Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Z počiatku zarytý milovník post-apokalyptického sub-žánru. Neskôr milovník akéhokoľvek žánru, nebrániaci sa či už krimi, thrillerov, horrorov, klasiky alebo fantasy či sci-fi. Čítam knihy, e-knihy či počúvam audioknihy.
Taktiež milovník dobrej kávy a rôznorodých čajov :)
V budúcnosti snáď aj spisovateľ vo voľnom čase :D
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Do kníh od S. Kinga sa vždy púšťam s veľkým entuziazmom a ešte väčším rešpektom. King sa stal v istom prípade mojou literárnou modlou, samozrejme nie tou najväčšou, ale nemôžeme si klamať je to Pán Spisovateľ a to mu nikto poprieť nemôže.
Mojou ďalšou knihou v poradí má menovitý názov Billy Summers. Billy Summers je skúsený a profesionálny zabijak, ktorý však chce zavesiť tento svoj neoficiálny džob na klinec. Chýba mu však posledná misia, posledná obeť a posledná tučná výplata. Čo sa asi tak môže pokaziť? V podstate všetko. Aj takáto krátka anotácia ma hodila na úvod knihy, ktorý ma celkom zaujal. Ako to už u Kinga býva začiatok je vždy tou najpokojnejšou fázou príbehu v ktorej sa zoznamujeme nie len s postavami, príbehom a v istých knihách aj mestečkom (pozdravujem Derry či Castle Rock), ale ochutnávame aj samotnú tajomnú atmosféru.
Kým sa však príbeh v tejto knihe, respektíve samotný dej ako tak rozhýbal, trvalo to neskutočne dlho. Áno, zoznamovanie s hlavnou ale i vedľajšími postavami je zásadná vec a autorovi to veru neskutočne aj funguje, ale keď v polovici knihy zistíte, že tieto vedľajšie postavy neboli takmer vôbec dôležité (okrem malého dievčatka) a nezohrali v príbehu žiadnu čo i len z časti významnejšiu rolu či úlohu, tak sa nad tým človek musí pozastaviť. Príchodom Alice Maxwellovej akoby sa črtal úplne iný, nový príbeh a stará časť príbehu akoby už neexistovala. Jej príchodom začína no, taký nemastný, neslaný nemilostný príbeh pripomínajúci tie porno videá v kategórií young/adult. Tu sa však možno King zľakol (v 90 rokoch by tam určite poriadnu dávku porna pridal) a tak to nakoniec skončilo ako neškodný daughter/daddy relation ship.
Aby som sa teda dostal ešte k príbehu dej sa ako som spomínal vliekol. Nie žeby ostal stáť na mieste, len sa vliekol. Očakával som niečo, čo mi vyrazí dych, ale nevyrazilo. Plochý príbeh posledná misia po poslednej misii a ešte k tomu ďalšia posledná misia, no neveril som, žeby toto napísal práve King. Pripomínalo mi to B-čkový akčný film napísaný niekým, kto je viac ambiciózny, ako skúsený. Postavy, ktoré má inokedy King tak zaujímavo spracované, až si ich človek zamiluje či ich bude nenávidieť, sa v tejto knihe akoby vyparili. Dokonca ani samotný Billy (ktorému hrá ku prospechu jeho denníková minulosť) nie je úplný charismatický ťahúň.
Bonusom, respektíve pozitívom je príbeh Billyho Summersa z minulosti ktorý postupne zaznamenával vo svojom notebooku. Mám rád a zatiaľ ma žiadny takýto štýl (príbeh v príbehu) nikdy nesklamal, rovnako je tomu aj v tejto knihe. Zistíme, prečo je Billy tým kým je a čo ho vo svojom živote tak ovplyvnilo.
Billy Summers ako kniha nie je až tak zlá, no medzi TOP knihy od Kinga by som ju nezaradil. Pred úplným záverom knihy by som ju ohodnotil iba priemerne, no koniec to ako tak zachránil a preto tomu dávam 4*.
Po dlhom, veľmi dlhom čase som dočítal e-knihu od Stephena Kinga s názvom Bazár zlých snú. E-čítačku používam iba zriedka, keď chce zabiť človek čas počas voľna v práci a túto e-knihu som čítal vyše roka. Nie žeby bola zlá, to veru nie, ale koľko voľna v práci človek má? Ak nerobíte recenzenta kníh, tak málo.
Bazár zlých snú je poviedková kniha skladá sa z 19 poviedok rôzneho žánru, dĺžky, štýlu písania ale aj kvality. Priznávam, túto knihu tvoria vo väčšine kvalitné poviedky od tohto skvelého spisovateľa. Medzi tie ktoré vo mne rezonujú aj po roku čítania sú predovšetkým Míle 81, Zlý chlapeček, Ur, Blokáda Billy, Zelený búžek agonie či Nekrology. Týchto pár poviedok oceňujem najviac, ako kvalitou, spracovaním tak aj témou. Zvyšné poviedky sú o niečo slabšie, no stále by som povedal mierne nad priemer, okrem Kostnice, Tommy či Smrť tie ma v podstate unudili k smrti.
Nič to nemení na tom, že King vie písať, či už romány alebo poviedky, písať jednoducho vie. K týmto poviedkam ako bonus pridal aj časť v ktorej uviedol, ako k daným poviedkam prišiel, čo pred čítaním poviedok jednoducho navodilo správnu atmosféru.
Ak porovnám poviedky v knihe Hmla (kde ma okrem samotnej hmly bavili možno 2 poviedky) tak poviedky v knihe Bazár zlých snú sú jednoducho kvalitatívne na vyššej úrovni. Samozrejme že King vo svojom spisovateľskom živote napísal stovky, možno aj tisícky vydaných ale i nevydaných, dokončených ale i nedokončených poviedok a vydal ich v niekoľkých knižných publikáciách a ja sa nesmierne teším, že sa opäť raz začítam do niektorej z nich.
Bazár zlých snú hodnotím 4 hviezdičkami.
Spisovateľ Cormack McCarthy je uznávaný americký spisovateľ od ktorého som doposiaľ prečítal iba jedinú knihu s názvom Cesta. Musím poznamenať, že kniha Cesta bola mojou úplne prvou knihou ktorú som prečítal a ktorá mi otvorila a ukázala literárny svet plný románov. Aj to bol jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol dať šancu aj inej knihe od autora a po prečítaní anotácie padla voľba na knihu s názvom Díte Boží.
Cormack McCarthy píše tak trochu iným štýlom nepoužíva úvodzovky v priamej reči a tak môže mať čitateľ mnoho krát problém v tom, čo je iba myšlienka a čo je dialóg. Musím priznať, že aj pri čítaní tohto diela som sa pár krát musel vrátiť medzi riadkami aby som pochopil.
Samotný príbeh knihy je založený na skutočnom príbehu sériového vraha, nekrofila, pedofila a predovšetkým vydedenca. V románe má meno Lester Ballard a čitateľ ho nemôže tak úplne nenávidieť, no ani sympatizovať. McCarthy v knihe vyjadril rôzne množstvo spoločenských a etických dilém či problémov, ktoré, dovolím si tvrdiť boli v tej dobe stále aktuálne (nie žeby tomu nebolo v súčasnosti inak). Život, resp. prípad Lestera Ballarda mi z časti pripomínal príbeh od Jacka Ketchuma v knihe Dívka od vedle, no tak z tej opačnej stránky (kde v Díte Božom je Ballard vykonávateľ zle, v knihe Dívka od vedle je hlavná postava skôr obeť). Z časti sa mi tieto dve knihy prelínali v tej krutosti sveta a ľudí.
Musím však podotknúť, že kniha čo sa týka kvality príbehu príliš neexceluje, neohúri, čitateľ sa musí viac ponoriť do problému, než do príbehu, ktorý v podstate skáče a nemá súvislú líniu. Našťastie je útla, krátka, má niečo cez 180 strán a tak nestratíte príliš veľa času jej čítaním.
Po Hobitovi, ktorý ma príliš nenadchol som dal šancu aj prvej časti Pána Prsteňov s názvom Spoločenstvo Prsteňa. J.R.R. Tolkien v prvom rade vytvoril skvostný fantasy svet, ktorý mi v jednotlivých častiach pripomína Sapkowskeho zaklínača a patrí mu právom titul jedného z najlepších fantasy spisovateľov.
Stredozem a jeho časti sú fascinujúce, bujaré a plné rôznych kultúr, rás, monštier ale i balád a povier. Čo sa týka samotného príbehu prvej knihy tak by som povedal, že na rozbeh vskutku dobré, ale až príliš obšírne roztiahnuté. Pri čítaní tejto knihy boli kapitoly, respektíve časti príbehu ktoré ma pohltili, predovšetkým pri opisoch histórie stredozeme a jednotlivých udalostí. Boli však aj kapitoly, respektíve časti príbehu ktoré ma nudili a ktoré som chcel mať čím skôr za sebou a to bolo žiaľ, samotné putovanie Froda a jeho početnej družiny. Počet udalostí, kde sa konečne niečo dialo okrem kráčania by som napočítal asi na jednej ruke. Pre mňa bola prvá časť Pána Prsteňov hádam ešte menej bohatá na akčné udalosti (a to nemyslím zabíjanie či boje) ako u Hobita a to už je čo povedať.
Osobne to vidím v slede kráčam, kráčam, kráčam, udalosť, kráčam, kráčam, vysvetlenie, kráčam, kráčam, kráčam, udalosť. Pre mňa sa tieto časti točili v jednom smere a nemali žiadny význam na rozdiel od tých častí, kde som sa dozvedel niečo k veci.
Pán Prsteňov : Spoločenstvo Prsteňa považujem za priemer, aj keď načrtnutie ako začiatok celej trilógie nie je zlý, no určite by bolo stačilo omnoho menej strán.
Elegán s menom Robert Langdon opäť zasahuje,
Svojimi vedomosťami o kultúre, náboženstve či symbolike snáď aj vesmír presahuje.
Už len samotný názov zázračne znie ako Pôvod,
Na prečítanie piatej časti si každý jeho fanúšik nájde vskutku dobrý dôvod.
Dej sa tento krát odohráva v slnečnej Barcelone,
Za vraždy účastníkov tejto knihy by sa nehanbil ani Don Corleone.
Pútavou knihou prevedie nás aj pár zaujímavých postáv,
Královi, princovi či umelej inteligencii nevyrovná sa žiadna rockstár.
Dve otázky znejú z éteru všetkých kontinentov,
Dotknúť sa to môže hlavne náboženských prominentov.
Robert Langdon je skutočne charizmatická postava ktorá dodáva knihám od Dana Browna ten základný oporný bod o ktorý sa môže opierať. Čitatelia vyčítajú autorovi, že opakované vykrádanie svojich diel nalinajkovaný dej by už mohlo skončiť, no ja tvrdím opak. Každá kniha v ktorej vystupuje Robert Langdon je svojim spôsobom iná aj keď isté črty majú spoločné, no nemôžem povedať, žeby tie knihy boli o tom istom. Dokonca príliš nesúhlasím ani s tým, že sa Brownove romány viac podobajú sprievodcami pamiatok podľa mňa práve skvele zachytáva to, čo bežný človek laik prehliadne. Áno, isté opisy sú až príliš podrobné a mnoho krát sa človek ako turista aj môže cítiť, ale pre mňa to nie je vec, ktorú by som kritizoval.
Pôvod mal podľa mňa pomalý rozbeh, nie však v zlom slova zmysle. Očakával som čo a kedy sa zvrtne a akým smerom sa bude príbeh uberať. Následne prišiel ten zlomový okamih ktorý Brown používa v takmer každej knihe a dej začal naberať rýchlosť a aj smer. Bol som milo prekvapený ako ma to všetko baví a aj keď nie som príliš horlivý fanúšik umenia čo klamem, som v podstate totálny laik zaujímali ma všetky zaujímavosti, opisy či informácie, ktoré na mňa Robert Langdon a jeho súputníci vyvalili. V príbehu sme našli aj zopár prekvapení či zvratov a autor sa pokúša zmiasť čitateľa rôznymi prídavkami (či už vedľajšie postavy a ich príbehy), no kto je tým „padouchom“ začína čitateľ tušiť už aspoň v polovici. Je to v podstate ako s kriminálkami ktoré 50 strán pred koncom odhalia 5 vrahov, no čitateľ vie že to nie je ani jeden z nich, pretože o čom by vlastne tých zvyšných 50 strán vlastne bolo? A tak už dochádzajú možnosti a čitateľ už vie, kto sa tým vrahom/zlodejom/naničhodníkom stane ešte predtým, ako to je odhalené.
Musím však podotknúť že takýto zvrat sa mi aj páčil pretože to bolo netypické a trochu iné na čo som zvyknutý. Kniha sa mi páčila, prirovnal by som ju kvalitou k Infernu, no jeho prvotiny Da Vinciho kód a Anjeli a Démoni u mňa vyhrávajú na prvej čiare.
Na Brownovi sa mi páči, že jeho knihy sú mystické a venujú sa témam, ktoré nie sú u verejnosti obľúbené. Zaoberajú sa nie len istými konšpiráciami, spolkami či kritikou cirkvi, ale spája to všetko s históriou, umením a kultúrou. Pre mňa skvelá kombinácia pri ktorej si človek rozšíri obzory v každom smere, čo sa v románoch stáva málokedy.
Na záver len toľko, že Pôvod bol skvelo začatý, skvelo rozbehnutý, zaujímavo ukončený, len som čakal od toho hlavného „prekvapenia“ niečo viac ako len prezentáciu (ktorá bola síce zaujímavá, no akási nemastná, neslaná). Aj napriek tomu to bola spanilá jazda ktorú hodnotím plným počtom.
Smutek nás pozústalých deviatou časťou nazývame,
Nostalgiu, smútok a bolesť do srdca prijímame.
Bezpečnosť väzenia je už minulosťou,
Láska dvoch ľudí ostáva pustou cnosťou.
Otec a syn tvoria jadro tejto časti,
Na ceste osudu plnou bezvládnej strasti.
Autor však nenechal dvojicu bez nádeje,
Michonne s ďalšími do príbehu sa vleje.
Na konci čaká nás aj zvláštne prekvapenie,
Tri vážne tváre vykúzli v nich prebudenie.
V poradí deviata časť komiksu Živí mŕtvi smutek nás pozúslatých ma zaujala ihneď na prvý pohľad obalom. Nie žeby predošlé časti komiksu nemali úžasný obal vystihujúci danú časť, no v tejto časti sa mi vždy pri pohľade na obal dostanú zimomriavky na celé telo. Prvou vecou čo na obale vyniká je pocit zúfalosti a bezmocnosti dvoch postáv Ricka a Carla ktorý na mňa zapôsobil akoby mi niekto strelil šíp do chrbta, akoby som tú stratu blízkych a útočiska pocítil na vlastnej koži. Ďalším pocitom je nostalgia minimálne pri porovnávaní seriálu a komiksu keďže udalosti ktoré sa udiali po nedobrovoľnom opustení väznice spracovali v oboch prípadoch famózne (dovolím si tvrdiť že pocit úplnej bezmocnosti sa v seriáli vyskytol asi iba 3 krát), aj keď komiks, aby som pravdu povedal je omnoho drastickejší a nebabre slovo cenzúra nepozná.
Táto časť nie je o akcii, nie je o násilnostiach, nie je o spoločenských konfliktoch. Je to iba čistý príbeh otca a syna, Ricka a Carla, ktorí ostali odkázaní iba jeden na druhého. Táto časť bola cítiť spustnutosťou ich nového života a opustenosťou akéhokoľvek iného, žijúceho tvora. Nemajú sa o koho oprieť, nemá im kto pomôcť a nedávno stratili všetkých blízkych a všetku nádej.
Našťastie, ani autori komiksu nie sú až takí krutí ako samotní zombíci či guvernér a nenechajú našu dvojicu úplne samých a na pospas osudu. Ešte pár známych predsa len žije a do toho nám vložili novú trojicu postáv svojrázneho, drsného, no dobrosrdečného Abrahama, krásnu a odvážnu Rositu a múdreho a prešibaného Eugena.
S novou trojicou prichádza aj nová iskra, nová nádej do života a predovšetkým nové dobrodružstva staro-novej skupiny. Deviata časť bola emočne vyčerpávajúca a ja ju hodnotím plným počtom.
Romány ten Ketchum písať veru dokáže,
Kvalitným spracovaním príbehu nám to ukáže.
Kniha s názvom Schovka celkom útla je,
Porozprávať príbeh štyroch ľudí však ona vie.
Dead River mestečko so strašidelným domom,
Horšie to mal už len Zaklínač s Divokým honom.
Kto sa v ňom schovať chce a hrať hru prekliatu,
Stane sa obeťou nezvratného katu.
Americký spisovateľ Jack Ketchum je predovšetkým autor hororov a sám ho považujem v istých dielach za lepšieho, ako Stephena Kinga, ktorého samozrejme vo svojom srdci s hlbokou úctou veľmi obľubujem. Ketchum, rovnako ako King dokáže z počiatku navodiť príjemnú, spoločenské atmosféru, ktorá sa však gradovaním deju a postupom stránok prehupuje na dramatický thrillerohoror s veľmi pikantnými a doslova šokujúcimi prvkami. Nebojí sa ísť do citlivých, drastických tém ktoré boli v dobe písania týchto kníh doslova tabu a aj napriek tomu, že jeho knihy sú pomerne útle, dokáže na tých stranách vykresliť postavy, prostredie a atmosféru priam fantasticky, akoby sme my, čitatelia, boli hlavnými protagonistami.
Od spomínaného autora mám prečítaných niekoľko kníh Po sezóne, Dívka od vedle či napríklad Red a vždy ma kniha chytila za srdce. Emotívne, drastické či desivé také sú knihy Jacka Ketchuma nad ktorými po ich dočítaní knihu neodložíte iba tak, ale nad nimi premýšľate ešte dlhú dobu. Tento krát sa mi pod ruky a oči dostala kniha s názvom Schovka a s chuťou, čo ďalšie vymyslel, som sa pustil do čítania.
Začiatok knihy je príjemný, oboznamujúci nás so spoločnosťou a samotným mestečkom Dead River. Vžijeme sa do postavy, mladého muža s menom Dan Thomas, ktorého život viac nebaví ako baví, no nemá si komu sťažovať. Začína leto, študentom končí škola a začínajú prázdniny, rovnako ako Stevenovi, Kimberly a Casey, ktorých tieto prázdniny donútili rodičia tráviť spolu s nimi v letných sídlach v Dead River. Tak sa začína príbeh Dana, ktorému ihneď učaruje pôvabná, mladá, no za to drsná a tajomná Casey. Príbeh od polovice začne gradovať, kniha konečne začína pripomínať aspoň z istej časti horor a dovolím si tvrdiť, že sa istou časťou nechal inšpirovať knihou Po sezóne.
Kniha však nebola aj napriek snahe taká kvalitná, ako vyššie spomenuté knihy. Polovicu knihy sa takmer nič nedialo, až na isté náznaky smerujúce k postave Casey a celé to ako tak zachránil, aspoň akciou koniec. Nad týmto dielom som sa po dočítaní nepozastavil ako rýchlo sa kniha dočítala, tak rýchlo aj zišla z mysle a preto ju musím ohodnotiť o niečo slabšie a to 4*.
Hardcore Sci-fi to je ťažký žáner, v mysli vytvorí ti komplikovaný kráter.
K tomu desiatka skvostných poviedok, od nervov na prstoch vznikne ti aj zapálený vriedok.
Zaujímavá to PLÁŽ je, kde DNA fauny oproti zemi inak rastie.
Bestie to aj tak celé válí, čas v labyrinte sa jej pomaly ale istotne krátí.
Arthur Brooks, ten na majáku stráží, mimozemskú lásku si on však neváží.
Lovci vrakú je úplná topka, na záver príde šokujúca bomba.
Archa zrúd ukáže nám majestátnosť, čas strávený na planéte je však čistá márnosť.
Čau zítra, hovoria vojaci stále, zomrieť za klamstvo, to je kolobeh vojaka neustále.
Záhrada slepcú veľké tajomstvo má, len vyvoleným dobrodincom druhú šancu dá.
Mrtví od Krakenova moře, no že, len kňaz opakom exorcista, dušiam pomáhať môže.
Ruky naši lásky iný svet nám ukáže, dvojica zamilovaných rozlúčiť sa veru nedokáže.
Poslednou novelou Kam plují harmy bola, tam kde nie je východiska, tam dôležitá je vôla.
Musím sa priznať, že kniha Studené světlo hvězd ma zaujala predovšetkým samotnou obálkou. Až po zakúpení som si vlastne prečítal, že nejde ani o samotný román, ale o 10 poviedok (9 poviedok, 1 Novela) a trochu ma to sklamalo. Poviedkové knihy sú väčšinou priemerné, niekedy trošku nad, niekedy trošku pod, ale nikdy som ich nedokázal ohodnotiť plným počtom hviezd. Som však fanúšik Sci-fi žánru a tejto vyše 500 stranovej knihe som sa rozhodol dať šancu úplne od začiatku. Nižšie popíšem stručné dojmy z jednotlivých poviedok.
1.Pláž prvou poviedkou tejto knihy začala krátka oddychovka, ktorá však bola nemastná, neslaná. Ani akcia, ani vzrušenie, iba z časti popísaná stručná história hlavného hrdinu, ktorá sa opierala o ako také vyvrcholenie prekvapenie. K dobru tejto poviedky zohráva iba samotný ekosystém, ktorý sa zdá byť rovnaký ako na zemi, avšak nie je. Myslím si, že 20 strán tejto poviedky bolo úplne dostačujúcich. Pre mňa slabších 2/5
2.Bestie po prvej bezútešnej poviedke prišla druhá, v ktorej už išlo do tuhého hlavným postavám a človek pri čítaní ostal aj chvíľu zmätený, no postupom času sa všetko rozjasňovalo až ku koncu, ktorého rozuzlenie bolo najzaujímavejšie z celej poviedky a v podstate dal nádej do ďalších poviedok. Poviedka neurazila, no ani príliš neohúrila. Pre mňa priemer 3/5
3.To, co milovalo Arthura Brookse vďaka dlhému a tzv. klišé názvu poviedky som si ju nevedel zaradiť, do akej témy autor zabŕdne, no postupným čítaním sa mi dostala pod kožu. Čítala sa svižne, akciu striedal kľud a zaujímavé zvraty. Opäť pekné ukončenie poviedky, pri ktorej som si veru povzdychol, pretože poviedka nastavila latku dosť vysoko. Tejto poviedke už dávam vyššie hodnotenie a to 4/5.
4.Lovci vrakú z osobného hľadiska asi najlepšia poviedka zo všetkých, aj keď začiatok bol mierne chaotický (prelínali sa kvázi dve obdobia), no postupom času sa všetko krásne vykreslilo a dočítal som ju s otvorenými ústami. Toto je presne ten typ poviedky, čo spĺňa všetky atribúty kvalitnej poviedky a ktorá zaujme nie len svojim štýlom, opisom, intenzitou ale aj posolstvom, príbehom až samotným skvelým koncom. 5/5
5.Archa zrúd pri tejto poviedke som si povedal škoda že to nie je dlhšia a prepracovanejšia novela pretože na to mala určite nárok. Síce sa intenzitou deja príliš neprejavovala, no samotná náplň poviedky, to napätie ale predovšetkým moja, teda čitateľova zvedavosť čo sa stane ďalej na mňa pôsobila skvelým dojmom. V podstate ma z časti sklamal aj ten uťatý koniec, pri ktorom sa človek len pousmial, no chýbalo mi tomu viac akcie, lepšie zakončenie. Hodnotím o niečo slabšie 4/5
6.Čau zítra poviedka, ktorá svojim príbehom patrila k tým akčnejším, intenzívnejším, záživnejším až militaristickým štýlom a bola založená na myšlienke znovuzrodenia jedinca. Konflikt medzi ľudstvom a mimozemšťanmi ma veľmi bavil, pripomínal mi tak trochu Starship Troopers. Celkové rozuzlenie (podraz) a pointa na mňa poriadne doľahla, aj keď neustále opakovanie sa činností (oživovaní) mi už ku koncu liezlo na nervy. Celkom zaujímavý typ poviedky, no na plný počet to nie je 4/5.
7.Záhrada slepcú po niekoľkých kvalitnejších poviedkach prišla už o niečo slabšia, no aj napriek všetkému potešila. Skupina prieskumníkov sa dostane do nezávidenia hodnej situácie a my spoznávame nový svet plný rôznej flóry a fauny. Opäť sa v poviedke nachádzala silná a hlboká myšlienka týkajúca sa ľudstva a práve táto myšlienka vo mne zanechala jazvu ako po porezaní hrotom dýky, no okrem samotného konca a vyvrcholenia, nám poviedka nič svetoborné neukázala. Hodnotím 3/5.
8.Mrtví od Krakenova moře pre mňa nezabudnuteľná poviedka, akýsi mix sci-fi s dávkou mystérie, čo hodnotím ako veľmi zaujímavo spojený koncept a môj názor je, že by mohol mať aj spracovanie minimálne na novelu. Hlavný hrdina poviedky akýsi kňaz, po novom - lovec duší v pozitívnom slova zmysle, má za úlohu priniesť z poza hraníc zeme duše nešťastných mŕtvych. Avšak ani v tom najhroznejšom sne a v tých najhroznejších predstavách si nedokáže predstaviť, čo ho pri záchrane duší postihne, čo všetko zistí a čo všetko je mu zatajené. O to horšie a komplikovanejšie, keď sa do toho zamieša aj niekto iný, niekto cudzí a niekto nebezpečný. Opäť sa budem opakovať, poviedka bola nezabudnuteľná, atmosférou takmer najlepšia zo všetkých, no ešte niečo mi tam chýbalo. Preto hodnotenie 4/5.
9.Ruky naší lásky pre niekoho, kto sa dostal až sem možno najlepšie spracovaná poviedka. Pre mňa však veľmi veľmi nudná, nezáživná a zdĺhavá. Priveľmi som sa musel premáhať aby som ju nepreskočil. Skvelá myšlienka, možno filozoficky a technologicky zaujímavá, no neskutočne otravná a nudná vec. Pre mňa najslabšia poviedka z celej knihy 1/5
10.Kam plují harmy po prečítaní všetkých poviedok som sa dostal až ku koncu a to k novele Kam plují harmy. Musím vzdať kompliment veľmi krásna, skvelá, fascinujúca novela. Bavilo ma na nej 95 percent napísaného a kombinácia záhad, militarizmu, neznámeho vesmíru a mimozemských rás ma zahriala pri srdci. Jedna z najlepších noviel aké som kedy čítal, vynikajúca myšlienka a skvelý koniec. Hodnotím plným počtom 5/5.
Väčšinu poviedok považujem za skvelé počiny v danom sci-fi žánri a aj keď plným počtom som ohodnotil maximálne 1 (plus novela), tak fanúšikom sci-fi túto knihu ako oddychovku odporúčam. Pre mňa je táto kniha niečo medzi priemerom a nadpriemerom, no srdce by mi nedalo, keby som ju ohodnotil nižším hodnotením a vďaka poviedkam akými boli Lovci vrakú, Čau zítra, Mrtví od Krakenova moře a čerešničkou na torte novelou Kam plují harmy sa toto hodnotenie zvyšuje na 4/5.
Ponurosť za ponurosťou sa vznáša,
Doktor s rodinou majetok prenáša.
Z Chicaga až do ďalekého Maine,
Len to najlepšie k životu im prajme.
Sused s manželkou a veľkorysou dušou,
Ukážu rodine cintorín s názvom napísaným tušou.
Od tej chvíľky začnú perné časy,
Hlavným postavám stoja strachom vlasy.
Neskoro bude proroctvo rieknuté,
Rodinné puto bude smrťou pretnuté.
Na známosť - všetkým fanúšikom Kinga sa dáva,
Že príbehom bude hutná, čierna a horkastá káva.
Na úvod by som chcel len tak trochu do povedomia dať, že si v podstate zapisujem kedy som akú knihu začal a skončil čítať. U Kinga, ktorého som začal čítať iba dva roky dozadu (predtým úplný ignor ah ja nešťastník), prečítam každé 3 mesiace jednu jeho knihu. V podstate som si od neho prečítal dokopy 7 kníh (8 mám v e-knihe rozčítanú) a začal som knihou O písaní, ktorá mi otvorila svet do jeho spisovateľskej mysle a v podstate len vďaka nej som sa navnadil na tohto autora. V polovici Marca 2024 som sa začítal do jeho ďalšej knihy ku ktorej budem písať, snáď krátku, recenziu.
U Kinga v knihách prevláda na začiatku vždy taká rodinná, pohodová, priateľská atmosféra pri ktorej sa čitateľ iba zoznamuje s postavami a v podstate sa nič vážneho, desivého či mysteriózneho nedeje. Ako keby som prvých XXX strán (v tejto knihe približne prvých 100) čítal akýsi rodinný román pri ktorom sa len dozviem kto s kým kedy začal, kde pracuje, aké sú jeho hobby. Keby som niečo takéto čítal od iného autora, knihu by som zahodil do koša, no King má dar z nebies a dokáže nám čitateľom predostrieť tak skvelo, niekedy aj zábavne, životopisy svojich postáv, že aj taká maličkosť nás baví. Napríklad aj o hlavnej postave Louisovi Creedovi ma bavilo čítať a zároveň sledovať jeho nový život v Ludlowe a v podstate ma niekedy v podvedomí sklame, že v knihe už začne ísť do tuhého.
V tomto prípade však do tuhého išlo, ale v trochu inom ponímaní. Bola to ponurá a smutná tuhosť, nostalgická a zároveň tragická. Udalosti nabrali enormnú rýchlosť a časové úseky sa mihali rýchlosťou týždňov ba i mesiacov. Tieto riadky, strany, kapitoly som doslova hltal a citovo na mňa riadne narazili. Cítil som horkosť toho smútku ktoré prevládalo v príbehu, vnímal som atmosféru dusnú a ťaživú ktorá sa prelievala v samotnom mestečku Ludlow. Cyntoryn zvieratiek je totižto mystické miesto ktoré má moc a tá moc je z počiatku nebadaná, no postupom času si podmaní každého, kto ho navštívil či navštívi.
Čo sa týka poslednej tretiny knihy po tých „tuhších“ udalostiach tak mi to opäť prišlo také, akoby sa King zamotal do svojho, možno drogového, opojenia. Dej sa moc neposúval dopredu, človek už presne vedel čo sa stane a na tých 100 stranách sme sa takmer nikde neposunuli. Opäť bol kladený dôraz skôr nad vnútorným premýšľaním hlavnej postavy ako nad prepracovanosťou príbehu. Koniec to ako tak zachránil, veci sa opäť dali do pohybu a strany utekali ako šialené, no opäť tomu niečo chýbalo a vyvrcholenie bolo z časti otvorené.
Aby som však pravdu povedal, čakal som niečo úplne ale úplne iné. Očakával som dávku mysteriózneho, no krvavého hororu a miesto neho som dostal ťaživú drámu s prvkami thrilleru alebo aspoň v podobnom duchu. Nie žeby kniha bola zlá, to veru nie len som očakával scény ako z cyntorynu zvieratiek budú vychádzať zvieracie beštie a budú páchať masaker. Veľmi som sa však mýlil. Kniha sa skôr zameriava na postavy, ich psychiku a vytrvalosť v náročných a zložitých životných situáciách dopĺňaná mysterióznymi pohnútkami sveta za hranicami nášho vedomia.
Kým severné kráľovstvo vojna zužuje,
Geralt so skupinkou krajinou putuje.
Nečakaný spojenec v podobe krásnej dámy,
K tomu skupina trpaslíkov, to bude veru drámy.
Čarodejky v pozadí, tajné plány kujú,
Nad činmi svojich pánov silno horekujú.
Nenávisť, intrigy - idú však bokom,
Zachrániť ľudstvo musia svižným krokom.
V poradí 5 kniha zo sveta Zaklínača nám rozšírila obzory a predostrela ďalší skvostný príbeh týkajúci sa putovania Geralta za svojim Dieťaťom prekvapenia Ciri, ktorá sa po predchádzajúcej knihe túla šírim nebezpečným svetom spolu so skupinkou nazývajúcou sa Potkani. Okrem samotného putovania nám autor vložil skvelú vsuvku dopĺňajúcu príbeh a to v podobe rozhovorov na smrť rozhádaných čarodejníc. Taktiež nám ukázal temnú stránku vojny v ktorej sa zmieta celý Sever na ktorého útočí Nilfgaard. Koniec koncov keď sa to všetko spojí, tak vznikne opäť ďalšia skvelá kniha, aj keď po dočítaní knihy som sa ja osobne nad tým pozastavil, popremýšľal a postupom času mi doplo v zmysle ahá, tak takto. Aspoň čo sa týka čarodejnícke úseky priznám sa, zamotal som sa v nich. Piata časť však mala akúsi temnú auru a to hlavne zo spomínanej vojny medzi Severom a Nilfgaardom. Pri putovaní Geralta spustošenou krajinou som mal doslova zimomriavky.
Jediná vec ktorá ma tak trochu na tejto knihe zarazila bolo Geraltove správanie. Ak ma pamäť neklame, tak je Geralt mĺkvy, tichý a hlavne chladný muž, no v tejto časti akoby to ani on nebol. Minimálne čo sa týka komunikácie so svojou rôznorodou skupinou dokonca Blyskáč mi pripadal mužskejší a chlapskejší ako samotný Geralt.
Kniha bola opäť super, až na malé výnimky pár strán ma takmer unudilo k smrti ale Zaklínač je Zaklínač, je to kvalitný fenomén z Poľska od Sapkowskeho. Túto knihu by som nehodnotil tak úplne na jednotku, ale ani na dvojku, ale dať tomu plný počet by nebolo fér.
