Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
…zamotané, dynamické, fascinujúce…
Už siedme pokračovanie krimi série z pera FRANTIŠKA KOZMONA, na ktoré sme si museli chvíľu počkať, dopadlo u mňa na výbornú.
Ukončenie predošlej časti autor poňal “na šľaktrafenie” pre čitateľa, avšak bravúrnym ťahom si zaistil netrpezlivé vyčkávanie fanúšikov, ako to vlastne v horiacej budove dopadlo. S kým sme sa to lúčili? Je to pravda? (Tieto otázky sú nejasné pre ľudí, ktorí nemali možnosť prečítať si Volavku, ale práve im nebudem kaziť moment prekvapenia. Bola by to veľká škoda!)
V knihe SRNKA sa do popredia dostáva neskúsený vyšetrovateľ Líška a bývalá kolegyňa, kriminalistická psychologička, Petra Siváková. Do príbehu vstupujú staré známe postavy z oddelenia vyšetrovania kriminálnych trestných činov, ale aj nové- či už z radov kolegov alebo páchateľov a podozrivých. U Kozmona sa to postavami len tak hemží a občas sa stane, že sa chvíľu zamyslím, kto daná postava je, no vcelku s tým, práve u tohto autora, až taký problém nie je. Ak som si aj nespomenula hneď, v pár nasledujúcich vetách mi to bolo jasné.
František je unikát. V jeho knihách som sa stretla s tak rafinovanými postupmi vrážd, ako asi nikde. Je fascinujúce, ako jednotlivé detaily týrania, mrzačenia obetí opíše. V tomto prípade nie z pohľadu páchateľa, ale vyšetrovateľov, svedkov alebo súdneho lekára.
Dej je vskutku dynamický, a to aj vďaka početným dialógom, ktoré sú písané “od huby”. Prirodzené, so žargónom kriminalistov alebo s použitím slovníka bývalých trestancov. Proste, uveriteľné pri výsluchoch,aj bežnej komunikácii priateľov. Niektoré pasáže sú odľahčené humorom vlastným určitým postavám.
Vyšetrovanie pribúdajúcich vrážd bolo pre políciu naozaj náročné. Často si spájali súvislosti, ktoré by mi ani náhodou nenapadli. Preverili každú, aj zdanlivo nepodstatnú informáciu. Všetky skutočnosti a odhalenia postupne do seba zapadali. V príbehu sa vyskytli pasáže z pohľadu páchateľa, podozrivého, či minulosti, preto sa počas čítania moje tipy na vraha menili takmer každou stranou.
V závere, keď bolo nad slnko jasnejšie, kto za vraždami stojí, sa môj mozog vzpieral. Nechcel pripustiť, aby to tak bolo. Síce bola táto postava zvláštna, no jeho spojitosť s dejom mi absolútne nevnukla ani len pomyslenie, že by bol schopný spáchať podobné zverstvá.
Čo sa týka bomby, ktorú na nás autor hodil na konci Volavky, priznávam, padol mi kameň, čo kameň!, hotový balvan zo srdca. Avšak… som rada, že to autor nepoňal rozprávkovo s happy end-om. Práve naopak. František nechal “ranu po bombe” z Volavky otvorenú, prisypával soľ, nech to je autentické. A veru bolo! Šťastie v nešťastí?!? Výčitky kvôli strate, pud sebazáchovy, ktorý nedovolí bezvládnosť, ale nie je to ľahké. Dopomôcť si chvíľkovým uvoľnením a uľavením od bolesti nedopadne dobre. Táto postava si to aj uvedomuje, ale pravedpodobne je neskoro na nápravu… uvidíme, čo nám ešte autor prinesie.
Rada by som ešte podotkla, že Kozmon je autor, ktorý vníma aktuálne dianie virtuálneho sveta. Znova vložil do príbehu múdrosť, že nič nie je také, ako sa zdá. Hlavne v prípade sociálnych sietí.
…záhadné, nechutné, originálne…
ZMIZNUTIE SESTIER HOLLOWOVÝCH by som zaradila k mysterióznemu hororu s prvkami fantasy pre mladých dospelých. Ide o vskutku originálny námet, ktorý autorka spracovala veľmi zaujímavo. Jej štýl písania je skvelý, opisy sú podané presne tak, ako na vás majú pôsobiť…
Postáv v príbehu nie je veľa, dokázala by som ich spočítať na prstoch rúk. Vďaka tomu sa autorke podarilo v príbehu vytvoriť komornejšiu atmosféru. Teda v prípade, ak nerátame mŕtvoly, tých bolo požehnane. Všetko sa točilo okolo rodiny Hollowových a ich rodinného tajomstva. Po znovunavrátení zmiznutých detí si predsa mali žiť všetci šťastne, až kým nepomreli. Prečo to bolo inak?
Touto záhadou sa prelúskavame až do záveru knihy. KRYSTAL SUTHERLAND do pochmúrneho Londýna zasadila príbeh, ktorý dýcha… hnilobou a dymom. Mŕtvoly, smrad a kadečo iné, nechutné, autorka opíše surovo, s ničím sa nebabre. Kto nechutnosti nemá rád, mal by si dvakrát premyslieť kúpu knihy.
Puto sestier Hollowových je naozaj silné. Najmladšia Iris, rozprávačka príbehu, je tichá, chce napriek tomu, čo zažila v detstve, zapadnúť a žiť normálnym životom. Vivi, prostredná sestra je rebelka každou bunkou a Grey, nadpozemsky krásna, najstaršia zo sestier, módna návrhárka a modelka, je pre svoje sestry ochotná urobiť čokoľvek. Každá je iná, ale len Iris je pre mamu všetkým.
Záhady sa v deji postupne vysvetľujú, okrem iného, aj samotné zmiznutie troch sestier na prelome starého a nového roka. V rozprávaní sa autorka vracia do minulosti a čriepky postupne zapadajú na svoje miesto. Z drvivej väčšiny sa bude príbeh uberať, pre vás, neznámym smerom, čo je pre nečakané zvraty to pravé orechové. Iris takmer ničomu nerozumie, ale cíti, že všetko, čo sa im deje v súčasnosti, súvisí s minulosťou a ich zmiznutím.
Pomerne útla kniha s pozoruhodnou obálkou v sebe ukrýva miznutie detí, mágiu, vraždy, fyzické ataky, nadprirodzeno, ale aj budovanie vzájomných vzťahov, či snahu o porozumenie.
Po polovici knihy som si častejšie všímala opakovanie, či pripomínanie opisov, pasáží a fráz, ktoré mi udreli do oka a pôsobili na mňa dosť rušivo. Okrem toho naozaj niet čo z môjho pohľadu vytknúť. Príbeh sa uzavrel aj keď epilóg necháva autorke dvere otvorené na pokračovanie, podľa mňa nutné nie je. Uspokojila by som sa so samostatnou knihou.
Človek(ja), by si pomyslel, že pokiaľ ide o romancu z prostredia motorkárskeho gangu, aj keď bývalého, že celý ten dej bude nejak temnejší, hlavný hrdina drsnejší, zápletky akčnejšie…
Ale trt!
V detektívnej linke, ktorá sa objaví v začiatkoch, bolo hneď pri prvých indíciách jasné, aké má spojitosti s postavami ako obeť, tak jej dcéra. Autorka veľmi zahmlievať nevie. Našťastie, nenapísala krimi ani triler, ale ero-romantiku so štipkou mixu týchto žánrov. Ale uprieť sa jej nedá, že písať vie. A ešte ako dobre! Príbeh som prečítala za deň, či dva, číta sa naozaj skvele. Vášeň medzi postavami funguje, či už pri prekáračkách alebo v posteli. Drzá a tvrdohlavá novinárka Bryce sa dostane “drsnému” Dashovi pod kožu až tak, že prehodnotí celý svoj doterajší život. Svojhlavý chlapík dokáže odpúšťať aj prehrešky, za ktoré vlastnému otcovi vrazil do zubov… Bryce, Bryce :) páči sa mi, keď ženy “zdomestikujú” veľké zvieratá XD z Kinga sa stal ratlík v tele leva.
Čo ma mrzí je, že krimi linka bola predvídateľná a HLAVNE, že stále neviem kto je vrah a aký mal motív… takže Rytíř, drž mi palce, aby som sa k tebe dostala ešte v tomto živote
Po dlhšom čase som sa s chuťou zahryzla do krimi príbehu. Výber padol na knihu Roberta Bryndzu. Konkrétne ide o 7. pokračovanie série s hlavnou hrdinkou Erikou Fosterovou.
Hneď na úvod každému potencionálnemu čitateľovi dávam na známosť, že od Roberta je toto moja druhá prečítaná kniha a práve s Erikou Fosterovou som nečítala ani jednu. Vôbec to však nevadilo. Kniha obsahuje samostatný príbeh, vyšetrovanie vraždy, no Bryndza nám priblíži aj osobný život Fosterovej- udalosti, ktoré ju doviedli do nového domu, čo tomu predchádzalo a míľniky z jej života, vôbec nebudete stratení, séria sa dá čítať aj samostatne.
“Byrokrati obyčajne kašlú na podstatu toho, čo robia. Iba ich vzrušuje, keď ti môžu odmietnuť podať informácie.”(str.245)
Kniha sa mi páčila, a to veľmi.
Začnem však obálkou… Zbožňujem, ak obálka korešponduje s príbehom a je na nej vystihnutý nejaký moment, prípadne detail z príbehu a Osobné svedectvo toto spĺňa do bodky. Pri čítaní niektorých častí sa vám chĺpky na tele postavia do pozoru, a to aj vďaka obálke.
V prológu sa odohráva vražda. Nie je v príbehu jediná, ale perfektne navodí tú správnu “krvavú atmosféru”. Útok je z pohľadu obete, Bryndza vymyslel perfektný, neokukaný postup trýznenia, ktorý popísal bravúrne. Strach, bezmocnosť, bolesť, dokonca aj posledné výdychy obete boli tak uveriteľné, akoby som v miestnosti stála s vrahom.
Spustí sa vyšetrovanie trestného činu. Hľadajú sa podozriví. Ja, ako zarytá fanúšička záhad, som samozrejme upodozrievala každého muža, ktorý sa v knihe ocitol. Novými a novými zisteniami Eriky, som ich postupne vylučovala, no Bryndza má talent ťahať ma za nos a vylúčení podozriví sa opäť dostali do hry. No na koho padol “Čierny Peter” som si musela počakť až do nervy drásajúceho záveru.
Väčšinou mám problém pamätať si mená, prípadne rolu postavy v príbehoch,v ktorých sa to ľuďmi len tak hemží. V knihe Osudné svedectvo tomu tak nebolo. Postavy sú opísané tak, že si ich jednoducho dokážete vizualizovať a ak nepomôže toto, charakterové črty vám budú v orientácii “kto je kto” veľmi nápomocné. Nie každý autor to s postavami takto vie.
Čo sa týka samotnej postavy Fosterovej, bola presne taká, ako by som si predstavovala, že bude.Je húževnatá, inteligentná, rázna, tvdohlavá, nebojácna… ale… Akoby fungovala len zo zotrvačnosti, čomu sa však netreba diviť. Posledných päť rokov života jej toho naložil na bedrá poriadne veľa a jediné, čo jej pumpuje krv do žíl, je práca, ktorou žije. V novom dome sa preto ani nedokáže zabývať, občas som mala dojem, že ani nechce. Pre koho vlastne?!
Vďaka vyššej moci za Argos(obchodná sieť, ktorá ponúka hádam všetok sortiment aj s donáškou). Za túto vsuvku som autorovi naozaj vďačná. Erika si zaslúži trochu svetla do svojho života v pološere. Snáď Bryndza príde s ďalšou knihou, prípadom pre Fosterovú a bude jej/nám dopriate pokračovanie z jej súkromia.
Parťáci Mossová a Peterson boli skvelý tím nielen v práci, ale aj v súkromí. Dbali o seba navzájom a neváhali podať pomocnú ruku. Nie ako kolegovia, ale priatelia.
Pátranie po možnom motíve a spojitosti medzi postavami ma neprestane nikdy udivovať. Najmä ako v tomto prípade, kde bolo informácií spočiatku žalostne málo, inšpektori dokázali vydolovať priam neexistujúce súvislosti.
Kniha nemá ani 400 strán, ale dokázala som ju prečítať za necelé dva dni. Našepkám, že to je práve kvôli štýlu Roberta, krátkym kapitolám, ktoré udržujú živú dynamiku deja a hlavne preto, že som Osudné svedectvo nedokázala pustiť z rúk. Ani stranu som sa nenudila. Bryndza ma svojím príbehom doslova prišpendlil ku kreslu a pustil až po dočítaní poďakovania (mimochodom, Felton? TEN FELTON sa podieľa na jazykovej korektúre v angličtine?!? paráda!)
Môj obľúbený autor M.W. Craven o knihe Osudné svedectvo povedal: ”Kľukaté, temné a oživené protagonistkou, ktorá si vás získa od prvej strany.”
Nedá sa nesúhlasiť :)
…vtipné, romantické, oddychové…
Také je nové dielko známej autorky humorných šteklivých romantických príbehov Penelope Bloom, s názvom Jenom ne Rich.
Autorka má skvelý štýl písania. Príbeh odsýpa doslova sám, striedajú sa kapitoly hlavných hrdinov, čo ocení každá čitateľka, často sa budete smiať a ešte častejšie sa vám bude držať úškrn na tvári, pretože tých hlášok tam je požehnane. Keby len hlášok, ale aj situácii. Či už bizarných, trápnych alebo proste “Cadovských”. Kto prečítal, pochopí.
Hlavné postavy boli fajn, aj keď podľa opisu som si Kiru nevedela predstaviť ako sexi knihovníčku. Rich pochádza z troch súrodencov, ktorí sú perfektní, Cade o kus viac ako Nick, ale rodičov by som s radosťou nakopala do ich akožearistokratických frňákov. Otrasné existencie. To už aj otec Richovej snúbenice Stelly bol príjemný. Síce ako šaratica, ale dalo sa to zniesť.
Ale Cade! Baby moje! To je jeden šialený magor XD milujem ho! Neviem sa dočkať príbehu, v ktorej bude hlavným hrdinom. No a hlavne, ktorú kamošku bude obháňať, pretože počas celej knihy som si nedokázala zapamätať, ktorá je ktorá. Či je policajtka Iris alebo Miranda :/ každom prípade verím, že sa nasmejem ešte viac.
Knihu odporúčam napriek muškám, ktoré mi v príbehu vadili. Jednou z nich bolo odhalenie týkajúce sa Kiry. Celé to na mňa zapôsobilo ako ľadová sprcha a po tomto “odhalení” som už akosi chémiu medzi postavami necítila. Ďalšou mini zlodejkou hviezdičky v hodnotení je u mňa pričasté vtipy a prirovnania súvisiace s vaječníkmi. Autorka má tie svoje evidentne v obľube, ale aj 5x opakovaný vtip už nie je smiešny o_o no a do tretice mi vadilo, že v poznámke autorky sa knihy(aj zo zvyšku série) volali Jen ne Rich (…Cade,… Nick) a mňa až obliala horúčava, že ani neviem AKO sa volá kniha, ktorú som dočítala!!!No môžu mi robiť takéto šoky!? XD Samozrejme, táto posledná prkotina moje hodnotenie nijak neovplyvnila, ale do kelu! Toto sa nerobí :) Kniha sa volá JENOM NE RICH… asi chybka v preklade.
… šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní…
Týmto sa definuje knižka Jabloňové lásky a je to úplne presné zhrnutie v skratke toho, čo v knižke nájdete.
Zuzana široká napísala úžasný román. Síce sa začínal… akoby som to povedala… proste nezaujal ma od prvých riadkov. Kniha štartuje príbehom Simony v súčasnosti, má svoj život, partnera, prácu, no všetko sa jej razom vymyká spod kontroly, všetko sa jej rozpadá pred očami, celá ilúzia šťastia sa rozplynie a zostane je len holá a krutá pravda. Preto sa rozhodne utiecť k babke na dedinu. Stará mama vlastní penzión a Simona vhupne do diania bez akejkoľvek prípravy. A presne v tomto momente to začne byť zaujímavé.
Simona nájde v podkroví staré denníky a zápisky žien. Žien z jej rodiny. Simona tak spoznáva históriu svojho rodu a musím povedať, že pre mňa tieto historické zápisky a “rozprávanie” tých, už mŕtvych, žien bolo fascinujúce. Autorka perfektne opísala vtedajší život, s čím sa tí ľudia denne lopotili, aké to mali ženy(samozrejme aj muži) ťažké a aké (mizerné) postavenie mali v spoločnosti. Historické zápisky sa začínajú Terezou v roku 1872. Síce stále píšem, že ide o zápisky, ale príbeh sa odohráva z pohľadu danej postavy. Čiže Simona našla zápisník, ale skočíme si do minulosti, kde sa nám hlavné postavy predstavujú, rozprávajú nám o svojom živote a práve príbeh Terezy sa začína pôrodom jej dcéry Kláry, ktorú jej vezmú. Už len pritom, ako toto píšem, mám opäť zimomriavky, a to som knihu čítala takmer pred dvomi mesiacmi. Je to neuveriteľne silná knižka, celkom útla, na to, aké silné ženské hrdinky a ich osudy v sebe ukrýva.
Ak si poviete, aké náročné to mala Tereza, tak si počkajte na Klárin život. Ani jedna zo žien v Simoninej rodine to naozaj nemala ľahké.Marína, Angelika, ba ani Daniela…
Veľmi chválim autorkin štýl a to, ako každej postave naložila na plecia bremeno, ktoré sa reálne mohlo stať nejednej žene v dobe, v ktorej sa príbeh odohrával. Aj keď sa mi Simonin príbeh zdal až rozprávkový, oproti jej ženským predkom, tiež sa potýkala s polenami, ktoré jej život hádzal pod nohy.
Celý tento nádherný príbeh statočných žien, je prevoňaný jabloňovým sadom a rôznymi odrodami jabĺk. Ako krásne a symbolicky ku každej postave(ktorú mala práve charakteristika jablone definovať),autorka priradila vhodne zvolenú jabloň, len nechápem prečo sa v závere rozhodli Eliške venovať jabloň iní ľudia…. Keďže podľa tradície to malo byť inak.
Síce ide o knihu z roku 2017, čiže nepatrí medzi najaktuálnejšie novinky, rozhodne by som vám odporúčala poobzerať sa po nej.
Ak hľadáte príbeh, ktorý je ťažké zvládnuť na jedno posedenie, ale napriek počtu strán vás ani riadok nebude nudiť, rozhodne siahnite po tejto knihe.
Veci, ktoré v nás ostanú navždy som dočítala ešte cez víkend a stále mi hlavné postavy rezonujú v mysli. Neviem sa ich zbaviť. Dobiedzajú a vyžadujú si moju pozornosť. Ak by na mňa z poličky nevykrikovali knižky, ktoré čakajú na prečítanie a moja súkromná Narnia(skriňa plná kníh)na mňa nehúkala ako amplióny pri skúške sirén,určite by som si dala re-reading hneď po dočítaní poslednej stránky. Žiaľ, myslím že na pár mesiacov knižku odložím na poličku k prečítaným knihám, ale určite, určite sa k nej vrátim.
Hlavné postavy sú úúúžasné! Uhundraný Knox s obrovským srdcom a Naomi, večne zachraňujúca svoje nepodarené identnické dvojča. Príbeh srší humorom, iskrením medzi hlavnými postavami, no to nie je všetko… ja milujem príbehy z prostredia malých miest v Amerike. Obyvatelia sú tak neskutočne priateľskí, súdržní a aj prišelcov medzi seba príjmu bez predsudkov. Podajú pomocnú ruku, vypočujú si, poradia… hej, hej, sú to len fiktívne príbehy, ale presne takúto atmosféru spolupatričnosti v knihách zbožňujem. Celé je to dotvorené postavami a rôznymi situáciami- humornými aj vážnejšími. Veľmi sa mi páčilo, že postava malej Waylay nebola iba doplnková, ale plnohodnotne sa podieľala na deji. A to pozdravenie HEJ,WAY :D skvelé! Keďže Tina je problémová žena,bolo od začiatku jasné, že zanechanie svojho dieťaťa sestre nie je to jediné, čo Naomi skomplikuje život. Táto dramatická zápletka síce bola trochu predvídateľná, ale nemyslím si,že by to nejako uškodilo. Veľmi sa mi páčil náčelník polície a dúfala som nejakú zápletku aj s touto postavou. Nestalo sa, ale aj tak je to presne taký príbeh aký chcete čítať. Čakala som tiež,že Naomino tajomstvo bude niečo oveľa závažnejšie. Zažiť to ale určite nechce žiadna žena. Nakoľko ide o sériu dúfam, že všetky knihy budú rovnako hrubé a rovnako dobré, ak nie lepšie.
To, že Michaela dokáže za rok vyprodukovať viac ako jednu knihu, je úžasné. No za 5 rokov mať na konte už 12(ak som dobre narátala) kníh je fakt na zamyslenie. Zamari je inšpiráciou pre nejedného autora, pretože popri práci, domácnosti, čítaní, recenzovaní a cestovaní, dáva život postavám zo svojej fantázie na papier pre nás, čitateľov, neskutočným tempom.
Najnovšia kniha je iná, ako tvrdí sama autorka, od predošlej tvorby a je to cítiť od prvých riadkov. Dávnejšie som čítala knihu Posledný džentlmen, ktorá bola inšpirovaná životom autorky. Teraz, o pár rokov neskôr od džentlmena, prichádza Michaela so “spoveďou”, aj keď možno nie všetko sa stalo tak, ako v knihe. Ja som mala po celý čas pocit,rovnaký, ak nie silnejší, ako pri čítaní Posledného džentlmena-akoby sa mi Michaela otvorila, ako priateľka pri teplej káve, či pohári dobrého vína. Jej, vlastne pardón, Majine zážitky z roku 2013(kedy sa príbeh odohráva), sa pretkávali s minulosťou tak, aby čitateľ chápal… všetko.
A čo ak áno nie je príbeh nadupaný akciou, či dych berúcimi zvratmi. Je to oddychový príbeh. Smutný? Veselý? To sa dozviem až v ďalšej časti, ale dosť sa obávam toho, čo bude nasledovať, ale predbieham. Vrátim sa späť k tejto knihe.
Maja je extrovert, miluje ľudí, cestovanie, v náture ma zvedavosť a chuť spoznávať všetko, čo život ponúkne. Je vo vzťahu s mužom, ktorý na sebe pracuje, vie, čo od života chce a ide si za tým s Majou po boku. Niečo tu však nesedí…
Na výlete po Írsku sa Maja stretne s dávnym kamarátom, obnovia svoje priateľstvo a konečne začína vidieť to, čo prehliadala…
V knihe nájdete lásku k životu, to, že spriaznená duša je spriaznená aj po rokoch odlúčenia, že pravá láska nespútava a neobmedzuje, že skutočné priateľstvo pretrvá.
Cestovanie sa strieda s rozprávaním o živote s partnerom, spomienkami na prvé stretnutie s Denim, obnovenie starého priateľstva, no čo príbehu dodalo na dynamike, boli textové správy.
Boli to realisticky písané správy. Doťahovačky medzi postavami sa striedali s bežnými problémami, s ktorými sa navzájom zverovali. Napísali si ich nespočetné množstvo, ale najkrajšie bolo, že sa dokázali rozprávať aj zoči-voči. Otvorene a úprimne. Aj keď zábrany padali v textovej forme.
Rozmýšľala som nad hodnotením knihy. Prekážalo mi až nič… aj keď z príbehu nespadnete na zadok, nenudí, pobaví, prinúti vás zamyslieť sa ‘čo by bolo keby’ aj vo vašom živote, posmutniete, srdce sa vám rozbúcha. Prežijete nejeden pocit s Majou a to je aj pri oddychovej knihe veľké plus.
Popri povinnostiach si prajem len, aby mal deň viac hodín a ja o niečo viac energie. Aj preto vám o tejto skvelej, dajme tomu, že na prvý pohľad nenápadnej knižke, píšem až teraz.
Kto Marekovu tvorbu okoštoval vie, že sa zaručene pobaví. Jeho dávka humoru vsadená do školského prostredia pôsobí prirodzene, dialógy vám nanútia priblblý úsmev, ktorý nie a nie zísť z tváre. Aj Pauli ma na to so zdvihnutým obočím neraz upozornila XD.
Postavy máme staré známe (z predošlej časti s názvom Zvonením sa všetko začína), ktoré mi veľmi chýbali, no ani som si to pred čítaním neuvedomila. Som rada, že Zákopčan z príbehu nespravil samostatnú knihu, ale rozhodol sa nám ukázať, aký je(mohol by byť) život študentov gymnázia a jeho profesorov. Pribudnú nové postavy do učiteľského zboru, aj noví študenti. Za trest je hlavný hrdina triednym učiteľom, no trest sa minie účinku, aj keď sa pani riaditeľka(semetrika) všemožne snaží poukazovať na pochybenia Daniela. Riečan má ale čisté svedomie. Je zásadový, no neuveriteľne vnímavý. Pri čítaní som si neraz povzdychla s ľútosťou, že ja som také šťastie na učiteľov nemala, no zároveň s nádejou, že snáď moje deti to šťastie mať budú.
Lívia a Daniel dokazovali, že učiteľstvo je poslanie a nie len zamestnanie. A to nie iba v budove školy, ale aj pri lyžiarskom výcviku či KABU. Aj keď sa kniha zameriava na školu a jej “príbeh”, Marek dal priestor aj osobnému životu postavám, ktoré si zvolil za hlavné. Študenti Adriana, Kristián, Andy a Denis vytvorili nesúrodú štvoricu priateľov. Každý z nich mal svoje problémy, ktorým musel čeliť a myslím, že okrem spisovateľského talentu ma Zákopčan v tejto sérii utvrdil, že nie je len učiteľom, ale aj mimoriadne vnímavým a empatickým človekom. Strasti mládeže a ich povahy sú uveriteľné, smutné, plné nepochopenia a každý zo štvorice sa s tým pasuje po svojom. Nebol by Riečan Riečanom, keby nezasiahne pri náznakoch zmeny správania u svojich študentov, za to je pre mňa tento čudácky samotár srdcovkou.
Ak nemáte stále poňatia čím obdarovať blízkeho, toto je kniha, ktorá zahreje pri srdci každého!
…magické, akčné, napínavé…
Druhý diel série Alex Verus, s názvom PROKLETÝ, spĺňa trojslovné prívlastky, ktorými som knihu charakterizovala, do bodky. Žáner urban fantasy často nečítam, ale musím priznať sama sebe, že táto séria sa mi dostáva riadne pod kožu.
Prokletý je o kus lepší príbeh, ako jeho starší brat (PŘEDURČENÝ). Lepší v prepracovanosti deja, ktorý sa síce rozbieha pomalšie, no postupne pekne graduje, nechýbajú bojové scénky plné ohňa, ľadu, mágie, ale aj úplne bežných granátov a typických strelných zbraní. Akciu striedajú kľudnejšie pasáže, v ktorých Alex musí vyriešiť hneď niekoľko problémov a prekážok a ako by to bolo, keby mu pri tom nejde “o kejhák”.
V príbehu vystupujú nám už známe postavy, ale aj úplne nové. Tu sa natíska podotknúť, že tých postáv bolo v knihe naozaj dosť a jediní, koho som si nemýlila, boli Alex, Luna, Arachné, Sonder a Deleo. Takže dosť prúser :)
Ďalším mini mínusom boli pre mňa dosť dlhé kapitoly. Aj to, rovnako ako moja pamäť rybičky Dory je subjektívne, vám sa mená môžu pamätať dobre, rovnako tak môžete mať v obľube dlhé kapitoly. Okrem týchto drobností nemám krivého slova, ktoré by som autorovej knihe adresovala.
Do života Alexa aj Luny vstúpia iní ľudia, z čoho som mala od začiatku nepríjemný pocit. Už v prvej časti som dúfala v romantickú linku, dúfam však naďalej. Vzťah týchto dvoch postáv je komplikovaný, ale napriek tomu cítim chémiu. Či ju tam autor napísal, alebo je to len moje zbožné prianie, netuším. Zatiaľ. Verím, že ďalšími časťami sa to bude vyvíjať v môj prospech :D
Veľkým plusom je pre mňa sympatický hlavný hrdina, humor, situácie používania mágie, dynamika príbehu, zvraty, skvelý výber charakterov vedľajších postáv a v neposlednom rade, opäť ukončený príbeh. Ak vás BENEDICT JACKA zaujal, verím, že siahnete po ďalšom pokračovaní.
„Někdy se stanou věci, se kterými jste nemohli počítat, a prostě se s nimi musíte nějak vypořádat.“
