dlhej dobe sa stretáva s kamošmi z detstva. Pochábeľ Elio a vážny, uzavretý Marco boli kedysi nerozlučiteľní, teraz sa nevedia ani porozprávať. Tento zvrat v ich vzťahu zaujímal nielen Emmu, ale aj mňa.
Musím povedať, že autorka vo svojom debute odviedla fantastickú prácu. Emmu som si hneď obľúbila, veľmi sa mi páčila priateľská atmosféra príbehu, ochota pomôcť, starostlivosť postáv a aj zvláštne vibrácie príťažlivosti, ktoré Lea použila, boli len jemnými náznakmi pri “oťukávaní”. Takáto tzv. slow-burn romantika je moja obľúbená a najmä, ak do toho postavy riešia vlastné problémy a sú si po ruke. Spoznávajú sa do detailov, ale niečo medzi nich stále stavia pomyselný múr. Skvele vystavaný príbeh, zápletky, situácie a ten záver… nuž, všetko je, ako má byť. Aj keď si myslíme, že nás jedna túžba spraví šťastnými, neznamená to, že sa naše sny a priority nemôžu zmeniť. A láska mení všetko…
Ps: Tetu Annu chcem mať doma aj ja
Ako fanúšička Armentroutovej tvorby som siahla po síce trošku staršej knihe, ale vôbec mi to nevadí. Táto žena píše rýchlejšie ako ja čítam, a tak mám čo doháňať. Najradšej mám jej jednoduchý štýl a dôvtip, keď aj do trileru zapletie lásku (Neohlížej se) alebo fantasy s poriadne náruživými postavami (Pád a hnev). Jennifer je tvárna, ale zostáva verná najmä romantickým linkám v príbehoch.
Buď so mnou je síce druhou časťou série Wait for You, ale kľudne ju môžete čítať aj samostatne, bez prečítania predošlej časti. Ja som prvú časť s názvom Počkám na tebe počúvala vo forme audioknihy (nakladatelství Kanopa) a kypela som nadšením. Armentrout to proste vie a páčila sa mi aj druhá časť.
Jase je najlepším priateľom Cama (hlavný hrdina 1.časti). Je pohodový, sexi, obľúbený a skrýva obrovské tajomstvo. Teresa po úraze kolena skončí dočasne s tancom a ocitne sa v škole, kde študuje aj jej brat. Ona si však nesie rany na duši, pretože tie na tele, ktoré jej spôsobil bývalý priateľ sa už dávno zahojili. Jasa a Tessu to k sebe ťahá, no práve ich minulosť ich od seba delí. Musím povedať, že tento diel bol o kúsoček slabší. Prekukla som autorku s jej plánmi hodiť na čitateľa bombu, preto sa wau efekt u mňa nedostavil. Tiež som trošku dvíhala obočie pri krimi vsuvke- netvrdím, stávajú sa aj horšie veci(alebo katastrofa za katastrofou väčších rozmerov), ale…akosi mi to tam nesedelo. No a ak má byť záver klišé, tak tu… tu bolo ako zmrzlinový pohár so sľahačkou a premrštenou dávkou topingu. No ale čo. Chcela by som tento párik vidieť o 20 rokov :D lebo veď, všetky začiatky sú krásne. Napriek tomu, odporúčam. Vlastne, isto nikoho neprekvapím, čokoľvek od Armentroutovej
Netajím sa tým, že som príbeh Saši čítala pred pár rokmi. Páčil sa mi. Taký mix romantiky, bežného života slobodnej matky a silná téma násilia. Teraz, po (už môžem povedať) rokoch, som si uvedomila, že si stále pamätám dosť z pôvodného príbehu. Preto mi nedá neporovnávať a nezostáva mi nič iné ako autorku pochváliť. Dej je svižný, menej popisný a vysvetľovací a hlavne Saša sa “zmenila”. Pôvodne bola podľa môjho názoru miestami hysterická. Ale! Všetko Natali dala “do pucu”, vyhladila hrany, triezvo vyčistila text a vzniklo z toho toto… a s patričnou hrdosťou (na Natali samozrejme!)vám knihu odporúčam.
Podaj mi ruku… vás vtiahne do deja. Už od prvých stránok sa začítate do života Saši, jej problémov, vysvetlí, prečo aktuálne žije tak ako žije. Problémy s prácou, škôlkou, expartnerom, mamou… aj na koňa by toho bolo dosť. Aspoň že malý Luky je zlatíčko, po boku Saši stojí najlepšia kamarátka Laura s manželom, pomoci sa jej dostane aj od… novej postavy. Verte, prezradiť vám jej meno, pokazím vaše očakávania. To je na príbehoch najkrajšie, nevedieť čo príde.
Nádherné puto Saši a Laury bolo akýmsi pilierom príbehu. Vždy tu boli jedna pre druhú, vzájomne si pomáhali, podporovali sa. Stretnutia s cudzincom boli nápadité a od začiatku bolo jasné, že sa v príbehu zahniezdi. Okrem jeho životného príbehu, na ktorý si čitateľ/ka počká(a že to stojí za to čakanie), autorka zabŕdne aj do zákernej diagnózy a trochu nás s ňou zoznámi. Veľmi emotívne, surovo, bez servítky, ale zároveň opatrne a s citom Natali vtisne do života Saši domáce násilie. Fox sa netají tým, že s týranými ženami pracovala, preto aj vďaka knihe šíri osvetu o “otvorených očiach”, že nie každý týraný jedinec (ako žena, tak aj muž či dieťa) má viditeľné stopy po násilí, že aj malý záujem a podanie pomocnej ruky, i keby bola odmietnutá, sa ráta.
Zvraty skvelé, romantika úžasná, záver nervy drásajúci… berte knihu do ruky! Nenechajte sa dvakrát núkať.
Táto kniha doslova rúca bookstagram už od decembra a vôbec sa nedivím. Dokonca mám pocit, že ju vidím stále častejšie, a to je len dobre, pretože… tramtadadaaaaa… (vôbec nie šokujúco) som sa do príbehu férskych klanov zamilovala.
Ak hľadáte originálnu (celosvetovo neviem posúdiť, no na slovenskom knižnom trhu nemyslím, že má Večný kráľ nejakého vzdialeného bratranca z tretieho kolena- rozumej podobnosť) pirátsku knihu šmrncnutú riadnou dávkou fantastična, mágie, schopností a hlavne, HLAVNE! brutálnu príťažlivosť medzi postavami, tak neváhajte a čítajte!
Najviac ma dostalo, keď autorka posúva dej priaznivým smerom, vôbec nečakám dramatický zvrat a on tam je! Z ničoho nič, ale vyvinie sa akosi prirodzene, plynulo.
Absolútne sa mi páčila druhá polovica knihy, kde sa už diali veci. Odhalenia okolo najbližších Erika boli také, že SÁNKA NA PODLAHU. Priznám sa, že o Andrews som predtým ani nepočula, avšak jej meno by si milovníčky napínavých romantických(trochu~trochu viac~pikantných) fantasy príbehov jednoznačne mali zapísať za uši (a na zoznam prianí). Je to žena s nepopierateľným talentom a zaujímavou fantáziou. Ja sa už teraz teším na pokračovanie(už je nejaký čas dostupné) lebo ten koniec… ten vám, dámy a páni, vyrazí dych!
Sama autorka v úvode píše, že Absencia lásky je iná ako jej predošlé knihy. V podstate áno, i keď si Ali udržuje svoju latku v štýle, humore aj iskrení medzi postavami. Tentoraz však okrem šarvátky hlavných hrdinov zabŕdla aj do sakramentsky ťažkej témy, ktorú spojila s vedou (STEM nesmie chýbať). Za toto dostáva odo mňa rozhodne plusové body a kniha sa tak u mňa posunula na prvú priečku v rebríčku obľúbenosti.
Pútavý začiatok, turbulentné pokračovanie a následná jazda odopierania si vzájomnej blízkosti, presviedčanie samých seba o zlých rozhodnutiach a malých ústupkoch, zvrat, ktorý som fakticky nečakala, reakcie postáv na udalosti… napíšem to takto. Vzhľadom na to, že príbeh mal byť iný, netušila som čo očakávať. Možno aj preto boli zvraty pre mňa prekvapivé. Dopomohla tomu určite aj Rue a jej pragmatická až “suchárska” povaha. Prevažne som netušila, aká bude jej reakcia na čokoľvek. Zbožňujem také postavy. Svojské. Originálne. Geniálne. Niežeby Eli za ňou zaostával, naozaj som si ho obľúbila. Jeho pozornosť, starostlivosť, obetavosť… čo si budem nahovárať, srdce sa mi roztopilo už na začiatku, keď vplával na scénu k Rue ako rytier v žiarivej zbroji. Vinco nemal žiadnu šancu. Len máloktorej žene by sa Eli nepáčil. Mám dojem, že autorka chcela, aby si on sám o sebe namýšľal aký je zlý chlapec. Kdežeeee. Čo sa týka minulosti oboch postáv, nemali to ľahké, ale Eli dokázal absolútne bez mihnutia oka podporiť a hlavne Rue pochopiť. Ich vzájomné “obnažovanie” okorenilo celý príbeh. Jej úchylky a práca, ktorej sa rozhodla zasvätiť svoj život, aby už ľudia/deti nemuseli prežívať to čo ona, bolo srdcervúce. Prvá Hazelwood, ktorá ma rozplakala citlivou témou a jej podaním čitateľovi. Hlavná zápletka bola tak skvele vymyslená, pretože som nedokázala predvídať Ruino správanie, mohla som len dúfať, ako sa celý problém vyrieši. A epilóg- usmievala som sa, akoby som bola zrelá na kazajku. Bola som šťastná spolu s postavami. Darmo, Ali to vie. Za každým ma dostane presne tam, kde ma chce mať.
PS: kniha je iná rozhodne v počte s€xuálnych scén, Hazelwood sa tu riadne vybláznila.
Údajne psychologický triller(hlása obálka). Nuž… jaaaa by som to trilerom rozhodne nenazvala. Ale psychologický, to veru hej. Ak ste náhodou čítali debut Tii Esme a hundrali ste na preskakovanie minulosti, súčasnosti, rozprávačov… ani toto asi nebude pre vás. Ja som si Tiin príbeh najmä pre originálne spracovanie zamilovala a vďaka tomu má u mňa On vyššie hodnotenie.
Empson sa donekonečna dokázala špárať v tom, čo už bolo povedané. Opakovane prežívali postavy hotové muky- psychologické. Síce to je pochopiteľné, ale brala by som menej špárania. Predsalen, na 400 stranách sa toho opakovalo na môj vkus dosť. Catherine, hlavná postava príbehu je na ozdravnom “pobyte”, pretože nerozpráva, nekomunikuje so svojim okolím, je apatická i keď všetko vníma. Okrem teda opakovania psychického rozpoloženia Catherine a Luciana, mi je ľúto, že môj tip, čo sa medzi ňou a Lucom stalo, bol správny- ono to tak nejak bolo zrejmé od začiatku. Čo som však netušila do viac ako knihy bolo, prečo bola na psychiatrii. Čo sa stalo, že sa uzavrela.
Autorka skáče ako besná stepná koza z prítomnosti do minulosti pred 15. rokmi a aby to okorenila, aj do obdobia pred 4. mesiacmi. To však nie je dostatočný zmätok, preto poďme okrem Catherine pridať aj pohľady Luciana. Ona je milovaným jedináčikom, utiahnutá kráska. On je aristokrat, bohém obklopený priateľmi, ktorí pri ňom vždy stoja. On sa zamiluje do nej, ona nechápe prečo. Užívajú si krásy života až nastane koniec. Ona sa vydá, má deti, ale v manželstve nie je šťastná. Niečo, resp. niekto jej chýba. V prítomnosti sa obaja znova stretnú, ich láska prežila roky, stále je rovnako silná, ale o dôvode odlúčenia sa nerozprávajú. Až sa stane tragédia a Catherine ten dôvod na Luciana vybafne. On prežíva vlastné dvojnásobné peklo plné výčitiek a zrady. Až príde veľké finále.
Priznám sa, keď som knihu odložila, nemala som nutkavú potrebu sa k nej čím skôr vrátiť, ale keď som ju čítala, hltala som stránky jednu za druhou. Empson písala nápadito, vždy v kratučkej či dlhšej kapitole odhalila čriepok novej informácie a na mne bolo ako poskladať do pôvodného stavu čínsky porcelán. Pretože taký tento príbeh bol. Krehký ako ľudské bytie. Bol plný emócií, bolesti zo straty, euforického šťastia, ktoré malo vopred danú exspiráciu, sklamania, nenaplnenej, neopätovanej aj priskoro ukončenej lásky, podpory aj faloše, hanby, viny, predstierania.
V každom prípade, je to rozhodne zaujímavá kniha.
Robert Bryndza mi učaroval Kanibalom z Nine Elms. Počúvala som príbeh pred rokmi v podobe audioknihy a neskromne tvrdím, zamilovala som sa(čo si budeme, zásluhy si pripíše v nemalej miere aj Martin Stránský). Čoskoro si osviežim pamäť a príbeh si tentoraz prečítam. Nesmierne sa na to teším, najmä po najnovšej Bryndzovej knihe Záhadná obeť.
Práve kanibal, ktorého dostala Kate Marshallová, sa objavuje v (zatiaľ) poslednej knihe zo série. Je vrahom záhadnej obete, mladučkej Janey? Dokáže tento prípad Kate s Tristanom vyriešiť? Určite si knihu prečítajte. Tak, ako vždy, vyšetrovanie je perfektné, detektívi natrafia na také spojitosti, že mi to hlava nebrala. Rušný Londýn a Londýn spred 30 rokov nie je to isté miesto, avšak hlavní hrdinovia Robertových kníh sa musia vynájsť a zoznámiť sa s mestom aké bolo kedysi kvôli časovým, priestorovým a ľudským súvislostiam. Je celkom zvláštne, že aj keď od začiatku tušíte, kto má v zmiznutí dievčaťa prsty, neviete to na isto a bez dôkazov nemáte nič. Čiže zisťovať s Kate a Tristanom kto, prečo, ako, kedy a kde je naozaj napínavé. Všetky dialógy, odbočky zo správnej cesty, ale aj preverovanie nových tipov, návnad a skutočností boli napísané profesionálne a uveriteľne. Riadne napnutá som bola pri scénkach vo väznici či nemocnici. Autor vo mne dokázal vyvolať dosť rozporuplné pocity. Ľútosť či odpor? Ale ku komu? Ku Kate či Peterovi? Osviežením bol (pre mňa šok) dospelý Jake. Akoby ukotvoval Kate, bol jej oporou v každom jej rozhodnutí. Záver si zaslúži potlesk. Nepreháňam. Celá kniha je skvelá, ale ten záver, rozuzlenie… paráda! Posledných 50 strán som ani nedýchala. Zostalo tu ale čosi “visieť”a Robert v záverečnom poďakovaní niečo načrtol, tak zostávam v napätí, či sa jeho “sľuby” stanú skutočnosťou. Dvierka si rozhodne nechal otvorené a vidím v tom veľké veci…píšem trochu v hádankách, ale po prečítaní Záhadnej obete všetko pochopíte.
Dušan Valent má talent. Nie je to obyčajná rýmovačka, ale holý fakt. Mala som možnosť prečítať si s deťmi jeho knižku o dinosauroch a mala všetko potrebné, aby detského čitateľa ohúrila. Svojim sci-fi debutom Valent nezaostal za tvorbou pre deti a rovnako dokáže ohúriť aj dospelého čitateľa.
Mňa teda absolútne prekvapil (v najpozitívnejšom slova zmysle). Pred vydaním som si prečítala ukážku i anotáciu. Popravde, bola som dosť zvedavá na miš- maš dielko “kategorizované”autorom ako temné sci-fi s prvkami humoru, inšpirované archeológiou, mytológiou a planetológiou. No toto ak by niekoho nezaujalo… ja som sa veru chytila a začítala raz-dva. Valent má príjemný štýl písania, kopec poznatkov, ktoré pretavil do svojho príbehu; fantáziu, ktorou istotne prinúti súhlasne kyvkať hlavou aj fanatikov tohto žánru; humor, s ktorým som súznela a náramne sa popri krvavých súbojoch bavila; dialógy a slovné prestrelky niektorých postáv(Nébyos a Kerguryon sú moje srdcovky)boli viac ako dokonalé; postavy, ktoré mali svoj charakter(nemenný, špecifický, no nie vždy bolo hneď jasné kto je ten dobrý) a ako obrovský bonus, vlastné ilustrácie v závere knihy. Tam nájdete aj zoznam postáv, hodností a titulov, či charakteristiku planéty Penekmonion. Mapy v predsádkach sú vždy vítané a v tejto knihe nechýbajú.
Nebudem sa tváriť dôležito. Občas som sa strácala(vlastnou nepozornosťou) v postavách či deji, ale často som sa “našla”. Nie však vždy a aj napriek tomu si myslím, že kniha je skvelá. Autor vymyslel fascinujúci svet, približuje nám ho kapitolami s územiami planéty, kde je ústrednou postavou vždy niekto iný. Postupne sledujeme ich prepojenia, úmysly no a nechýbajú boje nielen o moc, kde krv tečie potokom. Vlastne, ani sa nemusí pritrafiť bitka, krv na litre sa z postavy/postáv valí i tak. Mňa ako absolútne netechnický typ zaujali, prekvapivo, dopravné prostriedky(a zvieratká), ale nezostala som bez povšimnutia ani voči bojovým manévrom, rodovým zbraniam, príšerám/bytostiam, či postavy Prie- tá veru prekvapila najviac. Som zvedavá na pokračovanie série.
Pri knihe Rande s padesátkou, ktorú som nečítala až tak dávno, sa autorka Jane Porter venuje vzťahom ľudí v zrelom veku. Nie je to až také bežné, práve preto ma táto séria zaujala.
“Nikdy nejsme příliš staří na to, abychom se zamilovali a nikdy nejsme příliš staří na to, abychom se stali tím, kým chceme být.”
Rande s divochem je o uhundranom sexi “dedovi” zo susedstva Andi. Ona je vdova a celý príbeh sa začína v momente, kedy jej nevlastný syn na poslednú chvíľu(rozumej, Andi už čaká s jedlom) odmietne sviatočnú večeru a pár dní so svojou nastávajúcou v dome jeho macochy. Andi ho zbožňovala ako svojho vlastného, svoje deti nemala i keď po nich túžila. A napriek láske k manželovi, ktorý ju sčista-jasna jedného dňa navždy opustil, si začala po rokoch uvedomovať, že síce mala svoje manželstvo nadovšetko rada, nebola v ňom šťastná a ani manžel ju nemiloval tak, ako si nahovárala. Je to dosť bolestivé zistenie, a preto, keď dostane šancu byť niekomu priateľkou, milenkou, možno mamou a babkou, chytí príležitosť za pačesy. Andi má veľké srdce, je zrodená pre lásku, no osud to zariadil tak, že po smrti manžela zostala v obrovskom dome osamelá.
“Tvým úkolem je udělat šťastnou sebe, protože to za tebe nikdo jiný neudělá.”
Porter krásne vykresľuje, že po 50-tke už má človek rutiny, skúsenosti, vie, čo chce. Ale nie vždy si dospelák- ani slobodný, nemôže robiť to, čo by si želal. Každý má okolo seba ľudí, ktorí ho ovplyvňujú, berie ohľady na svoje okolie, preto svoje rozhodnutia a voľby prispôsobuje. Wolf ako bývalý vojak má ráznu povahu. Svojich synov miluje, ich matku rešpektuje. Lenže strata a následná starosť o blízkych v ňom prebúdza ochranára a všetko tým medzi ním a Andi skomplikuje. Dajú sa prekonať rozdiely pováh a názorov? Andi preto rozhodne spraví všetko. A čo Wolf, to si prečítajte v knihe.
Autorka rozhodne nesklamala a opäť sa zahryzla aj do ťažších tém, ktoré zvládla ľavou-zadnou. Som rada, že ma Jane Porter na svoje knihy zlákala.
Predkovia ľalie je záverečným dielom vizuálne nádhernej kvetinkovej série. Vo vnútri až taká krásna nie je, najmä táto posledná obsahuje aj nejedno varovanie s témami, ktoré sú v knihe obsiahnuté. Čo sa však týka talentu autorky, naozaj ma posadila na zadok, a to som sa obávala ešte v polovici, že séria sa skončí otvorene. A tak vás hneď ubezpečujem, že všetko je uzavreté, istá kapitola života Violet je ukončená a držím jej palce už len v pokojnom rodinnom živote.
Predošlá časť Zlodej tulipánu končil presne tak, ako to autorky sérii majú v obľube a čitatelia si trieskajú hlavu o stenu… kopec otázok a záverečná bomba. Majka síce nadviazala tam, kde Zlodej končil, ale “hrdinka” ako ja, ktorá si “nepotrebovala” pripomenúť čo sa dialo pred nejakým tým rokom, keď som druhú časť čítala, trošku tápala. Autorka brala ohľady na “prípady” môjho typu, aj bez osvieženia pamäte som sa vždy po pár stranách orientovala kde sme, čo riešime a pod. I keď v poslednej dobe sú asi v móde “psycho” prvky v knihách a ja na ne nejak narážam napriek tomu, že pokiaľ nejde vyslovene o fantasy/sci-fi, toto v knihách nevyhľadávam. Ale(a toto ALE je fakt veľké), opäť raz žasnem, ako Danihelová perfektne toto “čudo” zakomponovala do príbehu. Áno, krimi romanca bola riadne “říznutá” sci-fi-čkom, no práve toto zo série robí jedinečné a napínavé čítanie plné prekvapení. Práve sci-fi prvky na mňa pôsobili veľmi pozitívne, Danihelová zhadzovala bombu za bombou najmä vtedy, keď som si myslela, že ma trochu nechá vydýchnuť. Nič také mi autorka nedopriala, čo je len dobré. Spoločné čítanie s Kristy (ig: @kristy.books) mi vďaka jej podozreniu o tete Ide riadne nahlodalo myseľ. Našťastie sa teória nepotvrdila, jej správanie však aj tak nedáva zmysel (Brooks,ty borec, ideš!!!) a viaceré postavy prešli akoby prerodom povahy. Violet bola stále svojská amazonka a Brooks… och, neexistuje čitateľka, ktorá by zostala chladná voči jeho správaniu- či už uzavretému, alebo práve tomu, keď mal srdce na dlani. Učaruje každej. Veľmi sa mi páčilo, že napriek “bojovému poľu”, na ktorom všetci žili, Majka vybrala pre hlavných hrdinov aj bežné dni, ktoré som si náramne užila s postavami. Poslednými slovami by som to zhrnula asi takto- nemám čo vytknúť, odporúčam.
