Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príbeh dobrý, zaciatok ma trochu odradzal ale v polovici to uz nabralo spad. Spojenie s ilustraciami je genialne.
Len nerozumiem tomu, co ma autorka furt so slovom “bohovsky”, kedze deti v Jurajovom veku take slovo velmi nepouzivaju dnes a je aj nevhodne do detskej knihy, rovnako ako nadavka “debil”- pre dieta to moze byt prirucka, aby toto slovo zacal pouzivat uplne bezne, rovnako ako sexisticke narazky na ucitelku.
Kratke pribehy z prostredia skoly. Ako ucitel, ktory pracuje na podobnej skole som sa v mnohych pribehoch spoznal, az som si povedal, ze autorka ma stastie, ze uci na I. stupni..
Niektore su nudne, niekde rozprava viac o sebe, niektore ma dojali a pri niektorych som si povedal, ze takto sa zachovat ako ucitelka nemala. Jedno pozitívum má táto kniha - aspoň ľudia z neučiteľského prostredia si môžu povzdychnúť, ako naše školstvo vyzerá.
Citanie vhodne najma ako darcek pre ucitelov.
Nápad dobrý, téma dobrá, ale prevedenie katastrofa. Bavilo ma prvych 50 stran a poslednych 30 stran. Vsetko medzi tym strata casu.
Autor pouzil pohlady viacerych postav ale popravde som sa miestami stracal. Aj v deji. Rozdeleniu odsekov tiez nerozumiem preco tak autor zvolil.
Kludne sa mohlo setrit slovami, nevymyslat a po prvych 100 stranach skoncit a bola by to fajn poviedka.
Potencial tam je, myslienky su super, spracovanie nula bodov.
Ja som bol pomerne spokojný. Ak niekto hovorí o málo súčasného rozboru Ruska, asi to bude spôsobené tým, že historiografia potrebuje istý čas, aby sa mohlo isté obdobie hodnotiť. Je fajn, že tam autor dáva prierez dejinami Ruska, pričom dáva dôraz na hlavné postavy a vodcov (nie na udalosti), čím sa snaží interpretovať isté vlastnosti ruského národa a ich tvorbu - to, prečo sú, akí sú. Hviezdičku dávam dole za to, že často je to subjektívny pohľad a čitateľovi podsúva vlastné hodnotenie.
ohna Boyna som si v poslednej dobe oblubil najma z dovodu tematiky, ktorou sa zaobera - deti a ich vnimanie sveta pocas velkych vojen. A inak to nie je ani v tomto pripade, kedy len 5 rocny chlapec vidi svojho otca narukovat a o 4 roky neskor zazrie jeho meno v novinach.. No co sa stane medzitym a potom, si musite precitat :)
Vynimocnost tejto publikacie nespociva ani v tak tematike, lez v posolstve ktore nesie. A to je “svetlo” Danice Olexovej, ktora nam ukazuje tajomstvo lasky i napriek kulturnym i rasovym prekazkam. A najma nam ukazuje to najdolezitejsie - pocuvat a milovat.
Knihu som nasiel v skolskej kniznici a pre takych je aj urcena. Az moc sa dba na to, ze to je za 30 sekund, takze mozu niektore veci uniknut - jasne ze to nenahradi tu mytologiu, ale moze mladeho citatela priviest na tu cestu. Obrazky su niekedy chaos. Ocenujem didakticke ulohy a literaturu pre hlbsie poznanie. Mozno by som ju inak clenil - skor na jednotlive oblasti - Grecko, Sever, Japonsko atd..
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
J.K.Rowlingová spojila zážitsky z detstva a svoj spisovateľský talent a vzišla z toho pekná publikácia. Vianočné prasiatko je príbeh pre deti (najmä deti) ale pochutnajú si na ňom aj dospeláci a možno im pripomenie niečo veľmi dôležité. Jednoduchý príbeh o chlapcovi, ktorý vďaka kúzlu Vianoc vojde do krajiny stratených vecí aby našiel svoju obľúbenú hračku. No nakoniec zistí, že to najcennejšie mal stále pri sebe.
V príbehu oceňujem najmä poučenie, ktoré je aktuálne v tejto dobe čoraz viac - a to je, že staré hračky a veci nie vždy musia skončiť na smetisku a možno ich recyklovať a tým im dať druhú šancu.
Pravdivý životný príbeh jezuitského kňaza, oceneného niekoľkými oceneniami za prácu s mládežou a v treťom sektore, ktorý ponúka pohľad do zákulisia práce s mládežou - s mladými gangstrami. Čitateľovi predostiera pravdu o ich životných pohnútkach, strastiach, prostredí ale aj o nádeji, vytrvalosti, spolupatričnosti a ceste k Bohu.
Výrazne podčiarkuje myšlienku, že on tu nežije pre gangstrov, ale s gangstrami.
Dej prezrádza skutočné situácie o premene nie len mladých ľudí, ktorí sa túlajú životom, ale aj o premene jeho samého.
Veľmi mi to pripomenulo knihu Dýka a kríž, čo je z podobného prostredia. Až na to, že tu hlavnú rolu hrá tetovanie a guľky.
Martin Ližičiar vždy kladie tie správne otázky správnym ľuďom. A inak to nie je ani v tomto prípade. A hoci je knižka napísaná jednoducho, témy sú ťažké. No Max Kašparu má aj tak pipravenu vždy odpoveď, ktorá vychádza z čistého sedliackeho rozumu a nie vždy je práve taká, akú by sme čakali.
Prirodzenosť, jednoduchosť, ale aj skúsenoť a odbornosť - to cítiť z tejto knižky.
Vrelo odporúčam či už ako dar, alebo ako čítanie na pohodové večery. Pre každého kto má otázky, ale aj kto hľadá kompas vo svojom živote.
