Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam pomaly, ale pravidelne. Začínal som detektívkami a trilermi, potom som prešiel na sociálne romány, pridal k tomu klasiku, občas humor, sem tam životopisy a to, čo ma zaujalo.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príbeh Pána prsteňov ako taký je dobrý, avšak myslím si, že rozdelenie na tri knihy nie je dobrý nápad. Konkrétne tento diel mi prišiel dosť slabý oproti jeho predchodcom. Spoločenstvo prsteňa mala detailný úvod do sveta, stalo sa tam, vymyslím si, desať vecí, a všetky boli primerane opísané. V dvoch vežiach sa stalo 5 vecí a všetky boli opísané zbytočne obšírne na to, že neboli až tak zaujímavé. Prišlo mi, že sa autor zbytočne zdržuje. Návrat krála obsahuje 2 veci, ktoré sú navyše popísané veľmi skratkovito. 230 strán dobieha ešte dej z Dvoch veží, potom je 100 strán nejakého podivného dobrodrúžstva z domova Hobitov a potom 100 strán dodatkov, ktoré mi prišli najzmysluplnejšie z celej knihy. Kľudne mohol byť takýmto štýlom napísaný celý príbeh, a vôbec by mu to neuškodilo.
Hlavne postavy mi prišli oproti filmovej predlohe slabo vykreslené. Frodo 75% príbehu prespal alebo bol omdletý a nebyť Glooma, tak ani nesplní poslanie. To Sam mal byť hlavná postava. On bol výborne prepracovaný a stále Froda zachraňoval.
Gandalf bol ešte celkom fajn, Aragorn taktiež do príbehu mnoho nepriniesol a Legolas s Gimli ani neviem, že tam boli. Tí mali 3 rozhovory medzi sebou a koniec.
Asi je to skvelou filmovou predlohou a možno neschopným prekladateľom (Otakara Kořínka fakt nemám rád ako prekladateľa), ale podľa mňa ten príbeh nie je ničím výnimočný. Postavy sú fakt nezaujímavé a ploché a keby som nevidel filmy, tak mi na nich ani nezáleží.
Oceňujem ale, že si dal spisovateľ námahu a vytvoril kalendár, jazyk, piesne, históriu a všetko možné, aj keď si myslím, že to nebolo potrebné.
Ako celok Pán prsteňov možno má význam, ale takto porozdelovaný nie.
S detektívkami nemám moc veľké skúsenosti, takže táto kniha bola pre mňa spestrením v mojej čitateľskej rutine. Musím pochváliť autora za celkom originálny námet ale najmä, že sú všetky tie udalosti logické a že sa v tom mišmaši nestratil a nezamotal. Od začiatku až po koniec som bol zvedavý, kto a prečo stojí za všetkými udalosťami. Kniha je napisana dobre a pútavo, všetko je zrozumiteľné a pochopiť čo sa tam deje a kto čo robí vôbec nie je zložité.
Nehovorím, že som s rozuzlením úplne spokojný, ale bolo to pestré, originálne a dostačujúce. Keby som bol ale vášnivý čitateľ detektívok, neviem, či by by som bol úplne uspokojený. Takto som spokojný a mám od detektívok na dlho pokoj.
Všetko, čo bolo rímske mi prišlo snové a pútavé, kresťanstvo mi to zasa kazilo.
Podľa môjho názoru tam náboženskej tematiky bolo primnoho, a nakoniec prevalcovala aj tu rímske impérium.
Páčil sa mi ale stret týchto dvoch svetov, no a postavy boli výborné. Či už to bol Nero, Vinicius alebo excelentný Petronius.
Kniha mohla byť o niečo kratšia a menej nábožensky zameraná, ale inak zaujímavá kniha, ktorá obsahuje napätie, lásku, krv, poéziu, zradu a mnohé iné.
Kniha kladie veľký dôraz na detail a precízne vykresľuje pomery v Španielsku a v Japonsku na prelome 16. a 17. storočia.
Celá záležitosť s náboženstvom, politikárčením a obchodom bola podaná zrozumiteľne, pútavo a čo najpresnejšie. Autor si skutočne musel danú látku naštudovať.
Príbeh je síce jednoduchý, ale všetko dôležité sa deje v správaní a myšlienkach jednotlivých postáv, avšak predovšetkým v dialógoch.
Je to určite zaujímavá kniha, pre niekoho, kto sa moc nezaujíma o veci ako politika, náboženstvo alebo japonská kultúra, to asi nebude moc pútavé čítanie, ale aj ako pokus o nazretie do histórie stojí táto kniha za pozornosť.
Veľmi precízna práca s hlavnou postavou a premenou jej inteligencie, nazerania na svet, novovzniknutých problémov a zmeny vzťahov. Príbeh zaujímavý, no napriek tomu mi spracovanie námetu neprišlo až tak pútavé, ako by som očakával, a skutočne išlo iba o Charlieho a jeho vnútorné prežívanie daných okolností, ktoré je, ako som už písal, na bravúrnej úrovni.
Celkom uspokojujúci záver Esslemontovej série, pričom sa viacero vecí vyjasnilo. Skončilo to síce tak, že by mohol byť ešte aj ďalší diel, čiže podobne ako aj predchádzajúce knihy, a stále tvrdím, že Esslemontové knihy nemali takú epickosť a zapamätania hodné momenty ako Eriksonová pôvodná séria Malazskej knihy padlých. Ak by som mal odporučiť jednu, tak je to rozhodne tá od Eriksona. Esslemontové knihy sú skôr pre extra vášnivých fanúšikov, ktorí nemajú čo iné čítať.
Dve veže boli napísané rovnako dobre a pútavo ako Spoločenstvo prsteňa, avšak pri tejto knihe bolo až moc očividné, že sa jedná o časť celku, pretože kniha nemala ani začiatok a ani koniec. Iba niekde začala a niekde skončila. Samozrejme Pán prsteňov ako príbeh je výborný, ale táto kniha sama o sebe nemá takú silu, a nie sú v nej ani také silné emócie, príbeh a dobrodružstvo, ako napríklad aj pri už spomínanom Spoločenstve prsteňa. Najmä v prvej polovici knihy pri Gandalfovi a spol. mi pripadalo, že sa tam udiali 2 väčšie veci, inak to bol iba slabší odvar. Príbeh Sama a Froda bol trochu pestrejší, ale tomu tiež dopomohol záver a samozrejme postava Glocha. Pri čítaní som taktiež rozmýšľal nad tým, prečo je Frodo hlavná postava. Pripadalo mi, že viac prestoru tu dostáva Sam, a rozhodne je aj zaujímavejšou postavou s väčšou hĺbkou. Frodo by sa dal ospravedlniť ťarchou prsteňa, ktorý so sebou nosí ako aj pár zraneniam, ale aj tam nepríde, že by toho veľa urobil. Stále mu pomáhajú ostatní, najmä Sam.
Kniha bola ale fajn a som zvedavý, aký bude záverečný diel.
Veľmi príjemný a napriek veľmi vierohodnému opisu zimného prostredia aj hrejivý príbeh. Jediné, čo ma mrzelo, že sa v posledných 100 stranách vytratilo tajomno a kúzlo okolo Fainy. Záver bol ale opäť fajn a trochu opäť zvýšil celkový dojem z knihy.
Kniha podľa môjho názoru vďačí za veľmi dobré hodnotenia a obľúbenosť predovšetkým pútavému štýlu, akým je napísaná, stále ešte pre mnohých príťažlivej téme 2. svetovej vojny a koncentračných táborov, a najmä excelentnému rozdeleniu kapitol. Práve vďaka ním je kniha každou stranou napínavejšia a šokujúcejšia. Keby išiel dej napríklad chronologicky a skončil tak, ako aj prvá časť knihy, teda Mirou, tak by to nemalo taký efekt. Čiže musím pochváliť v tomto ohľade neviem či iba autorkin talent alebo aj prácu prípadného korektora, ale práve toto pozdvihuje knihu úrovňovo vyššie.
Priame pokračovanie piateho dielu. Tieto posledné dve knihy mi však pripadajú dosť vzdialené od pôvodnej Duny, a keby tam nebol Duncan, tak nemajú už takmer nič spoločné. Kapitula: Duna navyše obsahuje dosť málo príbehu Duncana, takže je to viac o postavách z päťky. Nie je to zlé a záver bol veľmi dobrý, avšak pre mňa to už nie je tá pravá Duna.
